reklama

Podceňujeme intelekt tých, čo píšu "pekný chlapi"

Dysgrafia, dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia ma sprevádzajú celý život. Pre niektorých som len retard.

Podceňujeme intelekt tých, čo píšu "pekný chlapi"
Pochopenie sveta ľudí s dyskami je veľmi dôležité. Predídete tak zbytočným nedorozumeniam, ale najmä hejtom, ktoré im ubližujú. Dysky neznamenajú, že človek je hlúpy, neschopný alebo lenivý sa učiť. Neznamenajú ani to, že nechápe gramatiku alebo nevie, ako vyzerajú písmená, prípadne že nevie, ako počítať. Znamenajú len to, že robí chyby v tom, čo dobre pozná. Že robí chyby rovnako, ako každý človek. (Zdroj: Radovan Čipka)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (50)

Dlho som rozmýšľal, či tento text napísať. Keď hovorím dlho, myslím tým od základnej školy. Kvôli pár hrozivo znejúcim slovám som sa stretol aj so šikanou zo strany učiteľov, dokonca aj riaditeľky jednej základnej školy. O spolužiakoch ani nehovoriac. Či ma to trápilo? Myslel som si, že nie, až kým mi nedošlo, že v mladom veku uvažujem nad samovraždou. Bezcennosť môjho života, ako mi ju predostrela moja učiteľka slovenčiny, mi vŕtala v hlave asi do siedmeho ročníka.

Nie sme stratené prípady, len potrebujeme viac bojovať

A trvá to dlhšie. Pre niekoho je naučiť sa tri verše básničky úloha na desať minút. Pre nás beh na dlhé trate. Nie pre lenivosť, hlúposť alebo nepozornosť, ale preto, že písmenka na papieri sú živé. Riadia sa inými pravidlami, keď sa na ne dívame my, ako keď sa na ne dívate vy. Hrajú sa s nami. Preskakujú, skrývajú sa, maskujú sa. Jednoducho sa d prezlečie za b, a sa stane e alebo si vymenia pozície a slovo pre náš mozog potom nedáva zmysel. Zo slova prečo sa ľahko stane preto.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mať dieťa, ktoré dosiahnuť číta takto: bo-bos-do-dos-dosie-dosia-hnu-dos-ia-h-nu-ť vyžaduje trpezlivosť. Na oboch stranách. Verte mi, že ťažšie ako žiť s takýmto človekom je byť takýmto človekom. Prešiel som si tým. Viete koľkokrát som si ako desaťročný povedal, že som retardovaný? Že som hlupák? Že som debil? Mel-mil-ón- milieón-miliaón... milión krát... miliónkrát. A to hlavne preto, že mi to niekto neustále hovoril:
Si retard, debil, negramotný, stratený prípad... a mnoho ďalších, aj viac vulgárnych.

Prečo? Je ťažké chápať sa inak a v lepšom svetle v akom nás chápe, vníma a vidí naše okolie. Dodnes si pamätám ten stres, oheň, ktorý mi spaľoval tvár, keď prišiel rad v čítaní z čítanky na mňa. Veľké písmená v detskej čítanke Vám nepripadajú ľahko čitateľné. Nie. Pripadajú Vám desivé. Väčšie ako vy. Nad Vaše sily. Nezdolateľné. Ako mám prečítať písmenko, ktoré je väčšie ako moje oko?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obklopoval ma smiech. Kútikom oka som pozoroval učiteľku a čakal, či toto trápenie ukončí. Ukončila to. Vytrhla mi čítanku spod nosa s konštatovaním, že som v triede jediný, čo nevie čítať a mal by som sa hanbiť. Spýtal som sa, či môžem ísť na WC a ona mi odpovedala, či WC nájdem, keď si to nebudem vedieť prečítať. Nájdem. Veď idem po pamäti.

Pekne čítať som sa naučil ako posledný. Hoc, ešte dlho som mal problém s rozdeľovaním slov a dodnes sa občas stratím v riadkoch. Neznášam ten pocit, keď 5x za sebou začnem odznova ten istý riadok. Hoc to znie šialene, som presvedčený, že tie riadky niekto zámerne prehadzuje! Áno, čítať bez sekania som zvládol ako posledný z triedy, ale viete čo? Stavím sa, že nikto z mojich bývalých spolužiakov neprečítal viac kníh ako ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes žijem mimo Slovenska a literatúru čítam v anglickom jazyku. Možno nie tak rýchlo, ako keby to bolo písané po slovensky, ale dokážem to bez väčších problémov. Pretože, pani slovenčinárka, aj keď ste o tom bola presvedčená a viackrát ste mi to povedali, nie som retardovaný.

Nedemotivujte nás, prosím!

Ak máte dieťa s poruchami učenia (hoc som počul, že toto pomenovanie je už nemoderné), nedemotivujte ho. Možno to neviete, ale ak pri ňom sedíte keď píše domáce úlohy, číta text alebo počíta matematický príklad, pozoruje Vás. Možno Vám venuje viac pozornosti, ako vy jemu. Skúma Vaše reakcie, počúva a reaguje na Vaše povzdychy, vníma Vaše gúľanie očami, cíti Vašu netrpezlivosť a uvedomuje si Vaše vyššie očakávania lepšie ako vy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neboj sa, lepšíš sa, už ti to ide celkom dobre, fúha, to slovo je ťažké dokonca aj pre mňa, nad týmto príkladom sa musím zamyslieť aj ja. Sú slová, ktoré pomáhajú viac, ako si myslíte. Nie sme iní. Dajte nám to pocítiť. Ak vytvoríte prostredie, v ktorom každý všetko vie lepšie ako my, ďakujem pekne, navždy bude každý všetko vedieť urobiť lepšie ako my.

Matematika dyskalkulika
Matematika dyskalkulika (zdroj: Radovan a Stella)

Táto fotka vznikla ako reakcia na rozhovor, ktorý som si vypočul pri čakaní na pokladni. Po rokoch som sa prvýkrát stretol s mojou bývalou učiteľkou, ktorá mi zo základnej školy spravila peklo. Rozprávala sa, s mne neznámou ženou, o "nových výmysloch". "Za mojich čias také nebolo," hovorila. "Žiadne nezmysli. Ak si bola sprostá, bola si sprostá. Teraz sa tomu hovorí dysgrafia." žena ticho prikyvovala. "Dnes tie hlúpe deti nevedia aké íčka písať, ani jedna plus jedna nevedia vypočítať."

Keď som prišiel domov, so sesternicou sme spravili túto fotku. Poslal som ju tejto pani učiteľke na mail s odkazom, že gramatiku dokáže opraviť autooprava alebo korektor, s matematikou nám pomôže kalkulačka, že knihy môžeme počúvať, ale nič celkom neopraví to, čo spôsobujú jej necitlivé slová voči deťom.

Túto fotku sme nazvali Matematika dyskalkulika.

Sprosták, od kedy sa to píše rodičja?

"Čo ja viem, od vždy?" odpovedal som učiteľke na jej dotaz. "Hovoríme predsa ro-di-čJa." Učiteľka pokrútila hlavou. "Stratený prípad," povedala mi. "Veď ty ani nevieš hláskovať."

Nepýtajte sa nás prosím so sarkastickou škodoradosťou v hlase, od kedy platí to alebo to. Prečo? Uzatvoríme sa. My vieme, že robíme chyby, to že ich nevieme vždy identifikovať z nás nerobí nič iné ako normálneho človeka. Prestaňte nás tým potupovať, lebo sa mi začneme pýtať, prečo Váš muž pije? Prečo Vás žena opustila? Nič príjemné, však?

Pomôžte nám nájsť logiku v tom, čo logiku nemá. Prepáčte, v našom svete nemá logiku prečo by som mal hovoriť fták a písať vták. Naša myseľ to chce pochopiť, ale trvá jej to trocha dlhšie, dajte nám trpezlivosť a čas. Dovoľte mi Vám povedať, že keby ste videli náš vnútorný svet, naše predstavy, fantáziu, obrazy, nádeje, farby, príbehy, ktoré tvoríme, ale nedokážeme ich preniesť na papier, vyrazili by sme Vám dych.

Han/mba je moja slabina

Viem, že v slove hanba sa píše n. Vždy keď to slovo idem napísať zopakujem si to. Je to haNba. Ha-noro-ba. Hanba, ale viete čo sa stane? Napíšem tam to M a aj keď si to slovo prečítam 785x to M tam nevidím. Stane sa z neho v mojom mozgu N. Náš mozog totiž nečíta písmená, ale slová. Preto je ťažké po sebe odhaliť chybu, obzvlášť ak ako autor písaného textu viete, čo ste chceli povedať. Dokonca, keď som písal prvú vetu tohto odstavca napísal som: "Viem, že v slove hanba sa píše m".

Toto je dysortografia a rada Vás spoznáva. Mám už nejaký ten vek a ešte stále robím tieto chyby. Ľudia sa ma snažia opraviť a neustále zas a znova mi opakujú, rozpisujú a vysvetľujú gramatické pravidlá. Sorry guys! ja ich poznám! Robím chyby v gramatických pravidlách, ktoré mám naučené, že by som Vám ich vysypal z rukáva aj o pol tretej ráno.

"Múdry ľudia", je úplne bežná chyba. Množné a jednotné čísla sú pasca. Verte mi. Niekedy si dávam až taký pozor na správne písanie slov v množnom čísle, že potom napíšem vážení pán. Nie preto, že by som nevedel, aké I/Y tam má byť, proste to môj mozog, navzdory všetkej mojej sústredenosti odignoruje.

Upozornite dysortografika na chybu, ktorú urobil. Neurazí sa. Opraví si to (možno). Nerozpisujte mu však zbytočne dlhé vysvetlenie daného gramatického pravidla. S najväčšou pravdepodobnosťou to pravidlo veľmi dobre pozná. Jeho pozornosť stratíte v polovici textu alebo reči.

Dokonca aj ten, čo robí takéto chyby môže nadobudnúť pocit, že z neho robíte hlupáka

Späť k obšírnemu vysvetľovaniu pravidiel. To, že robíme gramatické chyby neznamená, že sme hlúpi. Nepristupujte k nám tak! Robiť gramatické chyby je pre nás rovnako bežná súčasť dňa, ako ísť do práce. Robíme chyby tak nevedome, ako si neuvedomujeme, že dýchame. Ide to mimo našej vôle.

Vzdelanie to obmedzí, nebude to tak časté, ale úplne sa to nevytratí. Nemajte hlúpe komentáre k tomu, čo a ako píšeme. Robíte z nás hlupákov a to nie je pekné. Vieme, že v konečnom dôsledku sa to otočí voči Vám, ale prečo by sme mali budovať medziľudské vzťahy na tom, že vy ste vzdelaní a múdri a my sme hlúpi a nevzdelaní?

Nie, nechcem to hnať na hranu. Všetko zveličujem len preto, aby sa to dalo lepšie pochopiť. Nie sme žiadni hlupáci, čo sa nedokážu naučiť pravidlá gramatiky. Poznáme ich. Často lepšie, ako tí, čo nás opravujú. Vieme, čo je spodobovanie, vieme, ako v texte rozlíšiť množné a jednotné číslo, poznáme vybrané slová. Problém je, že náš mozog si občas povie (slovami Bugára): "Hahaha, ta ne!"

Rýchlo! Kam mám zabočiť?

Ľavá alebo pravá? Celý život fungujeme na niekoľkých princípoch:

  1. Urob si pomôcky, ktoré ti uľahčia učenie.

  2. Nikam sa neponáhľaj, máš čas.

  3. Nepreskakuj z myšlienky na myšlienku, prechádzaj plynule, utrieď si veci v hlave.

  4. Nepíš a nečítaj príliš horlivo, tvoj mozog potom slová dopĺňa hocijako.

  5. Používaj prsty pri počítaní.

Keď ma niekto príliš prudko vytrhne z myšlienok alebo z konverzácie, prípadne prirýchlo a bez kontextu zmení tému, občas ma sekne. Nie vždy, ale vo väčšine prípadov je tomu tak. Príklad za všetky (a nedeje sa to len mne): "Rýchlo mi povedz, kam mám zabočiť!"

Odpoveď je skoro vždy "Tam!" ukážem prstom. Občas sa nám stáva, že v rýchlosti nevieme priradiť správne slovo k jeho významu. Najviac citeľné je to pri stranách. Ľavá alebo pravá? Ja som si na to vyvinul pomôcku. Som pravák. Keď sa ma niekto spýta na stranu, vždy sa pozriem na ruku, ktorou píšem. Píšem pravou. Pravá je na tejto strane. Musíme ísť do tejto strany.

Odpoveď nie je tak spontánna, ale príde. Mám otestované, že v 90% prípadov, kedy sa ma niekto spýta "rýchlo, kam zabočiť?" bez použitia tejto metódy popletiem strany.

Aj napriek "ťažkostiam" dokážeme tvoriť, pracovať, podnikať, byť vedcami a politikmi

Od mala sa venujem písaniu. Tvorím príbehy, rozprávky, poviedky a básne. Keď som si prečítal Pána prsteňov (mohol som mať 11-12), rozhodol som sa vytvoriť vlastný svet. Začalo to poviedkami o elfov a trpaslíkoch, o obludách a monštrách. Až sa postupne formovali jednotlivé rasy, národy, ich kultúry, náboženstvá a neskôr jazyky a písmo.

V súčasnosti pracujem na prerobení pôvodnej histórie a logickom spojení jednotlivých príbehov. Vytvoril som časovú os, ktorá sa postupom času hromadila a prekrývala. Z pôvodného jazyka (slovenčina) prekladám jednotlivé historické udalosti do angličtiny.

Niektoré state postupne zverejňujem na svojej FB stránke:

Let's talk lore!
Eleazar and Nymros, best translated as Shadow Storm and Unwanted Boy, were born between the years 300 and 600 of the Second Age, of Second Ayon, during the reign of Queen Gorhmorel, their mother, who was an elf mage of unknown origin. As members of a powerful royal family, they inherited their mother's dark magic and stopped aging at a very early age, even for dark elves. Soon after the outbreak of the Second Necromantic War, they began to lead a political opposition against Queen Gorhmorel, who was the Second Necromancer. This eventually turned into open rebellion, and they were called The Night Stars by their followers, and Blood Traitors by their mother's loyalists.

The Night Stars led their people to Oshun'Ulrind and formed an alliance with the Triumvirate, supported mostly by the High Priestess and High Warden Freyah. We don't know much about them, after the war, but we know for sure, they stood against their mother alongside the Wardens in the Battle of Necronom, where the Second Necromancer was killed, and the war came to an end.

The Night Stars returned to their people in Ulrind and led them across the sea, claiming the Island of Nahur and becoming the Nal'elvi or Night Elves. Today, there is a lively business relationship between the Night Elves and Edhen, but since the Nal'elvi are secretive, it is unclear who is leading them. The Wise believe that the Night Stars are still alive and well, leading their people as the Kings of Nahur.

Grafiku som si začal robiť sám v nedávnej dobe. Používam na to niekoľko nástrojov, medzi ktoré patria aj dve umelé inteligencie. Na obrázku sú elfskí bratia Eleazar a Nymros
Grafiku som si začal robiť sám v nedávnej dobe. Používam na to niekoľko nástrojov, medzi ktoré patria aj dve umelé inteligencie. Na obrázku sú elfskí bratia Eleazar a Nymros (zdroj: Radovan Čipka)

Vytvoril som vlastné jazyky

Pre potreby knihy som vytvoril vlastné jazyky, mnohé z nich sú dostatočne rozvinuté na to, aby sa nimi dalo komunikovať. Vyžadovalo to vytvorenie gramatiky, slovníka, pravidiel, ale napríklad aj slangu a nespisovných slov. V mnohých prípadoch som sa nevyhol ani potrebe vytvorenia vlastného písma.

Písmeno D jazyka Eloayim, ktorým hovorili elfovia v dávnych časoch.
Písmeno D jazyka Eloayim, ktorým hovorili elfovia v dávnych časoch.  (zdroj: Radovan Čipka)

Aj napriek tomu, že som všetky gramatické pravidlá, jazyk a písmo vytvoril sám a teda mám všetko dobre naučené a memorované, aj vo vlastnom jazyku som schopný robiť gramatické chyby. Aj v tomto článku takmer určite nejaké nájdete.

Písaný text v jazyku elfov
Písaný text v jazyku elfov (zdroj: Radovan Čipka)

Lekár, ktorý ma problém s gramatikou, no a čo?

Peter Sabaka sa stal mediálne známou osobou najmä počas pandémie. Po nočných službách, po nepredstaviteľne dlhých a ťažkých hodinách sa šiel posadiť do rôznych štúdii, kde sa nahrávajú relácie. Vysvetľoval problematiku, odpovedal na otázky zdieľal svoje predpoklady. Aj vďaka nemu bola spoločnosť informovaná a v obraze. Stal sa aj cieľom útokov rôznych politikov. Šírili sa o ňom klamstvá, polopravdy, prevracali sa jeho tvrdenia. Nikto mu asi túto pozíciu nezávidí.

Nikto nemôže spochybniť jeho vzdelanie a odbornosť. Dokázal ju v mnohých prípadoch. Tiež si mnohí všimli, že v rôznych statusoch robí gramatické chyby. Dalo to ďalšiu muníciu do rúk jeho... no, slušne povedané, oponentom. Zachytil som pár komentárov, ktoré boli posmešné, niektoré vulgárne. Z čoho to pramení? Z toho, že ako spoločnosť nechápeme dysgrafiu, dyslexiu, dysortografiu, dyskalkúliu.

Ľudia s týmito poruchami učenia môžu byť vzdelaní. Môžu mať kariéru, talent, mediálnu pozornosť a slávu. V prípade pána Sabaku, aj vďaku za dobre vykonanú, nesmierne ťažkú robotu. Náš mozog sa jednoducho rozhodol ignorovať to, čo vieme o gramatike a niekedy nám naozaj sťažiť písanie a čítanie, prípadne počítanie.

Áno, možno máme ťažšie štúdium, hlavne na základnej škole, veci nám idú trocha pomalšie, ale sme schopní dosiahnuť vzdelanie a úspech na odbornej pôde. Mimochodom, vedeli ste, že aj Galileo Galilei bol dyslektik? Alebo Alexander Graham Bell, či Albert Einstein mali rovnaký "problém"?

Emócie a písanie, či čítanie

Keď sa ocitneme pod tlakom emócii, ťažkosti sú o to viac citeľné. Ak píšem článok alebo čítam text, ktorý vo mne vyvoláva silnejšie emócie (strach, hnev, napätie, radosť, smútok) robím viac chýb. V minulosti som sledoval mnohé statusy Petra Sabaku a potvrdilo sa to aj pri ňom. Najviac chýb robil pri písaní textov, ktoré boli výraznejšie citovo zafarbené.

Ak máte teda doma dieťa, ktoré zápasí s poruchami učenia nevystavujte ho tlaku. Netvárte sa znudene, netrpezlivo alebo sklamane. Neopravujte ho, ak to nie je nutné. Vytvorte pre neho prostredie, kedy sa Vám nebude báť povedať, že mu niečo nejde prečítať. Ak spolu čítate, nechajte ho aby sa opravil sám. Ak číta nahlas, počuje, že slovo, ktoré prečítal nedáva zmysel. Nie je hlupák, pozná slová. Ak Vás ale poprosí o pomoc, pomôžte. Jedine tak pochopíte s ktorými slovami a prečo práve s nimi musí zápasiť.

Nie sme viac ako vy, nie ste viac ako my, nie sme všetci rovnakí

Naše ťažkosti s učením z nás nerobia menej ako vy. Nie sme ani viac, ako vy a preto nás nenechajte zneužívať situáciu. Školský systém našiel spôsob, ako pracovať s deťmi, ktoré majú ťažkosti s učením. Ide sa pomalšie, niektorým témam sa viac venuje, prístup učiteľov je viac individuálny.

Nenechajte sa však oklamať. Aj my sme ľudia a ak zacítime príležitosť, skúsime zo situácie vyťažiť čo najviac. Nie každá päťka v žiackej knižke je šikana zo strany učiteľa. Nepríprava na vyučovanie je prejav lenivosti, nie ťažkostí s učením. Zlé správanie voči spolužiakom môže a nemusí byť odpoveď na ich šikanu.

Platia pre nás rovnaké pravidlá, ako pre všetkých. Naše poruchy učenia neznamenajú, že na nás nikto nemá mať nároky a očakávania. Neznamená to, že sa môžeme neustále vyhovárať. Nemôžeme a nesmieme. Boj proti poruchám učenia je naozaj boj. Ja som bojoval. Popísal som celé zošity rukou pri práci na histórii môjho sveta. Potom som ich prepisoval a proces som opakoval zas a znova, až kým som nemal problém to po sebe prečítať.

Potom som proces zopakoval zas a znova a to do doby, kým to po mne nemal problém prečítať niekto iný. Dnes môžem povedať, že píšem pekne a čitateľne. Čítam (poväčšine) bez sekania sa a habkania. Uvedomujem si väčšiu gramatických chýb a môj korektor-amatér ma čoraz menej a menej práce. Hlavná časť námahy bola, je a bude na mne.

Príklad môjho rukopisu. Buďte si istí, že oproti tomu, čo to bolo v minulosti je to naozaj umelecké dielo.
Príklad môjho rukopisu. Buďte si istí, že oproti tomu, čo to bolo v minulosti je to naozaj umelecké dielo.  (zdroj: Radovan Čipka)

Nemyslite si, že ukazovať Vám môj rukopis alebo sa zdieľať s mojimi (pre mňa naozaj) osobnými vecami je ľahké. Platí to, čo som povedal: Slová, ktoré mi hovorila moja učiteľka so mnou stále zostávajú. Dlho som mal strach vôbec niečo verejne písať.

Ešte na základnej škole som prispel svojou básňou Strach od strachu do detskej zbierky básni. Okrem toho, že som nespal celú noc zo stresu, že niekto bude čítať moju báseň, som ju ešte aj musel verejne zarecitovať! Pred publikom. Ani po telesnej výchove som nebol tak spotený.

Záverom...

Nepodceňujte nás len kvôli gramatike. My za to nemôžeme. Mnohí z nás na sebe tvrdo pracujú. Každý deň sa snažíme zlepšiť. Iste, nájdu sa aj takí, ktorým je to jedno. Čo nechcú byť lepší, ale nie sme všetci rovnakí. To, že hovorím o nás a o Vás neznamená, že chcem ľudí deliť na skupiny. My dokonca nie sme ani komunita, ani sa nezdružujeme (pokiaľ viem). Toto delenie je čisto pre potreby článku.

Naše gramatické chyby nie sú dôkazom našej hlúposti. To, že sa nebojíme verejne vystupovať, publikovať, písať, je práve naopak dôkazom, že dokážeme poraziť naše strachy. Nabudúce, pred tým, ako niekomu napíšete pod status komentár, kde ho budete zhadzovať za gramatické chyby, spomeňte si na tento článok. Možno ten človek bude naozaj hlúpy. Možno bude písať konšpiračné nezmysli. Ale hlúpy bude kvôli obsahu, nie kvôli gramatickým chybám. V tomto prípade naozaj platí: Pozeraj sa na obsah, nie na formu.

Múdre veci sú múdre pretože je v nich múdrosť. Nie preto, že sú gramaticky správne. Hlúpe veci sú hlúpe, pretože sú hlúpe, aj napriek tomu, že sú gramaticky v poriadku.

Možno sa jedného dňa odhodlám zverejniť na tomto blogu aj nejakú časť mojej knihy. Kto vie...

Radovan Čipka

Radovan Čipka

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  451x

V tomto blogu by som sa rád zameral predovšetkým na niekoľko oblastí, napr.: literatúra. Rád by som priniesol rozhovory so slovenskými spisovateľmi a recenzie na ich diela. Sám sa venujem písaniu fantasy literatúry a písanie ako také ma viac-menej sprevádza celý život, aj v mojej práci. Okrem iného sa chcem zamerať na články z prostredia forenznej psychológie a pozrieť sa na príbehy viac aj menej známych sériových vrahov. Zlo je súčasť sveta a súčasť ľudského charakteru, ktorá priťahuje pozornosť ľudí a vo veľkej miere zaujíma aj mňa. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaSérioví vrahoviaOsobné článkyNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu