Ak si postavíme súčasné politické strany na štartovaciu čiaru a začneme uvažovať o tom, čo dokážu vyžmýkať v prípadných predčasných parlamentných voľbách Sme rodina sa buď nedostane do parlamentu vôbec alebo tam prelezie s najtesnejším výsledkom, doslova s odretými ušami.
O tom, že Sme rodina stojí na hlinených nohách hovorí viacero skutočností. Začneme aktuálnym prieskumom verejnej mienky. Len 6,8% vo volebných preferenciách je nelichotivý výsledok a zo skúseností vieme, že stačí naozaj málo, aby sa dostala pod čiaru. To, čo ju tam dostane je slabý potenciál strany v prípadných predčasných voľbách. Sme rodina totiž nemá dostatočne výbušnú agendu s ktorou by dokázala hrať. Kľúčovou témou sa totiž stane polarizovaný stav v polícii, v prokuratúre, súdnictve a teda boj prívržencov starej garnitúry na jednej strane a „očistných“ strán na druhej. V tejto situácii by Sme rodina postrádala politickú agendu, pretože možnosti sú len dve – buď budú ťahať so SMERom a Hlasom alebo proti nim. Iná cesta nie je.
Povedzme, že Sme rodina prevezme agendu starej garnitúry. Problém je v tom, že len veľmi ťažko dokáže ukradnúť voličov SMERu alebo Hlasu. Navyše bude mať proti sebe hráčov, ktorých hlas bude znieť oveľa hlasnejšie. Fico je rozbehnutý a navyše svoju agendu cibrí už takmer rok a pol a navyše sa môže pasovať do roly obeti chaosu tejto vlády. To isté sa dá povedať o strane Hlas. Peter Pellegrini síce neburáca ale jeho populistické ťaženie je dostatočné, aby si dokázalo udržať svoju voličskú základňu. Kto prejde ku Kollárovi? A prečo by to robil? Protivládni voliči majú svoje kone a provládni „očistní“ zas Kollára nemusia. SME rodina nebude mať voličov, ktorých by o niečom dokázal presviedčať a nebude mať ani čím presviedčať.
Pozícia Sme rodina na strane súčasnej vlády je tak isto neprijateľná, pretože protikorupčná klika na čele s Oľano má silnejší drive a to aj vzhľadom k predvolenému ťaženiu na ktoré môže nadviazať. Navyše je len málo voličov, ktorí by Kollárovi jeho proti mafiánske a „očistné“ ťaženie verilo. Čo je preto dôležité, voličov strany Oľano, Sas a Za ľudí zrejme nedokáže prebrať.
Strana môže hrať na stred a to v zmysle zákonnosti – „nie sme ani so starou garnitúrou, ani s vládnymi stranami“, ale chceme obnovenie zákona. Na to bude kde kto počuť, ale zákonnosťou sa budú obhajovať všetci účastníci. V tejto hre na pomedzí medzi dvomi mafiami bude SME rodina vajatať a ani skalní voliči nebudú presne vedieť kde je ich miesto. Tým sa oslabí ideové posolstvo strany. Boris Kollár sa bude prehadzovať vo vyjadrení z jednej strany na druhú, ako ryba na suchu, čo jej odčerpá voličské hlasy, do radikálnejších strán, hlavne SMERu a Hlasu. Stredná cesta bude najimpotentnejšia a neprivodí strane nič dobré, pretože prípadné predčasné voľby by boli najšpinavšie a najpolarizujúcejšie v histórii Slovenska.