reklama

O dyskách trochu odborne I: Dyslexia

Druhý článok (ale stále rovnako osobný) o dyslexii, dyskalkúlii, dysortografii a dysgrafii

O dyskách trochu odborne I: Dyslexia
Pochopenie sveta ľudí s dyskami je veľmi dôležité. Predídete tak zbytočným nedorozumeniam, ale najmä hejtom, ktoré im ubližujú. Dysky neznamenajú, že človek je hlúpy, neschopný alebo lenivý sa učiť. Neznamenajú ani to, že nechápe gramatiku alebo nevie, ako vyzerajú písmená, prípadne že nevie, ako počítať. Znamenajú len to, že robí chyby v tom, čo dobre pozná. Že robí chyby rovnako, ako každý človek. (Zdroj: Radovan Čipka)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Môj prvý článok nájdete tu. Pôvodne som chcel napísať len jeden, ale na FB mi prišli rôzne správy od rôznych ľudí. Množstvo pozitívnych komentárov ma potešilo a tých pár osobných správ o mojom obhajovaní obyčajnej hlúposti ma presvedčili, že sa o tom hovorí málo. Žiaľ.

Za poruchy učenia nemôže dieťa. Nevznikajú v dôsledku lenivosti, ani neučenia sa. Podľa British Dyslexia Association sa jedná o neurologický stav spôsobený rozdielnosťami v prepojeniach mozgových centier a vzniká z rôznych príčin dávno pred tým, ako dieťa nastúpi na povinnú školskú dochádzku. Dôvodom prečo sa diagnostikuje až v neskoršom veku, je, že do začatia predškolskej dochádzky sa dieťa učí skôr intuitívne a nie tak systematicky, ako v škole.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Národný Inštitút pre Neurologické ochorenia a mozgové príhody (National Institute of Neurological Disorders and Stroke) zistil, že napríklad dyslexia sa dá s presnosťou až 92% určiť vo veku okolo 5,5 roka. Na Slovensku nepoznáme presný vekový priemer, kedy sa dyslexia diagnostikuje. Môj odhad je, že na pomedzí prvého a druhého ročníka. V mojom prípade to bolo podstatne neskôr.

Keď som začal písať tento text, bol som rozhodnutý, že ním ukončím túto tému. Ako som si však otvoril svoje poznámky a štúdie, ktoré som za niekoľko rokov nazhromaždil, zistil som, že to nebude možné. Dyskalkúlia, Dysortografia, Dyslexia a Dysgrafia sú pomerne dosť odlišné a ak sa na ne chceme pozrieť aj z odborného hľadiska musíme sa venovať každej zvlášť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na záver tohto textu odpoviem na pár otázok, ktoré som dostal. Poväčšine boli rečnícke, ale dal som si tú námahu a pripravil som odpoveď.

Od mojej učiteľky slovenčiny som takéto počúval často. Stretol sa s tým každý dyskár a nie je to nič príjemné. Pre dieťa je to naozaj bolestné.
Od mojej učiteľky slovenčiny som takéto počúval často. Stretol sa s tým každý dyskár a nie je to nič príjemné. Pre dieťa je to naozaj bolestné.  (zdroj: Radovan Čipka)

Kto vlastne si, dyslexia?

Medzinárodná Asociácia Dyslexie (International Dyslexia Association), ďalej len IDA, ponúka jednoduchú, formálnu definíciu:

Dyslexia je špecifická porucha učenia neurobiologického pôvodu. Charakterizujú ju ťažkosti so správnym čítaním alebo/a správne rozpoznávanie slov, chybné hláskovanie a dekódovacie schopnosti.

Pre mňa osobne najlepšia definícia dyslexie aj s posolstvom pre všetkých ľudí, nie len tých, čo s dyslexiou bojujú pochádza z Centrum Yaleu pre dyslexiu a creativitu, ktorá znie:

Dyslexia je definovaná ako neočakávaná ťažkosť pri učení sa čítať. Dyslexia oberá jedinca o schopnosť čítať rýchlo a automaticky, a ľahko rozvinúť rečové schopnosti, ale neznehodnocuje jeho kreativitu, ani vynaliezavosť.

Okrem toho, že dyslexia sťažuje čítanie, komplikuje aj rozvoj slovnej zásoby a v najhoršom prípade aj schopnosť prideliť správny význam k jednotlivým slovám.

Podľa IDA približne 15 až 20% populácie má poruchu učenia založenú na jazykových schopnostiach (language-based learning disability). Je najbežnejšou príčinou problémov s čítaním, písaním a hláskovaním.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepozná pohlavie, sociálny status, ani etnicitu

Podľa prieskumov je dyslexia diagnostikovaná viac u mužov, ako u žien. Podčiarkujem že, sa jedná o diagnostiku. Podľa publikácie štyroch univerzitných profesorov a jedného lekára z praxe, Anne B. Arnett (University of Washington), Bruce F. Penningtona (University of Denver), Robin L. Petersona (Children's Hospital Colorado), Erik G. Willcutta (University of Colorado School of Medicine), Richard K. Olsona (University of Colorado at Boulder), to môže byť spôsobené celou radou faktorov (Explaining the sex difference in dyslexia, Feb. 2017, publikovanej v Journal of Child Psychology and Psychiatry)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Len 2 milióny zo 40 miliónov ľudí, ktorí zápasia s dyslexiou je diagnostikovaných. Väčší počet diagnostikovaných pacientov sú muži (60%). V celkových číslach je tento rozdiel výrazne menší, stále však mierne naklonený k mužom.
Len 2 milióny zo 40 miliónov ľudí, ktorí zápasia s dyslexiou je diagnostikovaných. Väčší počet diagnostikovaných pacientov sú muži (60%). V celkových číslach je tento rozdiel výrazne menší, stále však mierne naklonený k mužom.  (zdroj: Graf: Radovan Čipka, zdroj: Cross River Therapy)

Jedným z významných faktorov je aj výrazná odlišnosť vo frekvencii čítania medzi mužmi. Tá je výrazne vyššia u žien.

Podľa Dyslexia Canada je dyslexia rovnomerne rozložená medzi pohlaviami. Hovoríme predovšetkým o nediagnostikovanej dyslexii. Cross River Therapy, ktorá poskytuje terapeutické služby pre deti z autistického spektra, tvrdí, že zo 40 miliónov dyslexikov z USA, je len približne 2 milióny diagnostikovaných.

Rovnaká približná rovnováha sa dá pozorovať aj pri etnicite a sociálnom statuse. V tomto prípade však zostáva faktom, že bohatšie krajiny majú väčší počet diagnostikovaných dyslexikov ako krajiny chudobné. Nieže by tam bol menší počet ľudí s touto poruchou učenia, ale diagnostické centrá, školy a výskumné inštitúcie nemajú financie (ak tam vôbec sú), aby sa touto problematikou obšírnejšie zapodievali.

Nie je to len nehmatateľný a abstraktný "problém"

Je to skutočná neurobiologická anomália. Jej prejavy dokážeme vidieť na mozgu. Vďaka poruchám prepojenia mozgových centier mozog reaguje menej, resp. mozgová aktivita je pri čítaní výrazne nižšia. Najviac viditeľný rozdiel v aktivite môžeme badať v temporálnych parietálnych lalokoch.

Snímok z magnetickej rezonancie (fMRI), ktorý zachytil mozgovú aktivitu počas čítania dvoma odlišnými subjektami. Oba subjekty čítali rovnakú stať, rovnaký text. Ich mozog však reagoval diametrálne odlišne. Ľavá strana typický čitateľ, práva čitateľ s dys
Snímok z magnetickej rezonancie (fMRI), ktorý zachytil mozgovú aktivitu počas čítania dvoma odlišnými subjektami. Oba subjekty čítali rovnakú stať, rovnaký text. Ich mozog však reagoval diametrálne odlišne. Ľavá strana typický čitateľ, práva čitateľ s dys (zdroj: Stanford University)

Pri čítaní človeku pracuje niekoľko častí mozgu. Čítanie aktivuje ľavý čelný lalok, ktorý zabezpečuje pochopenie písmen a slov (mozog uprednostní vnímanie slov, pred jednotlivými písmenami), predný temporálny lalok následne zanalyzuje tok slov a limbický systém aktivuje emócie, ktoré Vám pomôžu prijať a uchovať informácie. Verte mi, že toto je najväčšie zjednodušenie, akého som bol schopný.

Dôkazy o spojení dyslexie a štruktúry mozgu boli prvýkrát zistené skúmaním anatómie mozgov zosnulých dospelých jedincov, ktorí počas svojho života trpeli dyslexiou. V týchto mozgoch nebola zistená typická ľavopravá asymetria v ľavom hemisférickom temporálnom laloku (planum temporale) a pozorovali sa ektopie (dislokácia mozgového tkaniva na povrchu mozgu) (Galaburda & Kemper, 1979). Potom začali výskumníci používať MRI na hľadanie štrukturálnych obrazov v mozgoch dobrovoľníkov s dyslexiou a bez nej. Súčasné zobrazovacie techniky ukázali menší objem sivej a bielej hmoty a zmeny integrity bielej hmoty v ľavých hemisférických okcipito-temporálnych a temporo-parietálnych oblastiach. Výskumníci stále skúmajú, ako tieto zistenia ovplyvňujú jazykové a písacie systémy u jednotlivcov.

Ako vzniká alebo ako ju "dostať"?

Existuje niekoľko "spôsobov" ako dyslexia vzniká, resp. jej pôvod sa môže líšiť. Presný dôvod jej vzniku však nepoznáme. Nevieme čo presne spôsobuje to, že sa mozog začne vyvíjať iným spôsobom. Niekoľkými vecami si môžeme byť istí a vylúčiť ich hneď z úvodu. Môžeme to kľudne nazvať mýty, ktoré sa okolo dyslexie radi vyskytujú:

  1. Spôsobuje ju lenivosť dieťaťa učiť sa.

  2. Spôsobuje ju to, že dieťa nečíta.

  3. Spôsobujú ju chyby vo výchove.

  4. Majú ju len deti zo zlých pomerov.

  5. Spôsobuje ju nízky intelekt.

Aj keď ešte stále niektorí pedagógovia veria, že dyslexia buď to neexistuje alebo si za ňu dieťa môže samo, nie je to pravda. Dieťa, ani rodič nedokáže mať priamy vplyv na vývoj mozgu (pokiaľ dieťa netýra, nemláti a nedopuje omamnými látkami). S istotou vieme povedať, že dyslexia:

  1. Je dedičná a šíri sa v rodine. Ak má rodič alebo starší súrodenec dyslexiu, je veľká pravdepodobnosť, že s ňou bude zápasiť aj dieťa lebo mladší súrodenec.

  2. Vzniká aj poškodením mozgu, napr. po úrazoch.

  3. Tlak stresu, úzkostí, emocionálne a psychické vyčerpanie môžu byť príčinou vzniku dyslexie aj v dospelosti. V tomto prípade to môže byť aj predzvesť selektívneho mutizmu. K takémuto vzniku dyslexie dochádza len zriedka. Vyššie uvedené faktory skôr viac komplikujú dieťaťu učenie.

Druhy alebo stupne dyslexie

Dyslexia sa prejavuje rôzne u rôznych jedincov, resp. objavuje sa v rôznej "sile". Príznaky sú viac-menej rovnaké, rozdiel je, ako veľmi je poznačená tá, ktorá oblasť života. Rôzne asociácie sa zhodli na tomto trojčlenení podľa "vzniku" dyslexie:

Primárna dyslexia

Zjednodušenie, ľavá polovica mozgu nepracuje správne. S týmto sa človek rodí, prežíva svoj život a aj umiera. Je to dedičné a pravdepodobnosť zdedenia tejto poruchy učenia je pomerne veľká.

Výrazné odlišnosti na mozgu sú na fMRI viditeľné hlavne v oblastiach, ktoré spracúvajú jazyk. Nejedná sa však o poškodenie mozgu. Mozog takéhoto človeka je schopný vykonávať všetky operácie, ale laicky povedané, sám si pri tom dáva pod nohy polená. Niektoré činnosti si proste sťažuje.

Ľavý čelný lalok chápe čítané slovo pomalšie, často prehadzuje písmená alebo proste odmietne pochopiť slová v kontexte a veta teda nedáva zmysel. Chybne spracovanú informáciu posiela posiela ďalej. Limbický systém teda nie je schopný informáciu prečítať a nevytvorí impulz pre memorovanie alebo emóciu, ktorá text pomôže pochopiť.

Memorovanie alebo čítanie s pochopením môže byť práve vďaka tomuto problematické. Pri učení sa krátkej básničky dieťa s dyslexiou bojuje proti vlastnému mozgu! Ešte raz: Pri memorovaní textu, učení sa básničky alebo čítaní s pochopením dieťa bojuje proti vlastnému mozgu! To, že sa niečo nedokáže naučiť nie je jeho lenivosť.

Ak sa správne podchytí v prvom, maximálne druhom ročníku, s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať tieto ťažkosti výrazný vplyv v dospelom živote a neovplyvnia jeho kariérny život. Ak dostane správnu pomoc neskôr, jeho šance na zlepšenie schopnosti čítať, správne chápať slová a jazyk, rozširovať slovnú zásobu značne klesajú.

Sekundárna dyslexia

Pri písaní tohto textu som sa najviac bál tejto časti. Dúfal som, že sa mi podarí jej vyhnúť, ale dostihla ma. Vysvetliť ju správne je totiž náročné. V tomto prípade sa opierame o vedecké: "nevieme". Nastáva vtedy, keď sa pri vývoji mozgu plodu niečo pokazí. Táto anomália spôsobuje, že dieťa nie je schopné správne spracovať jazyk. Čo to spôsobuje je veľká záhada, táto vývojová anomália vzniká dokonca aj pri bežnom a bezproblémovom vývoji plodu.

Našťastie tento druh dyslexie nemusí byť trvalým stavom. Pri zvolení správneho edukačného spôsobu a vďaka včasnej diagnostike môže porucha úplne zmiznúť. Dá sa povedať, že sa dieťaťu len dlhšie trvá naučiť správne využívať jazyk, jazykové prostriedky a čítať.

Nadobudnutá dyslexia

Nakoniec tú máme nadobudnutú dyslexiu. Tento druh dyslexie je výrazne odlišný od ostatných a môže byť "nadobudnutý" v ktoromkoľvek štádiu života. Jedná sa o dyslexiu nadobudnutú "technickým" poškodením mozgu, a to úrazom alebo chorobou.

Na rozdiel od predošlých dvoch typov, ktoré sťažujú jedincovi naučiť sa čítať, hláskovať a v konečnom dôsledku aj písať, môže viesť k určitej strate schopnosti čítať. Je to veľmi podobné, ako keď majú ľudia, ktorí prekonali mŕtvicu problém rozprávať.

Našťastie v niektorých prípadoch je možné znovu sa naučiť čítať. Samozrejme platí, že v čím vyššom veku sa to stane, tým je to ťažšie. Vo väčšej časti prípadov človek túto možnosť má a je to predovšetkým na jeho odhodlaní s tým bojovať. Máme však zaznamenané aj prípady, kedy to možné nie je.

Aj užívanie omamných a návykových látok, rovnako ako nadmerné užívanie liekov môžu poškodiť mozog tak, že to spôsobí tento typ dyslexie. V podstate to môžu spôsobiť všetky látky, pri ktorých je riziko afázie.

Pri takomto technickom poškodení mozgu je veľké riziko súbežných diagnóz, pričom dyslexia môže byť najmenej závažnou z nich.

To by sme mali. Zhrnuli sme si členenie podľa vzniku. Ako som na začiatku povedal, táto téma je rozsiahla a dyslexia má aj svoje "stupne". Presnejšie povedané, člení sa aj podľa toho, akú oblasť zasahuje (najviac). Viac ľudí sa ma pýtalo na to, či máme nejaké typy alebo druhy dyslexie. Moja automatická odpoveď bola tri vyššie uvedené. Pri dlhšej komunikácii som pochopil, že skôr ako na "pôvod" sa pýtajú na jej rozsah a na to, čo ten ktorý dyslexik považuje za najťažšie.

Povrchová dyslexia

Na úvod tejto stati poviem, že väčšina kvalitných štúdii a publikácii je v angličtine alebo francúzštine, či nemčine. Tieto štúdie obsahujú príklady na tom danom jazyku. Nájsť varianty v slovenčine naozaj nebola ľahká úloha a dúfam, že sa mi to podarí vysvetliť čo najlepšie.

Povrchová alebo vizuálna dyslexia je charakterizovaná predovšetkým problémami pri spracovaní písaných informácii. Aj keď Vám písmena B, D, P, Q pripadajú značne odlišne a výrazné rozdiely bez problémov vnímate, u dyslexika s týmto typom dyslexie to tak nie je. Všetky písmená majú totiž niečo spoločné. Všetky pozostávajú zo zaoblenej strany a rovnej časti (Q) alebo strany (B, D, P). Pre človeka s povrchovou dyslexiou je veľmi ľahké si ich zameniť.

Ľahko sa stane, že sa zamenia zrkadlové písmená (b-d, a-e, p-q), vďaka čomu sa človek v texte ľahko stratí. Pripomeňme si, ako mozog z ľavého čelné laloku vysiela chybné informácie. Vďaka tomuto má jedinec problém zapamätať si jednotlivé písmená, ich vzhľad a preto sa mu ťažko rozvíja slovná zásoba.

Problém nastáva aj pri slovách, ktoré nie sú foneticky napísané. V slovenčine predovšetkým slová, ktoré sa spodobujú. Keďže ľudský mozog primárne číta slová a nie písmená, veľmi častým a bežným príznakom je "domýšľanie si". To vidíme pri slovách, ktoré vytvárajú iné slová prehodením písmen alebo pri čítaní odzadu vytvárajú iné slová. Často dochádza k zamieňaniu podobne znejúcich slov: bystro-bistro, vír-výr, tip-typ, pes-des, zver-zber, ver-ber, víno-vináreň, boj-roj, prekrásna-krásna.

Táto dyslexia môže byť vrodená ale aj nadobudnutá.

Fonologická dyslexia

Fonologická dyslexia je veľmi laicky povedané problém pochopiť zvuk písmen a nesprávne priraďovanie zvukov k písmenám. Nevieme presne čo ju spôsobuje, ale niektorí odborníci ju zaraďujú k poruchám sluchového spracovania.

Nesprávne prečítanie písmen alebo slov vplýva aj na schopnosť pochopiť slovo, čítať s pochopením alebo rozširovaním slovnej zásoby.

Hĺbková dyslexia

Je kombinácia dvoch vyššie uvedených. Je veľmi zriedkavá a v najhorších prípadoch sa dieťa nikdy nenaučí správne čítať. Jeho schopnosť porozumieť textu je takmer nulová.

Týchto typov dyslexie je podľa NeuroHealth oveľa viac, vo svojich publikáciach spomínajú minimálne 5 typov dyslexie.

Symptómy dyslexie

Symptómy, ktoré môžeme badať na dieťati už pomerne v skorom veku sa môžu prelínať a niektoré môžu absentovať. Preto je vždy potrebné, aby ste nechali analýzu a diagnózu na odborníka. Ak máte však podozrenie, že vaše dieťa má takéto ťažkosti, neváhajte kontaktovať detského psychológa alebo špeciálneho pedagóga v škole, ktorú dieťa navštevuje.

  • Ťažkosti pri učení sa nových slov

  • Posunutie veku, v ktorom dieťa začne hovoriť

  • Problém s rýmujúcimi sa slovami

  • Zámena písmen jedno za druhé

  • Čítanie nedosahujúce očakávaný level pre daný vek

  • Problémy s gramatikou

  • Problém s hláskovaním a delením slov

  • Slabá schopnosť vyskladať vetu

  • Nedostatok fonemického povedomia

  • Vyhýbanie sa čítaniu nahlas

  • Problém s prepisovaním slov

Pamätajte si, že dyslexia je neurologická porucha. Dieťa ju nedokáže ovplyvniť a žije s ňou do konca svojho života. Nedovoľte, aby sa za to niekedy muselo hanbiť.
Pamätajte si, že dyslexia je neurologická porucha. Dieťa ju nedokáže ovplyvniť a žije s ňou do konca svojho života. Nedovoľte, aby sa za to niekedy muselo hanbiť.  (zdroj: Radovan Čipka)

Dyslexia nekončí pri sťažení učenia

Keďže so sebou dyslexia nesie veľké množstvo nepochopení a prekrútených faktov, dieťa sa často dostáva do školského prostredia, kde zažíva šikanu. Nie len zo strany spolužiakov, ale nanešťastie aj učiteľov. Mnohé deti s dyslexiou trápia depresie, slabé sebavedomie, strach zo školy, izolovanie sa od rovesníkov a v neposlednom rade z toho vyplývajúce sebapoškodzovanie alebo myšlienky na samovraždu.

Vytvoriť pre deti s poruchami učenia chápavé prostredie, kde budú schopné rozvíjať sa a napredovať vo vzdelávacom procese je prvý krok k dosiahnutiu dobrých výsledkov. Aby sme sa k nemu vôbec dopracovali musíme sa my, ako rodičia a budúci rodičia vzdelávať. Bez ohľadu na to, či doma máme dyslexika, musíme mať základné informácie, empatiu a pochopenie. Môže sa totiž stať, že jedného dňa k nám príde naše "zdravé" dieťa so zábavnou novinkou, že v triede majú retarda. Musíme byť pripravení vysvetliť mu, že to tak nie je a že hodnota jeho spolužiaka je úplne rovnaká, ako jeho samotného.

Ak ste rodičia takéhoto dieťaťa, pomáhajte mu, ale nikdy mu nedajte ani omylom najavo, že učiť sa s ním je námaha alebo otrava. Ukážte mu, že sa nemá začo hanbiť, pretože aj vy máte občas problém niečo napísať, vypočítať alebo prečítať.

Ja osobne som žil dlhodobo v presvedčení o svojej nedostatočnosti. Tlak z pocitu, že neustále musím dokazovať, nie to, že som lepší, ako ostatní, ale to, že som im rovný, ma trápil a terorizoval po dlhé roky. Nenávidel som sa, možno ešte viac, ako som nenávidel svojich učiteľov a spolužiakov. Uvažoval som nad samovraždou, ale pripadal som si príliš zbytočný a nepodstatný na to, aby som prosil o pomoc. Mával som zlé sny. Naháňalo ma v nich monštrum, ktoré ma chcelo uškrtiť. Musel som začať navštevovať detskú psychologičku.

Moja učiteľka ma ponižovala pred spolužiakmi a tí následne prevzali jej rétoriku. Oni však neostali len pri slovách. Cez prestávky mi dávali do tašky svoje učebnice a zošity. Na hodine potom tvrdili, že videli, ako si ich tam dávam a kradnem ich. Chvíľu sa so mnou kamarátili, pripadal som si ako súčasť skupiny, potom ma zmlátili a znova sa so mnou začali kamarátiť.

Ak máte doma dieťa, ktoré má spolužiaka s dyskami, vysvetlite mu to. Prosím. Pre dobro nevinného dieťaťa, ktoré môže trpieť za niečo, čo nemá pod kontrolou. Pomôžte pochopiť svojim "zdravým" deťom, že nie sú o nič lepšie, ako tie deti, ktorým učenie ide ťažko. Zmení to ich život, pretože sa zmení ich prostredie.

Otázky (aj rečnícke), ktoré som dostával

Niektoré otázky mi prišli do komentárov, niektoré na FB. Diskusia pod minulým článkom bola vcelku zaujímavá, ďakujem všetkým, čo písali. V tejto časti Vás nechcem nijak uraziť, ani zosmiešniť. Ak náhodou tento text čítate a nájdete sa v niektorej z otázok, neberte to ako útok na Vás.

  • Nie je za tým len to, že málo čítate?

Iste, ak sa bavíme o deťoch, ktoré nemajú dyslexiu, nedostatok čítania spôsobuje pomalší vývoj schopností. Bez cvičenia sa z nikoho nestane majster a platí to aj pri čítaní.

Už sme si však povedali, že dyslexia je neurologického pôvodu a vyznačuje sa odlišnými prepojeniami v mozgu. Čítanie sa môže u dyslexika zlepšiť, ale jeho porucha učenia s ním zostane navždy.

Ja osobne som prečítal naozaj stovky kníh. Odbornú literatúru a vedecké publikácie nevynímajúc. S pochopením som dokázal prečítať knihy ako: Forenzná psychológia (Anton Heretik), Psychológia sériových vrahov (Andrej Drbohlav), Putinovi ľudia (Catherine Belton), Usporiadanie sveta (Henry Kissinger), Dyslexia (H. Žáčková, D. Jucovičová, S. Srholcová). Aj napriek tomu, že čítam odbornú literatúru a mnohé texty v angličtine. Stále som dyslexik a stále mi to občas robí nesmierne ťažkosti.

  • Prečo by sme mali v škole prispôsobovať systém hodnotenia dyskovým deťom?

Pretože ak to neurobíme, budeme im brániť v tom, aby dosahovali dobré výsledky a úplne im znechutíme školstvo. Je to ako keby sme dieťaťu na vozíčku zamkli výťah v škole a povedali im, že musia chodiť po schodoch ako iné deti. Veď nie sú v ničom lepšie, tak prečo by sme mali mať odlišný prístup?

Chápete tú nezmyselnosť, však? Je to nonsens. Rovnako, ako je nonsens neprispôsobiť sa deťom s dyskami. Sú schopné dosahovať rovnako kvalitné výsledky a zastávať celé spektrum kariérnych pozícií. Škola je však od toho, aby ich na tieto výzvy pripravila.

  • Ako sa dá liečiť dysgrafia alebo dyslexia? Je na to liek?

Neexistujú žiadne medikamenty na dysky. Nie sú chorobou, aj keď ich ako spoločnosť často vnímame ako chorobu. Dysky sú poruchy učenia, nie choroby.

  • Moje dieťa je v škole šikanované kvôli dyslexii a nechce sa preto učiť, čo s tým môžem robiť?

Táto pani sa mi v osobnej správe zdôverila s tým, že jej triedna učiteľka jej syna odporučila, aby ho dala na osobitnú školu, lebo na školu pre normálne deti nemá.

Ak sa Vám to stalo, neváhajte sa obrátiť na špeciálneho pedagóga a riaditeľa školy. S najväčšou pravdepodobnosťou táto učiteľka šikanuje vaše dieťa.

Čo môžete urobiť pre Vaše dieťa? Zoberte ho k detskému psychológovi a ďalej ho podporujte. Čítajte si s ním a keď sa zasekne pri čítaní, spýtajte sa, či mu môžete pomôcť. Ak povie áno, vezmite si jeho čítanku alebo knihu a začnite: "S týmto slovom máš problém? Fúha, no počkaj, je to naozaj ťažké slovo aj pre mňa..."

Krátko na záver

Viem, že tento článok bol dlhý a nesmierne únavný. Téma je rozsiahla a ťažká. Nedá sa spracovať dobre a zároveň krátko. Vlastne spracovať ju dobre vyžaduje rozsah jednej knihy alebo obšírnej publikácie.

Naozaj na Vás, čitatelia, apelujem, snažte sa tieto poruchy učenia pochopiť. Nemôžeme dovoliť, aby nám deti týrala a mučila nevedomosť dospelých. Ďakujem, že ste so mnou vydržali až sem. Druhý článok bude na tému dysortografie.

Radovan Čipka

Radovan Čipka

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  451x

V tomto blogu by som sa rád zameral predovšetkým na niekoľko oblastí, napr.: literatúra. Rád by som priniesol rozhovory so slovenskými spisovateľmi a recenzie na ich diela. Sám sa venujem písaniu fantasy literatúry a písanie ako také ma viac-menej sprevádza celý život, aj v mojej práci. Okrem iného sa chcem zamerať na články z prostredia forenznej psychológie a pozrieť sa na príbehy viac aj menej známych sériových vrahov. Zlo je súčasť sveta a súčasť ľudského charakteru, ktorá priťahuje pozornosť ľudí a vo veľkej miere zaujíma aj mňa. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaSérioví vrahoviaOsobné článkyNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu