Telo mal (mala, malo) celé červené, niekde sa farba schyľovala až do modrej, zopár vláskov (alebo srsť?) na hlave zakrývali modré žili, oči spuchnuté, ústa neidentifikovateľné, namiesto peknej hebkej detskej pokožky šupiny.... Hm, ak mám pokožku ako decká riťka, tak to nie je žiadna výhra....Nečakane začali všetci skandovať „pohladkaj ho, pohladkaj ho“.... Ho? Ono to má pohlavie! To zistili podľa toho tlačidla medzi nohami? Môj zamrznutý úsmev na perách zľadovatel. Pod nátlakom som si išla umyť ruky pred dotykom a len čisto pre moju istotu aj po dotyku. Pri mojom pohladkaní ON dal ústa do divného úškrnu. „Jej, páčiš sa mu, usmieva sa na teba“ zazneli hlasy, ale ja mám divný pocit, že si práve vybral osobu na planetárne pokusy. Zrazu, hneď po dotykovom akte prišiel aj dôkaz – prsty dal do polohy „IT volá domu“... No a povedzte mi, ako má človek v tom momente odpovedať na otázku rozčarovanej mamičky: No, nie je rozkošný?
28. júl 2009 o 11:39
Páči sa: 0x
Prečítané: 47x
Je naozaj malé dieťa krásne?
Prvýkrát v živote som videla týždňové bábätko. Jeho (jej, toho) výzor ma veľmi prekvapil. Je to človek? Čo to je? Je to živé? Ups, ono sa to hýbe. Jeho (jej, toho) nekoordinované pohyby na mňa útočili a nebola som si v tom momente istá, či náhodou to nie je prisťahovalec z inej planéty, ktorý prišiel na výzvedy a ako miesto na pobyt si vybral mojich známych.
Libuša Rasková
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
