Zúčastnil som sa na besede s kresťanským psychológom, kde bolo konštatované, že zatiaľ čo v minulom režime sa darilo realizovať Engelsov zámer zničiť rodiny, ani súčasný kapitalizmus nemá o rodinu záujem. Potrebuje ženu a muža iba ako zamestnancov. Prítomné, prevažne konzervatívne, publikum sa na tom zhodlo.
Zúčastnil som sa na besede s predstaviteľmi Evanjelickej cirkvi a.v., kde sa konštatovali ťažké dopady vyľudňovania a úpadku vidieka počas bývalého režimu. Tento proces však aj v súčasnosti pokračuje.
Pred rokom 1989 odborníci konštatovali pokles úrodnosti pôdy v dôsledku nadmerného používania priemyselných, prevažne dusikatých, hnojív. Konštatovala s nimi aj väčšina spoločnosti, neblahé účinky na zdravie ľudí. Dnes sú poľahnuté porasty obilnín na poliach dôkazom, že letecky aplikované hnojenie pôd vykonávané novými vlastníkmi agropotravinárskych kolosov (niekoľko násobne väčších ako niekdajšie zlúčené JRD, čo sme po revolúcii rušili) je vykonávané najmä dusikatými hnojivami.
Za socíku sme hromžili na dusičnanovú zeleninu spod fólie, dnes je taká istá aj v hypermarketoch. (Kedysi aspoň občas robili na trhoviskách kontroly na dusičnany). Podobne je to s ovocím.
Brojlerová hydina sa dnes ešte viac kŕmi kostnými múčkami a antibiotikami ako kedysi. A naši siloví športovci sa „najzdravším“ hydinovým mäsom napchávajú ako sprostí.
Takto by sa dalo pokračovať ďalej. Všetko sa to deje v mene zisku za každú cenu. Kapitalizmus dospel do štádia, keď veľké záujmové skupiny začínajú ovládať trh a manipulovať s ním. Aj súčasné parlamentné voľby sú toho dôkazom. Nie je to súťaž ideí, ale súťaž záujmových skupín. Tieto volebné megakampane niekto financuje a po voľbách bude nekompromisne žiadať svoje peniaze naspäť. Aj s poriadnymi úrokmi. Hovoriť dnes o Smere - SD ako ľavici, o „červených“, o „komunistoch“ je nezmysel. Podporujú ho silné záujmové skupiny, podobne ako ostané „štandardné“ strany.
Najsilnejšia opozičná strana blúzni o strednej vrstve. Ale veď skutočná stredná vrstva takmer neexistuje.
Súdni ľudia tvrdia, že súčasná kríza nie je ani tak hospodárska či finančná, ale je predovšetkým krízou morálky. A podľa stavu morálky v spoločnosti je východisko z krízy v nedohľadne.
Kapitalizmus je požehnaním i prekliatím demokracie súčasne. Obyčajná ľudská nenažranosť spôsobuje, že sa kapitalizmus opäť pokúša spáchať samovraždu.... A zabíja i demokraciu.
Kapitalizmus sa opäť pokúša o samovraždu
Piateho mája 1987 vystúpil vynikajúci český herec Miloš Kopecký na zjazde českých dramatických umelcov s veľmi trefnou kritikou vtedajšej rozvinutej socialistickej spoločnosti. Jeho vystúpenie našlo silnú odozvu v širokej spoločnosti. Nahrávka jeho vystúpenia kolovala medzi ľuďmi a mnohým otvorila oči, mnohých utvrdila v presvedčení o potrebe zmeny v spoločnosti. Keď dnes spisovateľ Andrej Chudoba upozorňuje, že „všade cítiť pachuť spoločenského marazmu“ a druhý spisovateľ Ivan Kadlečík upozorňuje na „bujarú panskú zábavu alebo cynický maškarný bál mocných na pokraji priepasti“, nikto si hlas prorokov nevšíma. Tá kritika nepatrí nejakým súdruhom na ústredných, krajských a okresných výboroch jednej strany, ale patrí všetkým straníkom, ba patrí nám všetkým. Preto si ich hlasy radšej nikto nevšíma. Marazmus valiaci sa z médií už totálne otupil sebareflexiu spoločnosti.
