reklama

Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?

História je učiteľkou života. Každý národ musí poznať svoju minulosť, inak je odsúdený prežiť ju znova.

Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Komunistická totalitná vláda sa rozhodla vysporiadať s každým skutočným aj domnelým nepriateľom tvrdo a bez kompromisov, avšak v medziach ich socialistického práva. Stalin veril, že triedny boj nekončí nikdy a vždy treba využívať tie najtvrdšie spôsoby. Štátny súd a štátna prokuratúra v prvej fáze zohrali hlavnú úlohu pri zotročovaní obyvateľov Československa. 27 000 ľudí sa postavilo pred Štátny súd, z toho 249 dostalo najťažší trest – trest smrti.

Komunisti ihneď po prevzatí moci prijali dva kľúčové zákony – 231/1948 Sb. Zákon na ochranu ľudovo demokratickej republiky a zákon 232/1948 Sb. O Štátnom súde, ktorý bol procesnou normou a zriadil Štátny súd, resp. Štátnu prokuratúru. Obidva orgány mali výnimočné postavenie a neboli súčasťou či už súdnej moci, resp. súčasťou orgánov prokuratúry. Komunisti potrebovali zriadiť orgány, ktoré boli plne v ich rukách a sústrediť v nich režimu lojálnych ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zákon č. 231/1948 Sb. stanovil viac ako 40 skutkových podstát trestných činov, za ktoré boli veľmi tvrdé postihy. Je smutné, že niektoré sa znovu dostali aj do nášho trestného zákona v období súčasnej - vraj „demokratickej“ garnitúry. O tom však inokedy. Tieto skutkové podstaty boli v niektorých prípadoch také „obskúrne“, že už aj za nedodržanie výrobného plánu hrozilo robotníkom trestné stíhanie pred politickým súdom. Výpočet práv, ktoré zamestnancom poskytuje právny poriadok dnes a vtedy, sa ani nedá porovnať.

To, že obžalovaní nemali žiadne právo na spravodlivý proces je asi zbytočné konštatovať. Vyšetrovatelia používali rôzne metódy mučenia, len aby vymohli zo svojich obetí priznania. O rozhodovacom procese na Štátnom súde veľavravne vypovedá aj citát prezidenta Štátneho súdu dr. Richtera: „Úroveň procesů závisí na nejužším styku předsedy senátu s prokurátorem, a to již od doby, kdy předsedovi spis napadne. Prokuratura je o věci lépe informována, ví více, než je obsaženo ve spise, a proto věcný zájem žádá stálý kontakt obou složek a iniciativu soudců v tomto směru. Návrhy prokurátora za hl. líčení učiněné je zásadně považovati za závazné a senát, nehodlá-li těmto návrhům vyhovět, nechť rozhodne teprve po předchozí poradě v prezidiu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predseda Najvyššieho súdu dr. Draxner zasa konštatoval: „U Státního soudu a Státní prokuratury je nutno týdně konat porady, na nichž budou jednotlivé věci projednávány po stránce politické a odborné a především projednána jak kvalifikace, tak i výše trestu.“.

Našim prokurátorom by bolo sveta žiť, ak by sa o vine a treste nerozhodovalo na súdnom konaní, ale na poradách so sudcami a niekedy aj politikmi, v ktorých práva obvineného boli len na papieri, aj keď verím, že dnešní prokurátori sú objektívnymi strážcami zákonnosti a berú do úvahy verejný záujem, do ktorého patrí aj naozajstný spravodlivý proces, s ktorým súvisí široký výpočet práv obvinenej resp. obžalovanej osoby. V politicky exponovaných prípadoch bolo o vine a treste rozhodnuté dokonca iba na straníckej úrovni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prokurátori a sudcovia mali v týchto prípadoch iba „hrať“ súdny proces, v skutočnosti však mechanicky preberali závery vyšetrovateľov, ktorí pracovali na politickú objednávku, častokrát aj na pokyn Moskvy. Pokiaľ šlo o väzbu, vyšetrovatelia sa ani neobťažovali informovať o zadržaní, resp. o väzobnom stíhaní obvinených osôb. Ak sa však rozhodovalo o výkone väzbe, prokurátor len podpísal predom vyplnený formulár a mašinéria sa mohla roztočiť na plné obrátky.

Čo znamená zohrať proces, sa dozvieme z dobového vyjadrenia sudcov: „Ve věci ilegální organizace Světlana měl být vedoucí Opletal odsouzen k trestu smrti. Během líčení jsme dospěli jednomyslně k závěru, že jeho činnost je nepatrná a že si takový trest nezasluhuje. Po telefonickém rozhovoru vedoucího odd. St. prokuratury v Brně dr. Mykisky s Prahou nám bylo sděleno, že trest musí být uložen dle původního návrhu, a skutečně jsme ho také museli uložit. Byli jsme si vědomi, že mnohdy soudíme proti vůli pracujícího lidu, ale činili jsme tak a vynášeli takové rozsudky, protože jsme neměli jiného východiska.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Soud dostává také takové žaloby, kdy 17letý chlapec, který si není vědom významu únorových událostí a jen z klukovského rozmaru a dobrodružnosti prchá do zahraničí, jest žalován Státní prokuraturou pro zločin velezrady a vyzvědačství. Byla žalována pro zločin velezrady i 70letá matka, když poskytla nocleh člověku, který jí po půl roce přinesl pozdrav od syna z Vídně. Tato matka si vůbec nebyla vědoma politické situace, v níž žijeme, a měla před očima jen svého syna, který jí poslal pozdrav. Ani v těchto případech zločinů velezrady nemohl jít soud při výměře trestu pod dolní hranici a nemohl ve skutkovém ději spatřovati jiný trestný čin než velezradu, která byla žalována. Nikdo ze Státního soudu, oddělení Brno se nemohl opovážiti použít ustanovení § 54 a 55 trestního zákona, nikdo nemohl překvalifikovati žalovaný zločin podle § 1 na zločin podle § 40 zákona č. 231/1948 Sb. a taková situace byla zejména od poloviny roku 1949 do podzimu 1950“ (Dr. Emil Pavelka, předseda senátu Státního soudu). „...Typickým příkladem jest případ prostitutky, která uprchla do Rakouska za vojáky, kteří tam dosud jsou a kteří prý dobře platí, poněvadž jí naše zřízení nedává dostatečné možnosti k výkonu jejího řemesla. Toto bylo žalováno jako velezrada.“ (Dr. Jaroslav Horňanský, předseda senátu Státního soudu).“

Dnes sa pohrobkovia komunistov sami pasujú do role obetí a súčasné trestné stíhania ich korupčných káuz prirovnávajú k 50-tym rokom. Je to doslova nehoráznosť a až pohŕdanie tými, ktorí si prešli peklom 50tych rokov. „Smeráci“ majú široký diapazón práv, ktoré môžu uplatniť. Nikto z nich priznania nevytĺka, majú mediálny priestor, a dokonca sa ani neštítia vyhrážať sa justičným orgánom. Čo by povedali tí, ktorých komunisti pripravili o majetok, rodinu, život? Čo by povedali tí, ktorí boli mučení a keď sa na súde ozvali, tak dostali za „odmenu“ ďalšie trestné stíhanie za trestný čin ohovárania?

Slovensko čakajú zlomové voľby. Zlomové aj preto, lebo to zlo z 50-tych rokov sa môže veľmi rýchlo a jednoducho vrátiť. Nesmieme dopustiť návrat červeného teroru. Či už z úcty k tým, ktorí trpeli, z úcty k nám a našej slobode, a hlavne, musíme našu krajinu odovzdať ďalším generáciám slobodnú. Odkaz novembra je stále aktuálny a bohužiaľ, je stále v ohrození. Musíme ho chrániť a nedať si ho vziať.

Rastislav Jusko

Rastislav Jusko

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  221x

Doktorand trestného práva a študent Rakúskej ekonomickej školy. Srdcom libertarián, rozumom konzervatívec. Pokiaľ sa vám moje blogy páčia, budem veľmi vďačný za každý like, zdieľanie, komentár, správu, či diskusiu. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu