"Tamten bloger ma nejako nezaujíma.. nejdeme si radšej na tú hodinu ešte pospať do stanu?"
Áno, aj takáto myšlienka môže skrsnúť vo vašej hlave, keď celý deň nedočkavo čakáte na koncert Talent Transport a film o Nickovi Caveovi. No v programe je na teraz napísaná prednáška nejakého Samuela Marca s názvom Moje malé modré z neba.
Po rozhodnutí, že hodina spánku aj tak nie je dosť a keď to bude nuda, koniec koncov zadrieme aj tam, sme sa rozhodli že dobre, poďme si teda vypočuť onoho blogera. Hneď pri vstupe na nás z predu svietilo logo tej komerčnej a vysoko dojímavej relácie. Už vo mne ostal iba kúsok nádeje, že prednáška nebude o nej.
Samuel Marec sa venuje blogovaniu už asi 8 rokov. Písal (a píše) pre portály ako Sme, Denník N, Humno a pod. Pracuje tiež v oblasti reklamy ako copywriter. Jeho začiatky s blogovaním ale neboli jednoduché.
"Nad ránom som prišiel domov z koncertu. Bol fajn. Ale o to tu teraz vôbec nejde. Chcel som zavolať Peti. Ale nebude už spať? Nakoniec som sa rozhodol že jej nezavolám. Ráno som si našiel esemesku. Bola od nej. Pokojne som jej mohol zavolať a nezobudil by som ju. Milujem ju."
Po krátkej diskusii sme sa zhodli, že človek, ktorý tento text uverejnil, by mal blogovanie obísť veľkou, ale naozaj veľkou obkľukou. Súhlasil aj Samo. Potom sa však nečakane priznal, že text bol jeden z jeho prvých uverejnených článkov na internete. Následne ho používal ako príklad ako sa to robiť nemá. My, diváci sme skôr boli očarení ako sa z niekdajšieho "antitalentu" stal ten Samo Marec, ktorého pozná dnešný internet.
Jeho ostatné rozprávanie pojednávalo o tom, ako blogovať a ako nie, ako to robí on a ako by sa to robiť malo. Dá sa to zhrnúť do pár krátkych bodov:
buďte sebakritickí
píšte o tom čo vás baví
nezapredajte sa, reputáciu máte iba jednu
nechcite zmeniť svet, nepodarí sa vám to
"Jednou z vecí, ktorú by ste pred napísaním blogu tiež mali urobiť,je určiť si cieľovú skupinu," vysvetľoval, "ja to však nerobím, keď napíšete dobrý blog, cieľovú skupinu si nájde sám."
Pri písaní tohto článku bola moja cieľová skupina jasná. Bol si to ty, Samo. Chcela som ti ukázať, čo si dokázal. Nie od článku o Peti ( alebo o koncerte, sám vieš, že to z toho nebolo veľmi jasné) do teraz. Ale za tú jednu hodinu, čo sme ťa počúvali. Dokázal si motivovať minimálne jedného človeka aby začal verejne písať. A tomu ja hovorím úspech.
Mimochodom, film o Nickovi Caveovi som nevidela pre nenormálnu vyčerpanosť. Na to tvoje Malé modré z neba však tak skoro nezabudnem.