... a bubliny plné vlastných právd, zabúdame na to najzákladnejšie: dôstojný život pre každého.
Nie ako frázu, ale ako politický cieľ. Lebo kým jedni bojujú za hodnoty a druhí o prežitie, pravda je, že jedno bez druhého neexistuje. A práve to by mala byť politika pre Slovensko.
Žijeme vraj v najlepšom období histórie. Nikdy sme neboli bohatší, nikdy nemali viac technológií, možností a pohodlia. Znie to ako fakt – a z historického hľadiska aj je. No zároveň rastie pocit, že čosi podstatné chýba. Dôstojný život.
Rozdelená krajina, rozdelené témy
Slovenská politika sa rozpadla na atomizované bubliny. Niektoré kričia po lacnejších potravinách, energiách, či 13. dôchodkoch. Iné zdôrazňujú západné hodnoty, podporu Ukrajiny alebo práva LGBTQ ľudí. Spoločná debata medzi nimi je takmer nemožná – ak vôbec existuje.
Ja osobne patrím k tým, ktorým sú hodnoty dôležitejšie než cena chleba. No ak hodnoty odtrhneme od reality ľudí, ktorí každý deň prežívajú existenčný stres, vytvárame falošné dilemy.
Hodnoty verzus prežitie je zlý rámec. Lebo, ak politika nie je pre dôstojný život, potom pre koho vlastne je?
Dôstojnosť ako základ
Dôstojný život znamená viac než len prežiť. Je to život, kde je človek rešpektovaný – nielen ako volič či spotrebiteľ, ale ako ľudská bytosť.
Základy dôstojného života:
Ø Základné potreby
· jedlo, bývanie, zdravotná starostlivosť
· dôstojná práca a vzdelanie ako cesta k slobode
Ø Sloboda a rešpekt
· sloboda vyjadrovania, presvedčenia, vierovyznania
· rovnosť pred zákonom a ochrana pred ponižovaním
Ø Zmysluplnosť a uznanie
· byť súčasťou spoločnosti, nie na jej okraji
· uznanie v práci, v rodine, v komunite
Ø Bezpečie a stabilita
· žiť bez strachu z biedy, vojny, násilia
· sociálne istoty v chorobe, starobe či kríze
Nie tresk, nie orba – ale dôstojnosť
Naša politika sa už roky motá v kruhu. Namiesto vízie ponúka hádky. Namiesto budúcnosti – nostalgické heslá.
Slovensko potrebuje novú cestu. Nie len „proti niečomu“, ale za niečo.
A tým „za“ by mala byť politika dôstojného života. Nie politika rozdeľovania, ale spájania – okolo ľudskej dôstojnosti. To je jazyk, ktorému rozumie aj dôchodca, aj študent, aj podnikateľ, aj robotník.
Slovensko sa v minulosti stalo ekonomickým tigrom a skokovo dobehnúť krajiny západnej Európy. Výzvou budúcnosti je politika dôstojného života. Cieľom má byť napĺňanie programu a nie proces sám o sebe.
