S článkami v denníkoch a verejnoprávnych médiách o tom, aká to bola do neba volajúca chyba sa vysypalo doslova vreco a jeden z kajúcnikov dokonca označil svoju mladícku podporu vojny zatemnením mysle. Chápem, že istá novinárska česť a určite aj morálny imperatív káže byť k sebe pravdovravný a čistý, ale tento kajúcny postoj vo výsledku nespravil nič iné, ako pridal voličské hlasy strane SMER a Republika. Lebo je fajn byť morálne v poriadku, keď sa človek pozrie ráno do zrkadla, ale druhá strana to tak vôbec nevníma, do zrkadla sa nepozerá a podobné príspevky berie ako plusové body, ktoré bude rada zdieľať krížom krážom po internete a ukazovať prstom na satanistické USA a nevinné Rusko.
Neviem či sme zabudli, ale sme v informačnej vojne v ktorej sa nič neodpúšťa a každé špinenie si do vlastného hniezda je krokom späť a berie sa ako slabosť, ktorú protivník neodpúšťa ale úspešne využíva. Preto by som radšej odporúčal tým, ktorí majú čierne svedomie sa ísť radšej vyspovedať, než nahrávať garnitúre, ktorá sa neochvejne približuje k získaniu moci.
A čo sa týka vojny v Iraku, treba si uvedomiť, že vznikla v prvom rade ako následok udalostí 11. septembra s cieľom potlačiť vzrastajúce teroristické sily na blízkom východe. Vzhľadom na to, čo sa jedenásteho septembra stalo bola celkom oprávnená obava USA z nebezpečenstva, ktoré Irak pod Saddámom Husajnom predstavuje. OK. Zbrane hromadného ničenia sa nenašli. Ale čo, ak by ich Saddám Husajn predsa len mal a USA by do Iraku nevstúpili? Vieme si prestaviť, aké nebezpečenstvo by to prestavovalo pre región a svet? Po bitke je každý generál. Takto spätne kritizovať USA je preto neférové. Rovnako je neférové kydať na USA za roztrieštenosť irackej politiky pretože to je problém irackých politikov, nie US.
Viete, čo by sa stalo s Irakom, ak tam zostala diktatúra Saddáma Husajna? Bola by situácia lepšia? Stačí sa pozrieť do Sýrie – občianska vojna a 570 000 obetí a viac ako 2 milióny vysídlených obyvateľov. Ale ok, môžeme povedať, že ak by západné krajiny nepomáhali sýrskej opozícii, žiadna vojna by nebola. Ale tak isto západ nemusí podporovať Ukrajinu. Rusko by ju obsadilo, potom možno obsadilo Slovensko a všetko by bolo OK. Krv by sa nepreliala a mali by sme krásnu svet s množstvom diktatúr. Nie demokracia sa musí brániť silou aj presadzovať silou. Pretože to, robia
Dosiaľ som nevidel žiaden článok o porovnaní vojny v Iraku a vojny na Ukrajine. Väčšina tu bohorovne tvrdí, že to druhé je niečo iné ako to prvé, ale práve takýto článok by pomohol silám, ktoré sú na strane Ukrajiny aby sa pred argumentmi ficovcov (ktoré podchytili v našich denníkoch) pomohlo. Prečo nepočuť argument o tom, že medzi americkou inváziou a ruskou anexiou je rozdiel, že v Iraku nevlaje americká zástava, neplatí americká ústava a nehrá americká hymna. Zato v Na Kryme a časti Luhanska a Donecka áno. Prečo nepočuť, že v anektovaných územiach vládne plutokracia miestnych elít ale v Iraku parlamentná demokracia? Alebo, že USA zosadili jeden diktátorský a krutý režim zato Rusko zaútočilo na demokratickú krajinu, čo je naozaj veľký rozdiel.
