reklama

Vojnová zóna – Brusel-Paríž

Keď sa v noci z 13. na 14. novembra 2015 odohrala séria teroristických útokov v Paríži prezident Francois Hollande v reakcii označil tieto útoky za ‚vojnový akt‘.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dnes, 22. marca 2016 sa cieľom ďalšej série útokov stal Brusel, mesto, ktoré už má skúsenosti s terorizmom. Je možné tieto série útokov označiť ako ‚vojnový konflikt‘? 
Domnievam sa, že označenie vojnový konflikt nie je na mieste a to aj napriek tomu ako sa charakter vojnových konfliktov zmenil v 20. a 21. storočí. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsim popísať niektoré kľúčové body, ktoré považujem za dôležité pri posudzovaní teroristických útokov – teraz i v budúcnosti.

1. Teroristické útoky vs. vojnový konflikt

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na začiatku 20. storočia existovalo iba málo ozbrojených konfliktov, ktoré neboli vojnovými konfliktmi. Bolo to dané vtedajším usporiadaním globálneho politického systému – takzvaného Vestfálskeho systému, ktorý položil základy moderného štátu. Podľa tohto systému je vojnovým konfliktom ozbrojený stret armád alebo uniformovaných ozbrojených zložiek dvoch alebo viacerých štátov. Tak tomu bolo až do polovice 20. storočia kedy sa začal objavovať fenomén moderného terorizmu.

Na rozdiel od vojnového konfliktu sú teroristické útoky vedené, nie proti uniformovaným ozbrojeným zložkám štátu, ale proti civilnému obyvateľstvu a cieľom. Zámerom je vyvolať atmosféru strachu a vyvolať zdanie neschopnosti štátnych bezpečnostných zložiek pri predchádzaní teroristickým útokom a neutralizácii teroristov a teroristických buniek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto tvrdenie otvára niekoľko polemík – je útok samovražedného atentátnika na kontrolno-prepúšťací bod armády teroristickým útokom? Je streľba na vojenskú posádku z prechádzajúceho auta teroristickým útokom? Tieto dve otázky sú iba malým názorným príkladom diskusie, ktorá stále prebieha pretože neexistuje jediná všeobecne akceptovaná definícia terorizmu. Ale ak použijeme veľmi okresanú podobu jedného z bodov, na ktorých sa zhodne väčšina odborníkov, tak pre potreby tejto úvahy môžeme za teroristický útok označiť taký útok, ktorý je vedený neštátnou skupinou bez jasného označenia alebo rozlíšenia a je zacielený na civilnú populáciu s cieľom vyvolať atmosféru strachu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Reakcie

Prirodzenou a v zásade jedinou správnou reakciou bezpečnostných zložiek je okamžité uzavretie oblasti, v ktorej došlo k teroristickému útoku a zvýšenie zabezpečenia bodov dôležitých pre fungovanie štátu. Ďalším krokom je pokúsiť sa neutralizovať podozrivé osoby, skupiny osôb alebo miesta. Pri tomto bode si mnoho ľudí povie: „A nemali to spraviť už predtým, určite by zabránili takýmto útokom.“ Takáto úvaha, hoci logická, je nesprávna. Liberálne demokracie západného typu sú založené na princípoch právneho štátu, ktorý sa riadi princípom prezumpcie neviny. Pre obmedzenie osobnej slobody podozrivého musia byť k dispozícii dôkazy alebo indície jasne ukazujúce alebo dôrazne naznačujúce na skutočnosť, že takáto osoba môže byť nebezpečná pre verejnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z pohľadu obyvateľa je prirodzenou reakciou strach – strach, že práve ja môžem byť pri služobnej ceste, ceste metrom, návštevou rockového koncertu alebo posedení v kaviarni ďalšou obeťou teroristického útoku. Po reakcii bezpečnostných zložiek tu je ďalší rozmer strachu – bojím sa ísť do obchodu pretože aj keby som sa nestal obeťou samovražedného atentátnika, môžem sa dostať do prestrelky medzi policajnou hliadkou a teroristom pokúšajúcim sa spáchať ďalší útok.

Atmosféra strachu je práve to, čo sa teroristi pokúšajú dosiahnuť ako medzikrok na ceste ku svojmu konečnému cieľu. Keďže sa k bruselským útokom prihlásil Islamský štát, použijem práve ten ako vzorový príklad.

Hoci Belgicko nie je súčasťou koalície podnikajúcej letecké údery a vedúcej špeciálne operácie proti Islamskému štátu, je zviazané s ostatnými štátmi svojim členstvom v NATO a EU. Taktiež sa Belgicko zviditeľnilo zadržaním Salaha Abdeslama, ktorý je podozrievaný z naplánovania novembrových útokov v Paríži. Práve po týchto útokoch belgické bezpečnostné zložky uzavreli väčšinu Bruselu a podnikli viacero razií zameraných na zadržanie viacerých podozrivých. Týmto krokom belgická vládna administratíva ukázala, že sa nebojí siahnuť aj k relatívne nepopulárnym krokom, ktoré obmedzia a narušia každodenný život obyvateľov krajiny. A to aj napriek tomu, že v tom čase sa v Bruseli a v Belgicku neodohrali žiadne teroristické útoky. Policajná žiadosť na dočasné obmedzenie používania sociálnych sietí sa stretla s pozitívnou reakciou verejnosti, kedy veľké množstvo ľudí namiesto zdieľania fotografií z policajných razií začalo zdieľať fotografie a kresby mačiek.

Dnešnými útokmi teroristické bunky testujú ako veľmi sú občania ochotní a schopní podporovať svoju vládu a jej opatrenia tvárou v tvár viac ako trom desiatkam mŕtvych a takmer dvom stovkám zranených. Politickí plánovači a myslitelia teroristických sietí si veľmi dobre uvedomujú ako je v demokratických režimoch vytváraná vláda. A pokiaľ by ako následok teroristických útokov súčasná vláda stratila dôveru občanov, potom je určitá šanca, že následujúca vláda by mohla byť podstatne „mäkšia“ pri implementovaní opatrení proti terorizmu alebo pri zahraničnej politike namierenej voči Islamskému štátu alebo budúcim islamistickým kvázi-štátnym útvarom na Strednom východe.

3. Čo ďalej?

Aj napriek takmer siedmim dekádam boja proti terorizmu neexistuje žiadny všeobecne aplikovateľný efektívny spôsob ako terorizmus poraziť. No, existuje niekoľko krokov ako obmedziť dopad teroristických útokov – či už v podobe samovražedných atentátov alebo aktívnych strelcov. Tu je niekoľko z nich.

Povedomie o terorizme – V súvislosti s nedávnymi parlamentnými voľbami a vysokým ziskom ĽSNS sa začalo hovoriť o chybe školstva pri vzdelávaní detí a mladých ohľadne extrémizmu. V rokoch 2001 až 2005 kedy som bol študentom na gymnáziu sme v rámci predmetu Náuka o spoločnosti a Dejepis niekoľko hodín strávili štúdiom najvýraznejších totalitných režimov (nacizmu, fašizmu a komunizmu), ktoré vznikli na základe extrémistických politických strán. Hoci sa jednalo o obdobie krátko po 11. septembri, nikto sa nikdy nevenoval islamizmu a islamskému extrémizmu a terorizmu – a relatívne pochopiteľne. Slovensko nie je USA a nie sme tak viditeľní v zornom uhle islamistických organizácií a skupín. Aj napriek relatívne nedávnemu nárastu popularity strán s extrémnymi alebo extrémistickými črtmi, nie je hrozba politického extrémizmu tak veľká ako hrozba terorizmu. Existuje veľa odborníkov, aj na Slovensku, ktorí sa špecializujú na bezpečnostnú oblasť a na problematiku terorizmu ako napr. Ivo Samson. Ak sa teda chceme lepšie brániť a pripraviť na možné teroristické útoky, musíme sa najprv oboznámiť s tým čo terorizmus je a ako funguje. Potom sa zbavíme aspoň jedného druhu strachu súvisiaceho s terorizmom – strachu z neznámeho.

Pasívna obrana seba a okolia – Pod pojmom obrana si väčšina ľudí predstaví ozbrojeného vojaka s útočnou puškou v ruke a s nepriestrelnou vestou a balistickou prilbou. V tomto prípade, opak je pravdou. Pasívnou obranou tu je myslená taká aktivita, ktorá zníži alebo zmenší dopad teroristického útoku. Najmenej náročnou formou je situačné povedomie. Koľkí z nás cestujú do práce bez toho, aby vedeli kde po ceste z domu do práce je najbližšia nemocnica alebo najbližšia policajná stanica? Koľkí z nás trávia čas v autobuse, trolejbuse alebo v električke pozeraním do smartphonu a s hlasnou hudbou pustenou v slúchadlách? Kto z nás by vedel po vystúpení z autobusu popísať ako vyzeral človek, ktorý stál alebo sedel vedľa nás? Odpoveď je – takmer nikto. Pritom sa nejedná o vyvolávanie atmosféry strachu alebo pocitov paranoie. Vedomosť kde sa nachádza najbližšia policajná stanica môže pomôcť pri obyčajnej krádeži alebo vedomosť kde je najbližšia nemocnica môže pomôcť pri zdravotných problémoch niekoho nablízku. Ďalšou formou pasívnej obrany je znalosť postupov prvej pomoci. Toto je ďalšia schopnosť, ktorá je využiteľná v situáciách, ktoré nie sú spojené s teroristickým útokom.

Vyššie uvedené myšlienky a nápady nie sú vyčerpávajúcim popisom alebo analýzou terorizmu ako fenoménu, teroristických útokov alebo bezpečnostnej situácie. Sú iba krátkym zhrnutím niektorých mojich myšlienok a poznatkov k tejto aktuálnej otázke.

Ondrej Rajkovič

Ondrej Rajkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Politológ a človek, ktorý sa snaží prísť na koreň princípom a udalostiam v bezpečnostnej sfére i v našej domácej politikeTweet Zoznam autorových rubrík:  PolitikaVoľby 2012ArmádaÚvahyOn War/On PeaceSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu