Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Príbeh o ťažkých začiatkoch leteckého prieskumu arktických oblastí s hlavným hrdinom Richardom Byrdom

Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Prvou polárnou expedíciou, ktorá použila na komunikáciu so svetom rádiové spojenie, bola Mawsonova antarktická expedícia (1911 – 1914). Prvým, kto priviezol do Arktídy dve lietadlá, ktoré dokázali vykonať niekoľko experimentálnych letov, bol v roku 1922 Amundsen a stalo sa to počas Expedície Maud. Avšak historicky prvou expedíciou, ktorá využívala na komunikáciu v Arktíde rádiové spojenie a zároveň nasadila na arktický prieskum lietadlá, bola MacMillanova arktická expedícia.

Po dosiahnutí severného pólu na saniach Američanom Robertom E. Pearym v roku 1909 (hoci jeho výkon sa nikdy nepotvrdil a niektorí vedci ho dodnes spochybňujú), sa začalo súperenie o prvý prelet ponad severný pól. Priekopníkom arktického lietania bol Roald Amundsen, ktorého prvé letecké pokusy na Aljaške v rokoch 1922 - 1923 neunikli pozornosti Američanov. Nakoľko USA nechceli zaostať za Nórskom, Americké letecké námorníctvo začalo skúmať možnosti letu nad severným pólom s tým, že ho chceli dosiahnuť skôr, ako Amundsen.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V dôsledku týchto udalostí došlo v roku 1925 k nezvyčajnej situácii. Stalo sa to, že dve konkurenčné expedície, jedna nórska a druhá americká, priviezli do Arktídy lietadlá a uskutočnili lety smerom k severnému pólu. Prvou bola letecká expedícia už spomínaného nórskeho polárnika Roalda Amundsena, ktorú viedol spoločne s Američanom Lincolnom Ellsworthom na plávajúcich člnoch Dornier-Wal. Druhú leteckú expedíciu, ktorá sa konala v tom istom roku, len o niekoľko týždňov neskôr, viedol Američan Richard Byrd.

Richard Evelyn Byrd Jr.

Richard Evelyn Byrd Jr. (1888 – 1957) bol americký námorný dôstojník a polárny prieskumník. Narodil sa vo Winchestri vo Virgínii ako potomok jednej z prvých rodín britských kolonizátorov, ktoré sa vo Virgínii usadili.

SkryťVypnúť reklamu

Richardovi Byrdovi sa v štúdiu sprvoti veľmi nedarilo. Dva roky navštevoval Vojenský inštitút vo Virgínii, potom pokračoval v štúdiu na Virgínskej univerzite, až nakoniec vstúpil do Námornej akadémie Spojených štátov Amerických. V roku 1912 Byrd promoval na Námornej akadémii a získal titul práporčíka v námorníctve USA. Následne bol pridelený k bojovej lodi USS Wyoming. Počas služby v Karibskom mori dostal Byrd svoj prvý pochvalný list a neskôr aj striebornú medailu za záchranu života. V apríli 1914 prestúpil na obrnený krížnik USS Washington a slúžil v mexických vodách. Neskôr ho pridelili na delový čln USS Dolphin, ktorý slúžil aj ako jachta ministra námorníctva. V tejto službe prišiel Byrd do kontaktu s vysokými vojenskými predstaviteľmi a politikmi, vrátane vtedajšieho zastupujúceho ministra námorníctva Theodora Roosevelta. V roku 1915 bol Byrd povýšený do hodnosti poručíka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Počas vykonávania športových aktivít, Byrd utrpel dve zlomeniny pravého členka a tieto zranenia spôsobili, že trvalo kríval. Z toho dôvodu bol nútený v roku 1916 odísť zo služieb Amerického námorníctva.

Portrét Richarda EWvelyna Byrda z roku 1928
Portrét Richarda EWvelyna Byrda z roku 1928 (zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Richard_E._Byrd_cph.3b17378.jpg)

Richard Byrd sa oženil s Marie Donaldson Ames, dcérou bohatého priemyselníka a manželia sa presťahovali medzi bostonskú spoločenskú smotánku. Tam sa Byrd spriatelil s Edselom Fordom a jeho otcom Henrym Fordom, zakladateľom firmy Ford Motor Company, ktorého obdiv k polárnemu výskumu neskôr pomohol Byrdovi získať sponzorstvo jeho spoločnosti a tým aj financovanie jeho polárnych expedícií.

Henry Ford (vľavo) so svojím synom Edselom. Edsel bol jediným dieťaťom Henryho Forda a zomrel predčasne, takže Henry Ford nezanechal po sebe priameho dediča.
Henry Ford (vľavo) so svojím synom Edselom. Edsel bol jediným dieťaťom Henryho Forda a zomrel predčasne, takže Henry Ford nezanechal po sebe priameho dediča. (zdroj: https://corporate.ford.com/articles/history/edsel-ford-biography.html)

Krátko po vstupe Spojených štátov do prvej svetovej vojny v apríli 1917, Byrda povolali do námornej služby a poverili ho dohľadom nad mobilizáciou námorníctva na Rhode Island. Na jeseň roku 1917 ho vyslali na štúdium námorného letectva v Pensacole na Floride, kde získal kvalifikáciu námorného letca. Velil námorným vzdušným silám na námornej leteckej základni Halifax v Novom Škótsku v Kanade od júla 1918 až do novembrového prímeria. Za svoje služby počas vojny dostal od ministra námorníctva vyznamenanie. Je nutné poznamenať, že v tom období bolo americké letectvo súčasťou námorníctva.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Po skončení prvej svetovej vojny

Po vojne sa v roku 1919 Byrd dobrovoľne prihlásil za člena posádky transatlantického preletu, ktorý organizovalo americké námorníctvo. Táto misia sa však uskutočnila bez Byrdovej účasti, nakoľko sa Byrd vojenskou službou v Kanade pre tento prelet diskvalifikoval. Mal šťastie, pretože zo štyroch lietajúcich člnov, ktoré štartovali z Newfoundlandu, iba jeden úspešne dokončil transatlantický let. Ostatné sa počas letu stratili a nikdy nenašli.

V roku 1921 sa Byrd opäť dobrovoľne pokúsil zúčastniť sa preletu Atlantického oceánu, ale jeho ambície zmaril vtedajší zastupujúci minister námorníctva, ktorý usúdil, že riziká tejto operácie prevažujú nad jej potenciálnymi prínosmi a plánovaný prelet zrušil. Byrd bol následne pridelený k posádke vzducholode ZR-2 (predtým známej ako R-38). Osud však chcel, aby Byrd zmeškal vlak, ktorý ho mal odviezť k vzducholodi a tým mu zachránil život. Vzducholoď odletela na svoj prvý let v službe námorníctva bez Byrda. Počas letu došlo k explózii, vzducholoď sa vo vzduchu rozlomila a pri nehode zahynulo 44 zo 49 členov posádky. Byrd, ktorý pri tomto leteckom nešťastí stratil niekoľko priateľov, sa zapojil do záchranných akcií a vyšetrovania nešťastia. Tragická nehoda ho hlboko zasiahla a presvedčila o tom, že hlavnou prioritou všetkých jeho budúcich výprav sa stane bezpečnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Vzducholoď R-38 počas vypúšťania z hangáru na svoj prvý skúšobný let 23. júna 1921. Dňa 24. augusta 1921 bola  vzducholoď odovzdaná americkému námorníctvu, zaregistrovaná ako ZR-2 a ešte v ten istý deň nad Hudsonovým zálivom havarovala.
Vzducholoď R-38 počas vypúšťania z hangáru na svoj prvý skúšobný let 23. júna 1921. Dňa 24. augusta 1921 bola vzducholoď odovzdaná americkému námorníctvu, zaregistrovaná ako ZR-2 a ešte v ten istý deň nad Hudsonovým zálivom havarovala. (zdroj: https://www.aerosociety.com/news/the-r38-disaster-100-years-on/)

Počas niekoľkých nasledujúcich rokov Byrd zakladal vojenské letecké stanice a budoval jednotky námornej rezervy po celej krajine. Počas tejto práce sa dostal aj do arktických oblastí, ktoré ho očarili na prvý pohľad. Arktída ho fascinovala už od detstva. Ako mladý muž sníval o ceste na severný pól. Potom, čo tento cieľ dosiahol Robert Peary, Byrd začal uvažovať o tom, že ako prvý preletí ponad pól.

Byrdove plány na arktickú expedíciu

Začiatkom roku 1925 bolo námorníctvo poverené, aby opravilo poškodenú vzducholoď Shenandoah, ktorá sa mala zúčastniť arktického letu. V tom istom roku námorníctvo plánovalo let dvojmotorových hydroplánov na Havaj. V tom čase už Byrd vedel, že Amundsen sa pripravuje na let k severnému pólu a upozornil velenie námorníctva, aby zameralo investície radšej do arktických letov, pretože hrozilo, že by USA mohlo v polárnych letoch zaostať za Nórskom. Ako Byrd očakával, dostal od námorníctva poverenie, aby usporiadal americkú expedíciu do Arktídy, spojenú s preletom severného pólu.

Opravená vzducholoď Shenandoah.
Opravená vzducholoď Shenandoah. (zdroj: https://www.navytimes.com/news/your-navy/2019/05/08/inside-the-macmillan-arctic-expedition-of-1925/)

Byrd plánoval expedíciu financovať zo súkromných zdrojov, ale lietadlá potreboval získať od námorníctva. Americké námorníctvo, ktorého súčasťou bolo letectvo, súrne potrebovalo dosiahnuť výrazný úspech, aby zabránilo politickým snahám o oddelenie leteckých síl od námorných. Byrdova požiadavka na poskytnutie lietadiel prišla na ministerstvo námorníctva vo vhodnom čase.

Byrdovi sa skutočne podarilo získať od námorníctva pre svoju expedíciu tri lietadlá, ktoré vyrobila spoločnosť Loening Aircraft Company. Tieto lietadlá sa vyznačovali tým, že nevyužívali trup lietadla ako čln pre pristávanie a odlet, ale mali samostatné plaváky, upevnené na spodnej časti trupu. Lietadlá Loening boli dvojmiestne dvojplošníky s otvoreným kokpitom. V priebehu niekoľkých rokov, počas ktorých sa tieto lietadlá vyrábali, sa objavilo množstvo úprav, ktoré boli zapracované do modelov OL-1 až OL-9.

Prvé modely boli poháňané motormi Liberty, ďalšie mali motory Packard a neskoršie série vybavili vzduchom chladenými motormi Pratt & Whitney.

Pre svoju expedíciu Byrd obdržal tri lietadlá model OL-2, vybavené motorom Liberty, s výkonom 400 konských síl. Maximálna rýchlosť bola 196 km/h a dolet približne 650 km, čo neboli veľmi pôsobivé výkonové charakteristiky pre lietadlo, ktoré sa malo pustiť do arktického prieskumu. Na lety do väčšej vzdialenosti, vrátane dosiahnutia pólu, Byrd potreboval rýchlejšie lietadlo s dlhším doletom, alebo bol nútený smerom k pólu vybudovať niekoľko základní so zásobami paliva.

Námorníctvo informovalo verejnosť o pripravovanej expedícii a vydalo vyhlásenie, že ak sa expedícia stretne s ťažkosťami, bude mať pripravené na záchranu posádky dve vzducholode, Los Angeles a nedávno opravenú vzducholoď Shenandoah.

Partnerstvo s MacMillanom

Byrda potešilo, že jeho expedícia začala mať reálny rozmer, avšak zistil, že nielen Amundsen sa pripravoval na pokus preletu ponad severný pól, ale v rovnakom čase sa plánovala do Arktídy aj ďalšia americká expedícia. Túto viedol námorný veterán Donald MacMillan. Bol to bývalý univerzitný profesor, dlhoročný arktický prieskumník a nadporučík v námornej rezerve, ktorý sa zúčastnil Pearyho expedície v roku 1909 (k pólu nedošiel, pretože sa musel predčasne vrátiť kvôli omrzlinám).  

MacMillanovi sa podarilo získať silné sponzorstvo od National Geographic Society, ako aj finančnú podporu chicagského milionára E. F. McDonalda, Jr., ktorý vlastnil firmu na výrobu rádií Zenith. Priebeh Expedície MacMillan mal byť počas jej trvania spravodajsky monitorovaný, pričom sa plánovalo cez rádiové vysielače poskytovať americkej verejnosti denné správy o jej priebehu.

Nakoľko Byrd usúdil, že spoločná americká expedícia môže získať väčšiu podporu, ako dve samostatné, oslovil 51-ročného veterána MacMillana s návrhom, aby spojili svoje úsilie do jednej expedície. Ten neochotne súhlasil, trval však na tom, že prevezme velenie za celú expedíciu. Napokon sa ByrdMacMillanom dohodli na spoločnej expedícii, ktorá bude mať dve časti. Jedna jej časť bude letecká, pod Byrdovým velením, druhú časť bude viesť MacMillan a bude prebiehať klasicky so saňami a psími záprahmi.

Cieľom spoločnej expedície malo byť štúdium prírody v arktickej oblasti, ktoré mali vykonávať vedci z National Geographic Society, zatiaľ čo lietadlá Amerického námorníctva mali skúmať nezmapované ľadové oblasti medzi Aljaškou, Novosibírskymi ostrovmi a severným pólom. Tento prieskum sa okrem iného mal pokúsiť zistiť, či krajiny medzi pólom a Aljaškou, ktoré zaznamenali Peary, Frederick A. Cook, a dokonca aj MacMillan, skutočne existujú.

Kapitán MacMillan pózuje fotografom krátko pred vyplávaním expedície v roku 1925. Zúčastňoval sa arktických ciest až do veku 80 rokov, poslednú plavbu absolvoval v roku 1954.
Kapitán MacMillan pózuje fotografom krátko pred vyplávaním expedície v roku 1925. Zúčastňoval sa arktických ciest až do veku 80 rokov, poslednú plavbu absolvoval v roku 1954. (zdroj: https://www.mainememory.net)

O cieli dosiahnuť severný pól sa oficiálne hovorilo len málo, hoci jedna z navrhovaných trás prieskumných letov, zobrazená na mape zverejnenej v čase príprav na expedíciu, sa približovala k pólu.

Medzitým letecká výprava Amundsena s Ellsworthom odletela zo Špicbergov a smerovala k severnému pólu. Keď sa jej nepodarilo vrátiť sa v dohodnutom čase, vyhlásilo sa pátranie po stratených letcoch. Za týchto okolností sa Byrd s MacMillanom zhodli, že hľadanie Amundsenovej expedície sa stane prioritou americkej expedície. Šťastný návrat Amundsena však umožnil, aby sa MacMillanova expedícia mohla naplno venovať pôvodným expedičným cieľom. Členovia MacMillanovej expedície sa o návrate nórskej expedície dozvedeli vďaka rádiovému spojeniu, ktoré počas plavby na sever a pobytu v Arktíde, predstavovalo jediné spojenie so svetom.

Začiatok spoločnej expedície

Expedícia MacMillan opustila Wiscasset v štáte Maine dňa 20. júna 1925 na palube dvoch malých lodí. Muži z námorníctva a ich lietadlá, rozobraté a uložené v kontajneroch, sa nachádzali na palube novej lode Peary, zatiaľ čo väčšina vedeckej skupiny bola na palube škunera Bowdoin, ktorý si pamätal už viaceré arktické expedície. Lodi Peary velil MacMillan a loď Bowdoin plávala pod velením McDonalda.

Škuner Bowdoin s vedeckou časťou epedície, zatiaľ čo Byrd a jeho tím boli na palube väčšej a pohodlnejšej lode Peary.
Škuner Bowdoin s vedeckou časťou epedície, zatiaľ čo Byrd a jeho tím boli na palube väčšej a pohodlnejšej lode Peary. (zdroj: https://www.historynet.com/richard-e-byrd-and-the-1925-macmillan-arctic-expedition/)

Expedícia vyplávala pomerne neskoro v sezóne a pre vykonávanie vedeckej práce v Arktíde bolo potrebné preplávať značnú vzdialenosť v náročných podmienkach. Lode plávali pomaly, čo Byrda netešilo a dožadoval sa rýchlejšieho postupu lodí. Tým sa začal rad nezhôd, ktoré sa medzi Byrdom, MacMillanomMcDonaldom v priebehu expedície len stupňovali.

Členovia arktickej Expedície MacMillan na lodi SS Peary s nákladom expedičných lietadiel Loening OL-2 krátko pred vyplávaním do Etahu v Grónsku. Wiscasset 1925.
Členovia arktickej Expedície MacMillan na lodi SS Peary s nákladom expedičných lietadiel Loening OL-2 krátko pred vyplávaním do Etahu v Grónsku. Wiscasset 1925.  (zdroj: https://www.historynet.com/richard-e-byrd-and-the-1925-macmillan-arctic-expedition/)

Cieľom plavby expedície bola malá inuitská osada Etah na severozápadnom pobreží Grónska, asi 1.120 km južne od severného pólu. Po zdĺhavej plavbe cez nebezpečné ľadové polia, dňa 1. augusta obe lode konečne zakotvili v Etahu. Americkí letci sa bez meškania pustili do práce. Najprv museli vyložiť a poskladať svoje lietadlá. Už o štyri dni neskôr začali vykonávať prieskumné lety, na ktoré tak dlho čakali.

Richard Byrd v arktickom obleku pripravený na odlet na kanadský ostrov Ellesmere. Ethan, 1925
Richard Byrd v arktickom obleku pripravený na odlet na kanadský ostrov Ellesmere. Ethan, 1925 (zdroj: https://www.navytimes.com/news/your-navy/2019/05/08/inside-the-macmillan-arctic-expedition-of-1925/)

Každé z troch lietadiel, označených NA-1, NA-2 a NA-3, malo dvojčlennú posádku. Prvou dvojicou boli poručík Richard Byrd a pilot Floyd Bennett, druhou pilot Ethan Reber s leteckým strojníkom 1. triedy Charlesom Francisom Rochevillem, a treťou pilot Andrew Nold a mechanik Meinrad Schur. Okrem týchto členov posádky boli v tíme aj ďalší dvaja muži: Albert Francis, ktorý slúžil ako aerograf, a mechanik Sorenson.

Prvé skúšobné lety, počas ktorých skúmali ľadové kryhy, presvedčili Byrda, že povrch ľadu je taký členitý, že lietadlá na nich nemôžu pristáť, aj keď k ich podvozku primontovali lyže. Aby si zvýšili dolet, Byrd rozhodol, že budú zriadené dve predsunuté základne, jedna na najvzdialenejšom okraji veľkých ostrovov na západ od Grónska, buď na Ellesmere alebo Axel Heiberg a druhá na ceste k týmto miestam. Zo základní by sa potom uskutočňovali lety na severozápad tak ďaleko, ako to umožňoval dolet lietadiel.

Lietadlo spoločnosti Loening Aircraft Company, model OL-2, registrované pod názvom NA-1
Lietadlo spoločnosti Loening Aircraft Company, model OL-2, registrované pod názvom NA-1 (zdroj: https://www.navytimes.com/news/your-navy/2019/05/08/inside-the-macmillan-arctic-expedition-of-1925/)

Vzhľadom na nerovný terén pod nimi, náhle zmeny počasia a nespoľahlivosť kompasu, bol každý let vysoko rizikový. Za tých podmienok Byrd vyhlásil, že lietať budú len tí členovia expedície, ktorí sa rozhodnú lietať dobrovoľne, ostatní vytvoria pozemnú zložku expedície. Ako očakával, všetci muži sa rozhodli dobrovoľne lietať.

Navigácia a orientácia

Typický problém pre prieskum Arktídy predstavoval kompas s magnetickou strelkou. Pohyblivý severný magnetický pól sa v tom čase nachádzal na 77° severnej zemepisnej šírky a 101°západnej dĺžky, čo bolo na juhozápad od ostrova Ellesmere a miesta, kde expedícia pôsobila.

Gyroskopické kompasy, ktoré sa používali na palubách lodí, neboli vhodné pre lietadlá z dôvodu ich dlhej reakčnej doby, čo bolo pri lietaní neakceptovateľné. V dôsledku toho, jediným spoľahlivým spôsobom určenia polohy v Arktíde bolo v tom čase meranie výšky slnka nad obzorom pomocou sextantu. Takéto meranie sa však dalo vykonávať len vtedy, keď svietilo slnko, a to nebolo v arktických oblastiach časté.

Lietadlo OL-2 počas letu.
Lietadlo OL-2 počas letu. (zdroj: https://www.patriotspoint.org/news-and-events/)

Pri prvom predĺženom lete dňa 8. augusta sa Byrd utvrdil v tom, že sa na magnetický kompas nemôže spoľahnúť a polohu zameriavali len vizuálne pomocou polohy známych bodov. Vizuálne zameriavanie bolo však závislé od počasia a viditeľnosti, ktoré nie vždy letcom priali. Pilotom troch lietadiel sa napriek komplikáciám s orientáciou podarilo prepracovať na západ cez niektoré z drsných fjordov ostrova Ellesmere, až kým ich zhoršenie počasia prinútilo vrátiť sa do základného tábora v Etahu.

Zriaďovanie základne

Počas niekoľkých nasledujúcich dní bolo počasie stále zlé, ale napriek tomu sa uskutočnilo niekoľko letov s jediným cieľom - vybudovať základňu. Na zriadenie základne potrebovali nájsť vhodné miesto na pristátie a v jeho blízkosti postaviť sklad leteckého benzínu. Podarilo sa však nájsť iba jedno vhodné miesto, kde sa dalo na pristáť na otvorenej vode, a to v oblasti juhozápadne od ostrova Axel Heiberg. Letci však plánovali nájsť miesto s vhodnejšou polohou na severozápade.

Po návrate do Etahu lietadlá natankovali a večer opäť vzlietli, pričom muži stále dúfali, že nájdu miesto na pristátie. Tentoraz pristáli na vode vo fjorde Hayes Sound, na ostrove Ellesmere. Toto miesto malo dobrú polohu a vybrali si ho na vybudovanie základne.

Pilot Floyd Bennett, ktorý lietal na lietadle NA-1 spoločne s Byrdom
Pilot Floyd Bennett, ktorý lietal na lietadle NA-1 spoločne s Byrdom (zdroj: https://www.patriotspoint.org/)

Keď konečne nastalo dobré počasie, lietadlá boli po veľkom počte letov v zložitých podmienkach natoľko poškodené, že bez opravy nemohli ďalej v letoch pokračovať. Byrd sa musel obrátiť na MacMillana, aby posádka jeho lode pomohla s opravou lietadiel. Lietadlo NA-2 bolo potrebné vytiahnuť z vody a vymeniť jeho motor za rezervný, ale táto oprava bola natoľko rozsiahla, že počas trvania expedície lietadlo NA-2 už nevzlietlo.

Zvyšné dve lietadlá NA-1 a NA-3 odleteli do fjordu Hayes Sound na ostrove Ellesmere, kde sa členom posádky konečne podarilo zriadiť prvú základňu, do ktorej previezli dostatok benzínu, aby mohli realizovať dlhšie lety. Na druhý deň, 15. augusta, sa obe lietadlá vrátili na svoju novovybudovanú základňu, ale so sklamaním zistili, že sa ľad okolo fjordu uzavrel a znemožnil pristátie. Svoju prvú základňu teda nemohli využívať a na zriadenie novej základne museli hľadať iné miesto.

Spúšanie lietadla OL-S na vodu a príprava na odlet.
Spúšanie lietadla OL-S na vodu a príprava na odlet. (zdroj: https://polarjournal.ch/en/2021/09/21/admiral-richard-evelyn-byrd-the-highflyer/)

Kým hľadali nové miesto pristátia, vhodného na základňu, pilot Nold v lietadle NA-3 sa oddelil od Byrdovho lietadla NA-1. Nold bol v lietadle sám, pretože potrebovali previezť čo najviac nákladu. V komplikovanom teréne sa nedokázal zorientovať a odletel príliš ďaleko na sever. Pilot NA-1 si to všimol, pustil sa do prenasledovania Noldovho lietadla, nakoniec ho po hodine predbehol a priviedol do Etahu.

V priebehu skúmania ďalších fjordov ostrova Ellesmere, sa na motore lietadla NA-3 vyskytla porucha a muselo sa vrátiť.

Problematický záver

V situácii, keď piloti ešte stále hľadali miesto vhodné na pristátie v okolí ostrova Ellesmere na vybudovanie novej základne, vznikol medzinárodný diplomatický problém. Parník kanadskej vlády Arctic dorazil do Etahu a predstavitelia Kanady na palube lode vyjadrili protest proti využívaniu kanadského územia na vykonávanie expedície cudzími štátnymi príslušníkmi bez povolenia. Týkalo sa to letov na kanadské ostrovy Axel Heiberg a Ellesmere.

MacMillan trval na tom, že takéto povolenie získal, ale nedokázal ho predložiť. Len vďaka Byrdovej diplomacii vyriešili nedorozumenie ohľadne chýbajúceho povolenia. Tento incident mal však dopad na vzťah medzi Byrdom, MacMillanomMcDonaldom, ktorý sa naďalej zhoršoval. Byrd sa sťažoval, že nedostáva dostatok podpory od MacMillanaMcDonalda, ktorí zase obviňovali Byrda, že má neodôvodnené nároky.

Dňa 17. augusta došlo k požiaru. Nešťastnou náhodou sa vznietil benzín na vode okolo lode Peary a bolo nutné lietadlo NA-3, ktoré bolo priviazané k lodi, okamžite odtiahnuť, aby sa zabránilo jeho úplnému zničeniu. Plamene sa našťastie podarilo uhasiť, ale napriek všetkej snahe, došlo k vážnemu poškodeniu lietadla. Oheň spálil látku, ktorá pokrývala krídla a zhorel motor. Počas niekoľkých nasledujúcich dní, muži z námorníctva namontovali lietadlu NA-3 náhradné krídla a nový motor, ale letná sezóna sa čoskoro končila a tým aj šance na ďalšie lietanie.

Koniec augusta priniesol zníženie teploty a fjord v Etahu začal zamŕzať. Všetkým bolo jasné, že zostáva už len zopár dní, kým sa expedícia bude musieť vydať na juh. ByrdBennettom sa v časovej tiesni pokúsili o posledný let nad grónskym ľadovcom. Bol to jeden z najúspešnejších letov expedície, ale ani ten sa nezaobišiel bez problémov a skončil sa poruchou motora. Napriek tomu sa ByrdoviBennettom podarilo dokončiť prieskumný let a následne sa vrátili na loď, aby rozobrali svoje lietadlo a pripravili ho na cestu domov.

Mapa s osadou Etah na severozápadnom grónskom pobreží a vyznačenými trasami letov Byrdovej expedície. Milovníkom máp doporučujem sa preklikať k on-line mape vo vysokom rozlíšení. Určite budete mať z toho pôžitok.
Mapa s osadou Etah na severozápadnom grónskom pobreží a vyznačenými trasami letov Byrdovej expedície. Milovníkom máp doporučujem sa preklikať k on-line mape vo vysokom rozlíšení. Určite budete mať z toho pôžitok.  (zdroj: https://www.geographicus.com/P/AntiqueMap/arcticellsworth-natgeo-1925)

Návrat expedície

Na spiatočnej plavbe sa obe malé lode stretli s búrkami a zamrznutým morom. Z vysokých zemepisných šírok zmizli posledné zvyšky leta. Po ceste dostal kapitán lode Peary núdzové volanie, aby zachránil posádku potápajúceho sa dánskeho námorného plavidla a navyše musel vytiahnuť škuner Bowdoin z plytčiny. Tieto príhody prispeli k dlhšej plavbe a ďalšej frustrácii Byrda a jeho mužov, ktorí boli nútení znášať neustále MacMillanove znevažovanie letectva a poukazovanie na chyby, ktorých sa Byrd dopustil. Našťastie sa osobné spory nedostali na verejnosť a nepoznačili význam expedície.

Médiá sa o Expedícii MacMillan vyjadrovali veľmi pozitívne. Vedecké úspechy expedície boli publikované na stránkach časopisu National Geographic Society, pričom priestor dostal aj Byrd. Prejavil sa, ako vždy, ako optimista a diplomat a v rozhovore pre časopis hodnotil MacMillanovo velenie pozitívne. Popri tom pochválil lietadlá Loening a zdôraznil presvedčenie v úspešnú budúcnosť leteckého arktického prieskumu.

Keď sa obidve lode na jeseň roku 1925 vrátili do USA, vedecká časť expedície a muži z námorníctva sa rozišli a nemali v pláne opäť spolupracovať. Krátko po skončení MacMillanovej expedície, Byrd s Bennettom začali pomýšľať na ďalšie arktické leto a pripravovať koncept novej expedície s cieľom dosiahnuť severný pól.

Záver

Expedícia MacMillan bola príbehom o tom, ako traja muži - pilot námorníctva Richard Byrd, skúsený arktický prieskumník Donald B. MacMillan a zakladateľ spoločnosti Zenith Eugene MacDonald, spojením leteckého prieskumu s rádiovou komunikáciou, vstúpili do modernej éry polárneho prieskumu.

Pri vyhodnotení leteckej časti MacMillanovej expedície sa ukázalo, že koncept niekoľkých krátkych letov uskutočnených z vybudovaných leteckých základní, nie je pre arktický prieskum vhodný. Pre úspešné nasadenie lietadiel v Arktíde bolo nutné predĺžiť ich dolet, zvýšiť ich rýchlosť a zlepšiť spoľahlivosť motorov. Navyše sa ako slabé miesto polárneho prieskumu ukázalo meranie polohy lietadiel a orientácia v Arktíde, pretože magnetický kompas vo vysokých zemepisných šírkach nefunguje.

V dôsledku technických obmedzení vtedajších lietadiel a vplyvu počasia, sa Richard Byrd nepokúsil preletieť cez severný pól a námorná letecká jednotka nedokázala preskúmať Severný ľadový oceán, čím nesplnila ciele expedície. Napriek tomu boli Byrdove arktické lety a poznanie, ktoré priniesli, veľmi významné a vysoko prínosné pre budúci letecký polárny prieskum. Je nutné si pripomenúť, že v roku 1925 sa ani Amundsenovi nepodarilo doletieť k severnému pólu, a tak pól zostal aj naďalej letecky nepokorený.

Či sa ByrdoviBennettom podarilo zorganizovať úspešnejšiu leteckú expedíciu v nasledujúcom roku a dosiahnuť pól, sa dozvieme v niektorom z nasledujúcich blogov.

Zdroje:

Inside the MacMillan Arctic Expedition of 1925 (navytimes.com)

Richard E. Byrd and the 1925 MacMillan Arctic Expedition | HistoryNet

Richard E. Byrd - Wikipedia

Wiscasset's Arctic Connection - Maine Memory Network

https://youtu.be/Y7FpdVwefG4

Richard E. Byrd (1888–1957) – Encyclopedia Virginia

Richard E. Byrd | Virginia Museum of History & Culture (virginiahistory.org)

Admiral Richard Evelyn Byrd – The Highflyer | Polarjournal

Richard E. Byrd | Military Wiki | Fandom

Dictionary of Virginia Biography - Richard Evelyn Byrd Biography

Did you know that when the American Richard E. Byrd flew over the South Pole in 1929, a Norwegian was at the controls? | South Pole 1911-2011 (npolar.no)

Iveta Rall

Iveta Rall

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  656x

Milujem nite, priadze, látky, korálky a drôtiky a rada z nich tvorím. Popri tvorbe študujem rôzne textilné techniky a venujem sa histórii textilu. S obľubou sa venujem historickým témam, súvisiacim s cestovaním. Ak netvorím a neštudujem, som práve na potulkách svetom. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaZdravý životný štýlSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu