...sa nespýtať na blížiace sa hry s pohľadu, ktorý športovci a funkcionári nemajú veľmi v láske, teda z pohľadu tzv. politického, hoci dostávame sa na križovatku pohľadov. Je otázka ľudských práv a základných slobôd otázkou skutočne a výsostne politickou? Nie je to otázka práva, medzinárodných vzťahov, ktoré nemusia byť vždy zaškatuľkované ako politické? Je to skutočne len otázka "osvietených politikov"? Nie je! Týka sa to nás a más.
S blížiacou sa olympiádou je čoraz zretelnejšie počuť aj jej odporcov. Vyjadrenie, že je to zviditeľnovanie je pravdivé. Kedy, ak nie práve teraz je ten najvhodnejší čas na uskutočnovanie akcií, ktorých cieľom je ukázať čínu v inom svetle, v ktorom ju však čínsky vládcovia nechcú ukazovať, v ktorom politici nevidia, o ktorom športovci jednohlasne rozhlasujú, že je vecou politickou a svätý šport bez afér a viny nemôže byť všeliekom na rany sveta. V mnohom šport ako taký pomáha nehovoriac o športovcoch. Zaslúžia si uznanie a úctu, ale tú si zaslúžia aj iný. Dôstojnosť, ktorú oni majú nie je určená pre mnohích v krajine, kde budú prežívať veľké šťastia i sklamania. Táto olympiáda je špecifická v tom, že okrem športového ponúka aj úspech v inej oblasti a to v oblasti ľudskej. Dúfam, že bude nie jeden odvázny, ktorý spraví veľké gesto. Len sa bojím , že atmosféra skvelej organizácie, služieb a možností nedovolí prehovoriť nikomu...
Doposiaľ som nemal možnosť stretnúť účastníka OH. Dnes sa mi to podarilo. Musel som preto využiť príležitosť a trocha oživiť diskusia, ktorá až do položenia otázky mnou bola skôr vynútenou zo strany profesorov. Tí to málokedy myslia zle, len zabúdajú, že pre väčšinu je bezučenie aj bezmyslenie. Zo všetkou úctou nemôžem nenapísať, že to dotyčný vnímal typycky športovo. V skratke OH budú skvelé a tie šumy sú snahami o zvideteľnenie a samozrejme šport nie má byť, ale je nepolitický. Zazneli aj pekné myšlienky. OH majú spájať a všetci by mali zložiť zbrane. S tým súhlasím, kiež by to tak bolo, ale nanešťastie to tak nie je a mal som nutikanie povedať: "čína zbrane nezloží", ale nedostal som už slovo. V tejto rovine zostávajú slová a posolstvá o tom čo je Olympiáda len frázami. Je to smutné.
Mnohí so mnou nesúhlasia, mnohí áno a mnohím je to jedno, ale je pravdou moja alebo je pravdou pravda MOV a číny? Pravdu mám ja a oni sa mýlia, ak hovoria, že šport je apolytický a presviedčanie o tom, že nie je je jednoduchou záchrannou vestou, ktorú budú využívať bohvie ako dlho.
V rozporoch nielen o číne, ale o väčšine tém o ľudksých právach je ľahké prepadnúť prejavu despotickému a intolerantnému. Tomu sa musia vyvarovať všetci. Predsa je však dávka radikalizmu, samozrejme v medzich morálky, zákonov a etiky potrebná. Napríklad nebudem akceptovať názor, ktorí hovorí, že tí a tí sú zlí, pretože sú takí a taký, a že tá a tá je taká a onaká a preto je zákonite nehodná...budem sa ho snažiť vyvrátiť racionálnymi argumentami a tvrdohlavo. Tak som sa aj pokúsil o upozornenie na marginalizáciu táborov Lao gai a na to, že ospravedlnenie za zlé svedomie sú politické otázky, problémy a chyby. Ak našli moje slová v niektorej hlave aj odozvu som rád, pretože jediné čo zatiaľ môžem urobiť je upozorniť a rozprávať.
Ideologické bojkoty neboli o slobodnom rozhodovaní a určite nepotešili nikoho. Boli prejavom kontroly blokov nad svojimi ovečkami. Neviem sice kto viac ľutovat, či západní východ alebo východní západ. Priklonil by som sa k tej druhej možnosti. Do istej miery je analogia možná, ale len do určitej. Kým ideologické bojkoty boli bojkotmi politických špičiek, v súčasnosti nikto športovcom účasť nezakáže, ale sami sa rozhodnúť môžu. To, že tak nespraví asi nik je logické a zároven sebecké, ale ľudské. V silách týchto ľudí je však nielen pozdvihnúť trofej, ale aj pomôcť. Nechcú alebo nemôžu si uvedomiť svoju silu? Možno chcú utvrdiť ten nezmysel s apolitickosťou, ktorá však s úvodným ceremoniálom padá rovnako ako možno padne aj odvaha jednotlivca niečo urobiť...
Odsúdili by dnešný športovci gulagy? Kto môže za stagnáciu istých častí organizácie spojených národov? Kto nedodržiava medzinárodné záväzky? Podpis pod chartou OSN hovorí jasne...čína nie je sama v prekračovaní pravidiel, ale jej prešlap je najväčší.
Bohatá a rozvíjajúca krajina. Ignorujúca demokratické zásady a prirodzené práva. Zapcháva ústa svojich ľudí tak ako zapchávalo aj v čssr a dnes spomíname (prevdaže tí starší) na "staré dobré časy". To čo sa dialo mimo nevnímame a podobne je to aj v číne. No ekonomická sila je taká odlišná, že koniec číny ako ju poznáme dnes je v nedohľade, ale na druhej strane aj berlínsky múr vyzeral pevne. činu nemožno pokoriť hrubou silou. V našej moci sú však rôznorodé prostriedky a zdroje, ktorých využitie by mohlo priniešť zlepšenie bez zhoršenie
Aby sme raz mohli sledovať správy bez pekla v Darfúre, Tibete a v pracovných táboroch.
O číne sa dá povedať oveľa viac a myslím, že túto tému som ešte nevyčerpal.
Držím palce športovcom aby podali aj iný ako športový výkon a verím, že vietor rozveje aj vlajky, ktoré tých pandrlákov na vrchu číny pobúria a nahnevajú. Nech svet vidí ich hnev a bezmocnosť pri tom pohľade. čina je silnou, ale sila je ukrytá aj vo veciach, ktoré čina až doposiaľ nespoznala. Možno to prehliadla, ale skôr to vidieť nechce.
