Písať tento článok nie je príjemné, ani ľahké. Je to viac-menej pozvanie pre ostatných, aby ma do konfliktu zatiahli a začali útočiť aj na mňa. Čo už. Občas potrebujeme vystúpiť zo svojej konfortnej zóny a pozrieť sa aj na "vlastnú bublinu". Aj keď v tomto prípade je táto "bublina" naozaj široká a rôznorodá zbierka ľudsí, s ktorými často zásadne nesúhlasím.
Dnes chcem hovoriť o tom, že nie je v poriadku vyjadriť svoj nesúhlas s iným blogerom tým, že ho začnem označovať za "psychiatrického pacienta" a osobne na neho útočiť. V tomto prípade sa jedná aj o čudesný prejav alfa samectva, keďže konflikt vznikol nie len medzi blogerom a blogerom, ale medzi mužom a ženou. A tak ma napadla otázka, či by tento bloger - muž - mal rovnakú odvahu komentovať takto sproste články iného blogera - muža - alebo či sa rozhodol naskočiť na vlnu stupňujúcich sa útokov na verejne vystupujúce ženy. Ženy či už političky, novinárky, blogerky, influencerky.
Blogerka Jolana Čuláková, uverejnila článok Prečo sa dnes necítim v bezpečí na stránkach SME, ktorý bol pridaný 30. apr 2026 o 08:14. Hovorí v ňom o svojich skúsenostiach s diskutujúcim, ktorý vystupuje pod menom jsval 2.
Pre mňa sú tieto posmešky a nehorázne klamstvá nielen obťažujúce a stresujúce ale už sa necítim v diskusiách na SME v bezpečnom prostredí.
Uviedla vo svojom texte Čuláková. Toto by mala byť dôležitá indikácia pre moderátorov a administrátorov, že sa deje niečo, čo nie je v poriadku. Vyjadrenia o pocite ohrozenia, či už kvôli online komunikácii, ktorá je vulgárna alebo výhražná alebo osobnej, či telefonickej komunikácii, by malo automaticky vzpriamiť red flag.
Vulgárne komentáre, ktoré hodnotia psychcký stav blogera sa objavili pod jej kritickým článkom s názvom Hlupane, ktoré píšu blogy a hlupáci, ktorí urážajú ľudí. Lebo môžu. Článok tvrdo hodnotí stav blogerských platforiem a kritizuje blogerov, ktorý využívajú experesívny jazyk.
Objavili sa tam od tejto osoby takéto komentáre:
Aby som bol úprimný, je zjavné, že článok, ktorý blogerka napísala je forma filtrovanie frustrácie. To nebudem komentujúcim nijak rozporovať. Ale úprimne. My sme blogujeme. My nerobíme investikatívnu žurnalistiku, ani nepublikujeme do odborných časopisov. Aspoň väčšina z nás nie. Zverejňujeme osobné názory a často pri tom používame emotívny jazyk, hodnotenia a vyjadrujeme osobnú frustráciu.
Ja osobne sa tým netajím. Keď píšem politické články, používam tvrdý slovník a satiru. Nie som žiadny veľký bloger, ktorý by na SME dominoval. Mám priemernú čítanosť okolo 400-500 článkov a pár takých, ktoré dosiahli tisíce videní, mám 82 odberateľov.
Sám zastávam názor, že ak sa niekomu môj štýl písania nepáči, nemusí moje články čítať. Je to slobodné rozhodnutie. Týmto pravidlom sa riadim aj ja osobne. Ak sa mi niekoho blog nepáči, nečítam ho. Som preto aj ja schizofrenik? Je to smiešne.
Môj syn je psychiatrický pacient, ktorý trpí schizofréniou... Preto každé posmešné, neodborné a všeobecné vyjadrenia o "schize" ktorá je dedičná, sú pre mňa mimoriadne bolestivé.
Uviedla ako vysvetlenie vo svojej reakcii. Keď podobnú vec napísala do diskusie k článku, vyslúžila si tvrdenie, že takúto vec zverejňuje len aby získala sympatie a hrala sa na obeť. Pritom len vysvetlila komentujúcemu okolnosti a požiadala ho, aby také slová nepoužíval. On však všetko stupňoval a poukazoval na to, že schizofrénia je dedičná.
Reakcia redakcie
Ako sa dalo čakať, blogerka tieto komentáre nahlásila redakcii, moderátorom a administrátorovi. Podľa jej slov dostala odpoveď od redaktora Matúša Paculíka. Ten jej podľa jej slov povedal:
Vám obom dôrazne odporúčame, aby ste sa na našich diskusiách navzájom úplne ignorovali... Ak na niekoho v diskusii priamo poukážete a obviníte ho, musíte počítať s tým, že druhá strana využije svoje právo na reakciu.
Súhlasím. Ak na niekoho poukazujeme, musíme očakávať reakciu. To je v poriadku. Čo však v poriadku nie je, že redakcia očividne dovolila, aby:
Komentáre prekročili istú hranicu,
tie komentére neboli zmazané a naďalej tam svietili.
Áno. Komentáre neboli zmazané a je zjavné, že komentujúci nedostal žianu formu "potrestania". Existuje sloboda slova a existuje nechutný útok. A to aj napriek tomu, že jej redaktor povedal:
Chceme Vás ubezpečiť, že osobné útoky netolerujeme, čoho dôkazom je aj fakt, že v minulosti sme jeho neprimerané reakcie (vrátane Vami spomínaných urážok) z diskusií vymazali, nakoľko porušovali Kódex diskutujúceho.
Zjavne sa tak nestalo, pretože tie komentáre tam stále sú. Ak by sme si spravili test Ficom, za takáte klamstvo by si v podcaste vyslúžil slová ako: "Kadí si do úst," alebo "je to obyčajný klamár.." Tu sa naskytuje otázka, že ktoré z toho teraz platí?
Žiadosť k redakcii
Boli by nesmierne milé, keby ste spravili niekoľko vecí.
Za prvé a veľmi dôležité, keby ste boli tak láskaví a zverejnili nám postupy, ktorými sa riadite, keď sa rozhodujete, či komentár už prekročil nejakú hranicu a či porušuje kódex. Ak sa rozhodnete nejaké komentáre neodstrániť, bolo by vhodné oboznámiť tých, čo to nahlasujú s dôvodmi a ako ste k tomu rozhodnutiu došli.
Prepáčte, ale ačohentyzmus vôbec nie je dôvod. Ty si sa k nemu tiež nesprávala pekne, tak ti teraz odporúčame, aby si ho ignorovala? To nemôžete myslieť vážne. To je buď totálna arogancia alebo totálna lenivosť. Pri najhoršom oboje.
Ak chcete argumentovať, že tento "malý" konflikt medzi malými blogermi nikto nerieši, tak vám chcem povedať, že tento konflikt sa ku mne dostal cez tretiu osobu, v komentáry pod mojím článkom.
Tento článok nebol o žiadnom konflikte youtuberov, blogerov alebo o nejakej dráme medzi infuencermi alebo celebritami. Bol o útokoch na ženy, femicíde a ignorovaní problematiky politikmi, ale aj spoločnosťou. Predsa sa to tam dostalo. Zvláštne, že? Asi si to ľudia všimli a asi to vrhá aj nejaké svetlo na SME.
Bolo by fajn, keby ste prepojili účty diskutujúcich s ich účatami blogerov. Ak musíme ako blogeri vystupovať pod naším meno, nemali by sme sa hanbiť vystupovať pod naším menom aj ako komentujúci.
Niektorí redaktori opakovane riešia to, že FB a iné sociálne siete majú smiešne počty moderátorov. Možno je načase, aby ste prehodnotili množstvo redaktorov na vašom webe. Chápem, že stíhať také množstvo komentárov a článkov je nad ľudské možnosti a preto ich zjavne potrebujete viac.
Targetovanie?
Krátko po tom, ako sa celé toto odohralo zverejnila napísala článok Začnime spolu opäť diskutovať 2. časť. Bol zverejnený 18. máj 2026 o 17:54. Kde blogerka uverejnila toto:
Ja k tomu poviem len toto: Uvedomujete si ako sproste to vyzerá, keď niekomu zablokujete diskusné konto po tom, čo sa zjavne ten človek dostal do konfliktu s vaším moderátorom?
K blogerke...
Môžeme si myslieť o hocikom čo chceme, ale ani ako blogerka to nie je verejne činná osoba. Nemá zo zákona povinnosť znášať vyššiu mieru kritiky ani urážok. A tak by sa k nej malo pristupovať.
Môžeme s ňou nesúhlasiť. Jej články na nás môžu pôsobiť rôzne. Môžu nás dokonca nahnevať. Ale čo sme to za ľudia, aby sme sa na niekoho vrhli ako supy? Majme mieru. Ak nesúhlasíme, ak nás článok nahneval, ak si myslíme, že je mimo, môžeme sa k tomu vyjadriť, ale tá diskusia je proste cez čiaru a cez hranice.
Príznaky schizofrénie?
Schizofrénia sa neprejavuje tým, že človek raz povie A a potom B. Takto nefunguje. To by potom polovica internetu mala schizofréniu, pretože ľudia neustále menia názor alebo porušia vlastné predsavzatia.
Stručne povedané, Schizophrenia je závažná psychická porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým človek vníma realitu, myslí a interpretuje udalosti. Nie je to „rozdvojená osobnosť“ ani stav, keď človek jednoducho mení názory.
Človek trpí bludmi, poruchami reči a myslenia, halucináciami, zmenami nálad a inými kognitívnymi problémami.
To s akou istotou toto komentujúci napísal o ňom veľa vypovedá.
Nejsvalizujme sa, prosím
Nerobme z tohoto portálu Facebook. Nesúhlasme spolu slušne. Neútočme na seba. Nediagnostikujme sa. Ak sa nám nejaký bloger nepáči, zablokujme si ho alebo sa vyhýbajme jeho článkom. Je to tak jednoduché nepúšťať si sem agresívne správanie zo sociálnych sieti, len preto, že sme anonymní.
Hlboko pohŕdam správaním užívateľa jsval 2. Je neakceptovateľné a úbohé. Dúfam, že si redakcia uvedomí škodlivosť svojho rozhodnutia, komentáre konečne vymaže, nie len deklaruje, že vymazané boli a vyvodí dôsledky. Toto nie je Facebook! Uvedomte si to.
