reklama

Polárne expedície - časť 27. - Heroické dobývanie Antarktídy - Dosiahnutie južného pólu (1910 - 1913) - časť 1/2

V roku 1911 sa v Antarktíde po prvýkrát stretli dve expedície. Jednu viedol Robert Falcon Scott, druhú Roald Amundsen.

Polárne expedície - časť 27. - Heroické dobývanie Antarktídy - Dosiahnutie južného pólu (1910 - 1913) - časť 1/2
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kým sa v roku 1907 Ernest Shackleton venoval posledným prípravným prácam na svojej Expedícii Nimrod, Roald Amundsen cestoval po Amerike a v nabitých sálach prednášal svoje zážitky, spojené s prvým preplávaním Severozápadnej morskej cesty. Aj keď sa Amundsen vydal na cestu za objavením severozápadného morského prieplavu tajne, zakončil ho triumfálne. Prednáškové turné mu vynieslo dostatok peňazí na to, aby zaplatil svoje dlhy a začal pracovať na novej výzve: Zdolať severný pól!

Amundsen

Začiatkom roka 1909 sa Amundsenovi podarilo vyzbierať dostatok finančných prostriedkov na to, aby opravil a zrekonštruoval loď Fram a následne ju pripravil na novú expedíciu. Vymenil parný kotol za dieselov motor a preskúmal každú súčiastku lode. Ak nadobudol presvedčenie, že nebude dostatočne odolná voči extrémnym podmienkam, ktoré počas expedície očakával, dal ju vymeniť. Amundsenovi neušiel ani jediný aspekt expedície a zameral sa na každý detail. Dal vyrobiť oblečenie do extrémnemu mrazu pre všetkých 19 členov svojej posádky podľa skúseností inuitského kmeňa Netsilikov. Inuiti, ktorí obývali arktické oblasti Kanady, sa chránili pred chladom dvojitou vrstvou odevu. Zvonka mali sobiu kožušinu a zvnútra tuleniu kožu. V rámci príprav na expedíciu Amundsen kládol veľký dôraz na potravinové zásobovanie, hlavne na kvalitu potravín, ako aj na ich dostatočné množstvo pre všetkých členov expedície na 2 roky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dňa 7. septembra 1909 sa Amundsen práve zaoberal výberom tých najlepších ťažných psov z Grónska, keď svet obletela správa, že jeho priateľ Dr. Frederick Cook, s ktorým absolvoval svoju prvú cestu do Antarktídy na lodi Belgica, dosiahol severný pól. Navyše, o tri dni neskôr ohlásil Robert E. Peary rovnaký triumf. Tieto správy otriasli Amundsenom, ktorý plánoval byť na severnom póle prvým. V prípade, že by sa tak nemalo stať, expedícia by pre neho stratila zmysel. V priebehu niekoľkých dní sa preto Amundsen rozhodol, že vymení severný pól za južný. Svoje rozhodnutie si predbežne nechával len pre seba. Odcestoval do Dánska, aby pogratuloval Cookovi a  - aby zdvojnásobil objednávku na záprahové psy. O zmene cieľa sa zveril len svojmu bratovi Leonovi, ktorého zaviazal mlčanlivosťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď dňa 13. septembra 1909 Robert Scott verejne ohlásil svoj plán - podniknúť expedíciu na dosiahnutie južného pólu, Amundsen sa utvrdil v tom, že nie je vhodný čas na zverejnenie svojich plánov. Obával sa, že britskí novinári by nelichotivo hodnotili súperenie Nórska a Británie o prvenstvo na póle, v dôsledku čoho by sponzori mohli zrušiť svoje záväzky voči jeho expedícii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Expedičná loď Fram
Expedičná loď Fram (zdroj: https://www.coolantarctica.com/Antarctica%20fact%20file/History/antarctic_ships/Fram_i_isen-free.jpg)

Amundsenovi sa podarilo udržať zmenu plánu v tajnosti takmer rok, až do začiatku expedície. Plne naložená loď Fram nenápadne vyplávala z prístavu Bergen dňa 9. augusta 1910. Jej odchod sa uskutočnil bez vyprevádzania verejnosťou, bez dychovky a bez prítomnosti nórskych elít. Podľa plánu sa mala loď plaviť okolo mysu Horn, aby v San Franciscu nabrala na palubu niekoľko amerických vedcov a následne plávala do Aktídy. Preto nikoho neprekvapilo, že loď Fram po vyplávaní z Bergenu plávala na juh. Keď pristáli na ostrovoch Madeira, Amundsen si zavolal na palubu celú posádku a vyložil karty na stôl. Priklincoval na sťažeň mapu Antarktídy a odprezentoval svoj plán plávať do Antarktídy, kde by časť expedície prezimovala a počas nasledujúceho polárneho leta uskutočnila výpravu na južný pól. Kým sa muži na palube stihli spamätať, kapitán ich oboznámil s tým, ako sa každý člen posádky bude podieľať na úspechu expedície. Ukázal im na mape, kde zakotvia, aby si postavili zimný tábor a detailne vysvetlil stratégiu, ktorou porazia Scotta. Nakoľko sa pôvodný plán zmenil, Amundsen ponúkol každému účastníkovi expedície možnosť vrátiť sa domov. Avšak nikto z posádky sa nerozhodol pre návrat. Na Madeire zostal len Amundsenov brat Leon, ktorý odoslal listy posádky a poslal telegram Scottovi, ktorý mal čoskoro pristáť v austrálskom meste Melbourne, s textom: „Dovoľujem si Vás informovať, že Fram pláva do Antarktídy. Amundsen.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posádka lode Fram po vyplávaní z nórskeho prístavu v Bergen. Amundsen sedí v strede fotografie.
Posádka lode Fram po vyplávaní z nórskeho prístavu v Bergen. Amundsen sedí v strede fotografie. (zdroj: https://frammuseum.no/polar-history/expeditions/the-third-fram-expedition-1910-1914/)

Posádku lode Fram tvorilo 19 členov, mená podľa vyobrazenia zľava: zadný rad - Sverre Hassel, Ludvig Hansen, F. Steller, Olav Bjaaland, Halvardus Kristensen, Martin Ronne, Andreas Beck, Oscar Wisting, H. Halvorsen, Knut Sundbeck. Sediaci zľava: Hjalmar Johansen, Kristian Prestrud, Roald Amundsen, kapitán lode Thorvald Nilsen, Hjalmar Gjertsen, Helmer Hanssen, Adolf Lindstrom, Jorgen Stubberud, Karenius Olsen, A. Olsen.

Scott

Potom, ako Scott ohlásil svoju expedíciu do Antarktídy, zostávalo mu len 9 mesiacov na to, aby získal peniaze, kúpil loď, najal posádku a zabezpečil zásoby. Plánoval vziať so sebou absolútnu novinku pre transport v polárnych oblastiach, motorové sane, hoci nebol presvedčený o ich spoľahlivosti. Preto si zaobstaral aj sibírske poníky a ako náhradné riešenie na ťahanie saní si priviezol aj záprahové psy. V poslednej chvíli zadovážil posádke lyže a presvedčil nórskeho lyžiarskeho šampióna menom Tryggve Gran, aby sa pripojil k expedícii a v Antarktíde naučil posádku lyžovať. Scott presvedčil účastníka svojej prvej Expedície Discovery, Edwarda Wilsona, aby sa k nemu pridal ako vedúci vedeckej časti expedície.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ustajnené poníky na lodi Terra Nova počas plavby do Antarktídy. Kapitán Lawrence Oates im poskytuje  starostlivosť, december, 1910.
Ustajnené poníky na lodi Terra Nova počas plavby do Antarktídy. Kapitán Lawrence Oates im poskytuje starostlivosť, december, 1910. (zdroj: https://rarehistoricalphotos.com/terra-nova-expedition-south-pole-pictures/)

Dňa  15. júna 1910 vyplávala expedičná loď Terra Nova, vybavená parným kotlom, so 65 členmi posádky z prístavu v Cardiffe za veľkej pompy a obrovskej účasti verejnosti. Začiatkom októbra Terra Nova pristála v Melbourne. Keď Scott obdržal Amundsenov telegram, nevenoval mu veľa pozornosti. Následne odplával na Nový Zéland, aby si vyzdvihol 34 ťažných psov a 19 poníkov.

Posádka lode Terra Nova v prístave v novozélandskom Lytteltone
Posádka lode Terra Nova v prístave v novozélandskom Lytteltone (zdroj: https://www.coolantarctica.com/Antarctica%20fact%20file/History/antarctic_whos_who_terra_nova.php)

Koncom novembra Terra Nova vyplávala z novozélandského prístavu Port Chalmers smerom na juh. Od začiatku plavby ju prenasledovali komplikácie. Loď bola preťažená tridsiatimi tonami uhlia a dva a pol tonou nafty. Za prudkého vetra s rýchlosťou takmer 90 km/h sa musela prebíjať viac ako 13 m vysokými vlnami. Za týchto podmienok, aj pri najlepšej opatere, dva poníky zahynuli ešte počas plavby. Každá vlna sa prevalila palubou a zaplavila aj najnižšie poschodia. Vodné čerpadlá nestíhali odčerpávať vodu a postupne sa zapchávali. Voda sa hromadila v podpalubí a zaplavila kotolňu. Kotol vyhasol a lodná skrutka sa zastavila. Muži, ponorení až po krk v ľadovej vode, usilovne pracovali na vyčistení čerpadiel. Podarilo sa im to až potom, ako Scott nariadil, aby odľahčili loď a vyhodili desať ton uhlia do mora.  

Dňa 9. decembra 1910 Scott spozoroval, že sa na obzore nachádza súvislý ľad, ktorý bol oveľa severnejšie, ako očakával. Hoci sledoval Shackletovovu trasu, tak skorý výskyt ľadu ho zaskočil. Museli ním však preplávať, čo trvalo oveľa dlhšie, ako plavba po otvorenom mori. Terra Nova bojovala s ľadom do 30. decembra. Akonáhle sa jej podarilo z ľadu dostať, ešte v ten istý večer loď vplávala do snehovej búrky.

Expedičná loď Terra Nova
Expedičná loď Terra Nova (zdroj: https://rarehistoricalphotos.com/terra-nova-expedition-south-pole-pictures/)

Motorové sane, ktoré Scott priviezol do Antarktídy boli zjavne predchodcom ratráku.
Motorové sane, ktoré Scott priviezol do Antarktídy boli zjavne predchodcom ratráku.  (zdroj: https://www.earthmagazine.org/)

Amundsen

Počas plavby do Antarktídy sa aj Amundsen dostal do silného vetra. Vysoké vlny spôsobovali veľké problémy najmä psom, ktoré neboli na cestu rozbúreným morom zvyknuté. Psy na to reagovali zvýšenou agresivitou a napádali sa. Amundsen nariadil, aby sa o psy starali ôsmi členovia prezimujúcej skupiny a dohliadali, aby nedošlo k stratám na životoch psov. Dňa 2. januára 1911 loď Fram vplávala do južného polárneho kruhu a následne sa dostala do ľadového poľa. Trvalo jej tri dni, kým ho preplávala a mohla sa plaviť v pokojných vodách Rossovho mora. Tým sa potvrdilo, že sa oplatilo investovať do výkonného dieselovho motora. Ďalej sa loď plavila pozdĺž Veľkej ľadovej bariéry/Rossovho ľadového šelfu. O ďalšie tri dni loď Fram zakotvila v krytej ľadovej praskline v Zálive veľrýb, kde ľad plynule zostupoval do mora. Na tomto mieste sa Amundsen rozhodol vybudovať zimnú základňu Framheim.

Roald Amundsen v polárnom obleku
Roald Amundsen v polárnom obleku (zdroj: https://www.coolantarctica.com/Antarctica%20fact%20file/History/antarctic_whos_who_fram.php)

Na vylodenie nákladu posádka využívala psie záprahy. Psy boli nadšené, že sú opäť na pevnej zemi a s nadšením za zapájali do ťahania saní. S pomocou 46 psov a 5 psovodov sa posádke v priebehu troch týždňov podarilo vylodiť všetky zásoby. Zimnú základňu umiestnili na ľadovom šelfe v mieste vzdialenom 3 km od mora. Postavili si prefabrikovaný zrub s rozmermi 8 x 4m. Stavba bola ukončená 28. januára a Amundsen, spolu s ôsmimi členmi expedície, sa do základne nasťahovali. V ten večer dostali návštevu zo Scottovej expedície. Navštávil ich dôstojník na lodi Terra Nova Victor Campbell. Hoci obidve expedície súperili o prvenstvo na južnom póle, stretnutie sa odohralo v priateľskom duchu, aj keď sa k zájomnej pomoci nezaviazala ani jedna strana. Na druhý deň Terra Nova odplávala do Scottovej základne na Cape Evans a Fram sa vrátil prezimovať na sever do Buenos Aires.

Terra Nova na návšteve Amundsenovej expedície v Zátoke veľrýb
Terra Nova na návšteve Amundsenovej expedície v Zátoke veľrýb (zdroj: https://www.coolantarctica.com/Antarctica%20fact%20file/History/antarctic_ships/fram.php)

Po zakotvení lode Fram nadišiel čas na tréning psov
Po zakotvení lode Fram nadišiel čas na tréning psov (zdroj: https://www.coolantarctica.com/Antarctica%20fact%20file/History/antarctic_ships/fram.php)

Po odplávaní expedičnej lode nenastal pre Amundsena a členov prezimujúcej skupiny čas na oddych, ale na tvrdú prácu. Do príchodu zimy sa rozhodli založiť tri skladové depozity, jeden na rovnobežke 80°, druhý na 81°, a tretí na 82°. Rozmiestnili tri tony zásob a trasu k potravinovým depozitom vyznačili čiernymi vlajkami na dlhých bambusových paliciach. Tieto práce boli ukončené 23. marca, práve včas, pretože nastala polárna noc. Počas zimného obdobia sa členovia expedície zaoberali kopaním priestorov v snehu pod úrovňou terénu. Zriadili si v nich malú tesársku dielňu, dielňu na šitie a saunu. V postavených dielňach upravovali výbavu, ktorú použijú na výpravu na pól. Sane prerobili na ľahšie, stabilnejšie a pružnejšie. Čižmy zväčšili tak, aby sa do nich zmestil ďalší pár sobích ponožiek.  Z lodných plachiet ušili nové ľahké stany. Avšak čas trávili nielen prácou, ale aj zábavou. Po večeroch hrali karty a súťažili v hádzaní šípkami. Stravovali sa výdatne, ale skromne. Denne jedli čerstvé mäso z tučniakov, celozrnný chlieb a zeleninu. Celú zimu každý deň trénovali psy, aby boli vo výbornej kondícii.

Konečne, dňa 8. septembra 1911 nadišiel deň, keď Amundsen vydal pokyn k začiatku výpravy na južný pól. Členovia výpravy so psím záprahom sa vydali na cestu. Avšak o tri dni neskôr teplota vzduchu nečakane prudko poklesla a v dôsledku toho dva psy zamrzli. Po dosiahnutí prvého depozitu sa výprava vrátila na základňu a Amundsen sa rozhodol vyčkať na priaznivejšie počasie.

Základňa Amundsenovej expedície Framheim ns Rossovom ľadovom šelfe v Zátoke veľrýb, február 1911.
Základňa Amundsenovej expedície Framheim ns Rossovom ľadovom šelfe v Zátoke veľrýb, február 1911.  (zdroj: https://en.wikipedia.org)

Amundsenove sane na rozdiel od Scottových viezli náklad uložený v bedniach opatrenými vekom, ktoré sa dalo nadvihnúť a vybrať všetko potrebné. Nebolo treba na každej zastávke vyložiť celé sane.
Amundsenove sane na rozdiel od Scottových viezli náklad uložený v bedniach opatrenými vekom, ktoré sa dalo nadvihnúť a vybrať všetko potrebné. Nebolo treba na každej zastávke vyložiť celé sane.  (zdroj: https://www.artofmanliness.com)

Scott

Prvou Scottovou voľbou na umiestnenie zimného tábora bol Cape Crozier. Ako sa ukázalo, jeho loď sa k nemu pre hrubý ľad nemohla dostať, a preto náhradná voľba na postavenie zimného tábora padla na Cape Evans v zálive McMurdo Sound, ktorý nebol zatarasený ľadom. Po zakotvení lode sa začalo s vykladaním zásob. Na tento účel výborne poslúžili poníky, ktoré dokázali ťahať sane s ťažším nákladom, než psy. Nešťastnou náhodou sa stalo, že počas vykladania sa jedny motorové sane skĺzli do vody. Scottovi zostalo už len dvoje saní na dieselov pohon.

Umiestnenie Scottovej základne na ostrove Ross Island. Pôvodne plánované miesto Cape Crozier museli pre nadmerné zaľadnenie pobrežia vymeniť za Cape Evans.
Umiestnenie Scottovej základne na ostrove Ross Island. Pôvodne plánované miesto Cape Crozier museli pre nadmerné zaľadnenie pobrežia vymeniť za Cape Evans.  (zdroj: www.atlasofplaces.com)

Dňa 17. januára 1911 bola drevená stavba základne s rozmermi 15 x 7,5 m hotová a muži, ktorí mali stráviť v Antarktíde zimu, sa mohli nasťahovať. Ich príbytok bol vykurovaný dvoma pieckami, pretože bol rozdelený na dve časti. V jednej býval Scott s dôstojníkmi a v druhej boli ubytovaní ostatní muži. V rámci zimného programu rozdelil Scott mužov na tri skupiny. Prvá skupina, ktorá pozostávala z členov výpravy na južný pól, budovala potravinové depozity. Ďalší muži tvorili geologickú skupinu a tá vykonávala prieskum pobrežia smerom na západ od zálivu McMurdo Sound. Zvyšní muži pracovali na vylepšení príbytku. Všetkým skupinám velil Scott. V rámci príprav na výpravu k južnému pólu, muži experimentovali so všetkými troma možnými spôsobmi prepravy nákladu. Skúšali v antarktikých podmienkach motorové sane, ťažné poníky, aj psie záprahy. Motorové sane, hoci sa nápadne podobali tankom, sa napodiv ukázali málo výkonnými a často sa kazili. Psie záprahy nemali profesionálneho trénera a Scottovi muži nemali dostatočné skúsenosti, aby ich ovládali. Preto ich výkon nebol optimálny. Napokon Scotta sklamali aj poníky, ktoré boli síce silné a ovládateľné, ale boli ťažké a zabárali sa hlboko do snehu. V tej situácii Scott zvažoval, že na výpravu použijú sane, ťahané samotnými členmi výpravy.

Vylodenie a stavba chaty na Cape Evans, v pozadí sopka Mount Erebus
Vylodenie a stavba chaty na Cape Evans, v pozadí sopka Mount Erebus (zdroj: https://rarehistoricalphotos.com/terra-nova-expedition-south-pole-pictures/)

Dňa 26. januára 1911 sa Scott s dvanástimi mužmi, ôsmimi poníkmi a 26 psami, vybral budovať depozitné sklady pozdĺž trasy na pól. Postupovali však príliš pomaly, pretože sa poníky zabárali až po hruď do snehu a v silnom vetre postupne zoslabli. Dňa 17. februára ďalší postup Scott zastavil a prvý depozit vybudovali na mieste, kde sa práve nachádzali, hoci podľa plánu sa mal postaviť až na 80° rovnobežke, čo bolo o 30 km južnejšie. Nazvali ho Depozit jednej tony. Následne sa vrátili na Cape Evans.

Zriadenie "Depozitu jednej tony". Keby ho bývali zriadili na 80° rovnobežke ako pôvodne plánovali, všetko mohlo dopadnúť inak.
Zriadenie "Depozitu jednej tony". Keby ho bývali zriadili na 80° rovnobežke ako pôvodne plánovali, všetko mohlo dopadnúť inak. (zdroj: https://www.artofmanliness.com)

Geologická skupina, ktorá skúmala pobrežie, namerala, že Amundsenov základný tábor v Zálive veľrýb je postavený o takmer 100 kilometrov bližšie k pólu, než je Scottov tábor. Táto správa a tiež skutočnosť, že Amundsen si postavil tábor na Rossovom ľadovom šelfe, ktorý si nárokovala Veľká Británia, Scotta popudili. Scott si totiž uvedomoval, že Amundsen je vo výhodnejšej pozícii na skorý začiatok výpravy.

Ťažný pes Chris počúva na Cape Evans gramofón. Reklamná forotgrafia pre sponzora expedície.
Ťažný pes Chris počúva na Cape Evans gramofón. Reklamná forotgrafia pre sponzora expedície. (zdroj: https://rarehistoricalphotos.com/terra-nova-expedition-south-pole-pictures/)

Zima na Cape Evans prebiehala v kľude a harmónii. Muži sa zamestnávali prácami v tábore, príležitostne hrali futbal a po večeroch sledovali prednášky kolegov, alebo ich trávili v diskusných kluboch. Dňa 9. mája odprezentoval Scott svoj plán na zdolanie južného pólu. Vypracoval ho na základe výsledkov Shackletonovej výpravy. Začiatok výpravy bol naplánovaný na 3. novembra 1911. Mali sa jej zúčastniť poníky, motorové sane, aj psie záprahy, ktoré mali ťahať sane so zásobami potravín a umiestňovať ich pozdĺž trasy v depozitných skladoch. Trasa viedla k ľadovcu Beardmore, odkiaľ mal ďalej pokračovať len Scottov polárny tím s malou podpornou skupinou, zvyšok výpravy sa mal vrátiť do základného tábora. Po zdolaní ľadovca Beardmore sa mal aj podporný tím vrátiť na Cape Evans. K pólu bude postupovať len Scott a traja členovia jeho tímu. Návrat výpravy bol naplánovaný na 27. marca 1912.

Polárnici si v Cape Evans zohrievajú jedlo na táborovom variči.
Polárnici si v Cape Evans zohrievajú jedlo na táborovom variči. (zdroj: https://rarehistoricalphotos.com/terra-nova-expedition-south-pole-pictures/)

Z tréningových dôvodov bola v zime vyslaná skupina troch mužov na pochod z Cape Evans na Cape Crozier, ktorý bol vzdialený 105 km. Zúčastnili sa jej Henry Bowers, Apsley Cherry-Garrard a Edward Wilson. Cieľom výpravy bolo nazbierať vajcia tučniaka cisárskeho na vedecké účely. Avšak počas výpravy došlo k prudkému poklesu teploty až na -60°C, čo jej priebeh skomplikovalo, až ohrozilo. Muži sa síce vrátili a úlohu splnili, avšak boli natoľko premrznutí, že museli z nich odrezať odev, ktorý primrzol na ich telách. Táto skúsenosť síce primäla Scotta k zamysleniu sa o vhodnosti a odolnosti oblečenia do tuhého mrazu, ale nepadlo žiadne rozhodnutie ohľadne zmien oblekov výpravy na južný pól.

Uprostred polárnej zimy oslavuje Scott (za vrchstolom) v Cape Evans dňa 6. júna 1911 svoje 43. narodeniny.
Uprostred polárnej zimy oslavuje Scott (za vrchstolom) v Cape Evans dňa 6. júna 1911 svoje 43. narodeniny.  (zdroj: https://rarehistoricalphotos.com/terra-nova-expedition-south-pole-pictures/)

Pokračovanie v nasledujúcom blogu: Polárne expedície - časť 28. - Heroické dobývanie Antarktídy - Dosiahnutie južného pólu (1910 - 1913) - časť 2/2 - Iveta Rall - (blog.sme.sk)

Zdroje:

Marilyn J. Landys, Antarctica exploring the extreme, 400 years of adventure

Rare photographs of Robert Scott's ill-fated expedition to the South Pole, 1910-1913 - Rare Historical Photos

Scott’s Hut at Cape Evans: An Antarctic Time Capsule – Helen Glazer

Fram - Ships of the Antarctic explorers (coolantarctica.com)

Robert Falcon Scott - Wikipedia

Amundsen's South Pole expedition - Wikipedia

Terra Nova Expedition - Wikipedia

The Treacherous Race to the South Pole - HISTORY

Pictures from the South Pole Expedition - 1911 - Roald Amundsen (coolantarctica.com)

Lessons From the 1910 Race to the South Pole | The Art of Manliness

Iveta Rall

Iveta Rall

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  1 261x

Milujem nite, priadze, látky, korálky a drôtiky a rada z nich tvorím. Popri tvorbe študujem rôzne textilné techniky a venujem sa histórii textilu. S obľubou sa venujem historickým témam, súvisiacim s cestovaním. Ak netvorím a neštudujem, som práve na potulkách svetom. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaZdravý životný štýlSúkromné

reklama

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu