Radovan Vraník
Tuláctvo v krvi
V lete okolo polnoci sa v Bratislave na hlavnej stanici zvykne odohrávať na takú neskorú hodinu napodiv čulý ruch. Prvé nočné linky autobusov sa postupne zbiehajú, aby sa naplnili rozmanitou cháskou. Dovtedy plné nástupište roztrúsených postáv zrazu zíva prázdnotou. Niektorí v autobuse sedia, pohľad ponorený do neurčita, iní stojac ukradomky sledujú osadenstvo voza. Všetci však v mysli zabiehajú rovnakým smerom...domov. Teda, naozaj všetci?
