Môže sa nám zdať, že poraziť Fica je priorita číslo jedna. Čiastočne je to aj pravda, ale zastávať takýto postoj je veľmi naivná predstava. Toto tvrdenie má svoje fundamentálne problémy, ktoré nám potvrdzuje nie tak dávna minulosť. Prvým historickým dôkazom je vláda z roku 2010, na ktorej čele stála Iveta Radičová. Mladšie generácie si to už možno až tak dobre nepamätajú (aj ja si to pamätám len preto, že ma politika fascinuje od mojich 10 rokov), ale jeden príklad nám všetkým zostáva živo v pamäti. Vlády medzi rokmi 2020 a 2023. Na ktorých čele stáli Igor Matovič, ktorého volám Nekromantovič, veď vzkriesil Fica a Eduard Heger.
Porazenie Fica je len prvý z množstva krokov, ktorý je k jeho politickej likvidácii potrebný. Keď hovorím o likvidácii zdôrazňujem, že sa jedná o jeho politickú porážku a vytlačenie jeho osoby a strany pod úroveň 5% vo voľbách, nie o jeho fyzickej likvidácii. Druhým krokom je zložiť koalíciu, tretím ju udržať do riadneho termínu volieb a potom... Opakovať. 1-2-3 a znova 1-2-3. A počas krokov dva a tri treba tvrdo pracovať. Konsolidácia, reformy, štart ekonomického rastu, kurikulárna reforma, zmena daňového mixu, upokojenie spoločnosti. To nie sú ľahké úlohy a ani jediné.
Dôležité je však pozrieť sa na to, kto túto stabilnú vládu v ťažkej politickej aj spoločenskej situácii môže zložiť. A tu sa to ešte viac komplikuje, pretože neexistuje skutočný hodnotový prierez a neexistuje spoločný pohľad na to, ako by demokracia mala na Slovensku vyzerať. Je čoraz viac a viac zjavné, že opozičné spektrum politickej scény sa nedokáže zhodnúť ani na základných princípoch Ústavy. Nie len na tom, že Ústava má byť štíhla chrbtová kosť legislatívy republiky, či na tom, že zmeny v Ústave majú byť založené na naozaj širokej spoločenskej dohode, ale ani na princípe prvej hlavy, prvého oddielu, prvého článku, prvého odseku.
Ak nemáte zhodu na tom, ako má vyzerať sekularita štátu, nemáte zhodu vôbec na ničom, pretože aj keby ste mali spoločný cieľ, vaše základy stoja od seba nesmierne ďaleko. Je to ako keby ste jednu stranu domu postavili v Bratislave a druhú v Košiciach. Aj keby už bola dostavaná diaľnica, jednoducho je to príliš ďaleko a takýto dom bude neobývateľný... teda ak vám nevadí, že kúpeľňa nebude mať jednu stenu a po použití toalety budete cestovať 5 hodín vlakom (+meškanie) aby ste si mohli umyť ruky.
Či sa nám to páči alebo nie, politika je aj hodnotová otázka a porazenie Fica je hodnota, ktorá vybuduje koalíciou, ale neudrží ju. Fico to na rozdiel od opozície vie a vie, ako túto vedomosť využiť. Presadenie ústavných zmien bol test stability. Poistka, že ak by aj prehral voľby a nezložil koalíciu, tak tú, ktorá vznikne z opozície veľmi rýchlo rozloží. Vie ako. Vie, že to bude fungovať.
Obávam sa, že naša nádej na lepšie Slovensko sa rozplynie krátko po voľbách. Buď to výsledky nebudú také, ako ukazujú dnešné prieskumy a tým myslím, že budú radikálne odlišné alebo sa koaličné problémy začnú ukazovať veľmi skoro. A rozkol, ktorý vznikne (vlastne už vznikol) si svoju dať začne vyberať hneď na počiatku novej vlády.
Aký veľký je KDH problém?
Ukazuje sa, že KDH, respektíve správne len H, lebo toho Ká a Dé, tam veľa nie je, bude problém pomerne veľký a nevidím, že by mali veľmi svetlú budúcnosť. Už v minulosti sme videli, že H je ochotné vymeniť stabilitu koalície, reformy a aj budúcnosť za službu katolíckej cirkvi a presadzovať vatikánske záujmy nad tie slovenské. Možno to znie tvrdo, ale tak to je.
Jeden by mohol argumentovať, že H sa v minulosti zachovalo vždy v prospech demokracie. Ja by som argumentoval, že sa zachovalo v prospech svojej politickej budúcnosti. Vyšší záujem nehral veľmi veľkú úlohu. Boj proti Mečiarovi, boj proti rozdeleniu Československa, to neboli boje za ochranu najlepšieho slovenského záujmu. To bola sebaobrana pred zmenou politickej reality, v ktorej by mohlo byť H tak povediac na odstrel. V sekunde, keď sa toto Hnutie dostalo z pásma ohrozenia, odhalilo svoju skutočnú tvár a túžbu presadzovať nedemokratické úpravy. Vatikánska zmluva je dôkazom hlbokej nedemokratickosti tejto strany. Nehovoriac o neoľudáckej minulosti a túžbe po rehabilitovaní Tisa.
Takže, aký je H problém? Veľmi veľký. Hnutie jednoducho nestojí na rovnakých hodnotách ako Demokrati, PS alebo SAS. Nestojí ani na konzervativizme. Stojí na teokraticom videní sveta, kde kde by mali byť cirkevní predstavitelia najvyššou autoritou. V túžbe meniť štátne zriadenie alebo si ho minimálne prispôsobovať sa H viac podobá na Smer. A to je problém, pretože Fico vie, ako z toho ťažiť. A keď bude Fico v opozícii? Vieme, že stratí aj tie najposlednejšie zábrany.
Som si istý, že sa u nich čoskoro zmenia pomery. Zabudnite na Mikloška, ten sa stáva nežiadúcim predstaviteľom liberalizmu v Teokratickom Machiavelizme tejto strany. Je neprijateľný a keď sa jedného dňa ujme kormidla Karas, bude ľuďom ako je Mikloško v Hnutí koniec. Kiež by som sa v tomto strašne mýlil, ale nárast tohto nebezpečného krídla v Hnutí je čoraz zjavnejšie.
Čo ak bude treba Matoviča?
Počty nepustia a je dosť možné, že vládnu koalíciu bude treba zložiť s Igorom Matovičom. Musíme si položiť otázku, aká stabilná bude taká vláda? Igor Matovič je založením veľmi podobný človek ako Andrej Danko. Nemá hodnoty. Je emocionálne nestabilný. Nevie sa ovládať. Opovrhuje demokraciou. Je zlý človek. Je to egomaniak. Miluje byť v centre pozornosti. Manipuluje. Klame.
Už ako najsilnejšia parlamentná strana OĽANO dokázalo, že nedokáže garantovať stabilný poslanecký klub. Viem, viem. Neexistuje imperatívny mandát a vďaka Bohu za to. Exituje však niečo ako hodnotová zhoda členov poslaneckého klubu. To znamená, že ako predseda poslaneckého klubu a strany viete predvídať, ako sa vaši poslanci budú správať. Viete, že keď dôjde na dôležité otázky, svedomie a vedomie vašich poslancov sa zhoduje s vašim svedomím a vedomím. Ak nie, máte dostatočný vplyv na to, aby ste im vedeli vysvetliť, že svedomie a vedomie je ľudsky omylné.
Najskôr to bola Tabak a Hatráková nehlasovali za vydanie Fica, neskôr Krajčí a Krátky hlasovali za antieurópsku novelu Ústavy. Matovič priam chorobne nedokáže garantovať stabilitu a hodnotovú jednotu svojich poslancov. Je to komické, pretože pôsobí ako anegdotická postavička, ktorá huláka a vrieska, ako je každý nespoľahlivý, pritom sám... no veď vieme. A zároveň je to tragické, lebo je to bývalý premiér a dosť možno budúci člen vlády.
Ak by bol Matovič Ficom platená poistka, ktorú Smer za každú cenu v parlamente chce, nevyzeralo by to inak. Nie. Nemyslím si naozaj, že Fico Matovičovi platí, aby neustále kandidoval. Hovorím len, že mu Igor Matovič v parlamente nesmierne vyhovuje. Čo je však už viac ako podozrivé, je, že Matovič je Ficov Dodajhlas. Zakaždým keď to Fico potreboval, Matovič dodal presne ten počet hlasov, ktorý Fico potreboval. Náhoda? Asi... alebo?
Demokrati nie sú žiadna istotka
Budúcnosť Demokratov v politike je nejasná. Nemôžeme si byť istý, že by sa do parlamentu dostali a ak sa aj dostanú, veľmi dobre si pamätáme na to, ako oportunisticky sa správali v parlamente. Nie je to tak dávno, čo sa predseda vlády Eduard Heger zubami nechtami držal pri moci a odďaľoval vyhlásenie predčasných volieb čo to len šlo. Obhajoval to vtedy tým, že sa zase vráti Fico, ak budú voľby.
Ľudia, čo nechápu, že voľby sú nástroj demokracie a právo občanov, aj keď to má za dôsledok návrat Fica, sa veľmi nemôžu považovať za demokratov, bez ohľadu na to, čo hovorí názov ich strany. Každopádne budú stabilnejším partnerom ako H, či OĽANO. Problém je... či budú partnerom. Či budú v parlamente.
Záverom
Nechcem nikomu brať nádej, ale treba začať zvažovať, či naša nádej nestojí na naivnom sne o lepšej budúcnosti. Pravdou je, že pre Fica je lepšie voľby nevyhrať a radšej zostať v opozícii, pričom bude v koalícii KDH, ktoré vykostí cez šialené homofóbne návrhy zákonov a Igora Matoviča, ktorému nemusí hádzať žiadnu udičku, on sa o deštrukciu postará z vlastnej iniciatívy.
Zdá sa, že nás nečaká ľahká budúcnosť a bez ohľadu na to, ako dopadnú ďalšie voľby (ak nejaké budú, veď Fico už mokrosni o ich posúvaní), boj sa neskončí. Ak vyhrá opozícia a podarí sa jej zložiť koalíciu, náš občiansky boj, nie len o podobu demokracie, ale predovšetkým o jej zachovanie, len zmení formu.
Nebudeme si môcť vydýchnuť a povedať si, super, Fico prehral. Nebudeme môcť prepnúť ani do módu: "hlavne nekritizujme vládu, aby sa nerozpadla a Fico sa nevrátil." Táto falošná forma vzájomnej solidarity a spojenia spoločnosti patrí len do obdobia vojny.
Prejdeme do časov, kedy svoje občianske postoje budeme musieť dávať najavo čoraz zjavnejšie a tvrdšie. Prejdeme do doby, kedy štrajk, nie za pád vlády, ale za normalizovanie sa (bez negatívneho významu slova) parlamentu a vlády. Možno bude dokonca čas siahať po nástrojoch priamej demokracie, aby sme deštrukčným silám vo vláde dali najavo, že akcia vyprovokuje reakciu.
Aby som neznel úplne beznádejne
Verím, že do volieb sa formujú nové strany, ktoré vyplnia dieru na trhu. Dieru, ktorá na Slovensku v skutočnosti nikdy nebola zaplátaná. Verím, že povstanú konzervatívne strany, ktoré nebudú v područí náboženského fanatizmu a katolicizmu z období druhej svetovej vojny. Takéto strany naozaj potrebujeme. Možno to znie kontraintuitívne ale v mnohých štátoch to boli konzervatívci a kresťanskí demokrati, ktorí stáli na čele modernizácie, liberalizácie a reforiem.
Dúfam, že som vás nepripravil o nádej, ale radšej pripravil na dlhý boj.
