O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.

Boľševická prokuratúra bola železnou päsťou červeného teroru. Nedovoľme, aby sa história zopakovala.

O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
*** Dobový text *** Před senátem státního soudu v Praze za předsednictví dr. Josefa Nováka a účasti generálního prokurátora dr. Josefa Urválka se ve dnech 20.-27. listopadu 1952 konal proces s vedením protistátního spikleneckého centra v čele s Rudolfem Slánským. Generální prokurátor Josef Urválek při obžalovací řeči..--- The state prosecutor Josef Urvalek is seen in front of the senate in the court in Prague on November 20, 1952 during the trial against Rudolf Slansky.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Obdobie, kedy bola pri moci diktatúra proletariátu, najsmutnejšie poznamenala našu históriu. Obrovskú rolu pri tom zohrala aj prokuratúra, ktorá sa stala symbolom krutosti režimu, žalovala každý domnelý aj skutočný odpor voči režimu, vydávala pokyny (pretože taká bola vtedy prax) súdu, na čo najtvrdšie tresty. Smutne známy proces H s Dr. Miladou Horákovou len vykresľuje, aký ohavný režim to bol, keď neváhal poslať na trest smrti ženu, len aby dokázal, že sa nezastaví pred ničím a potrestá každého bez milosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Prejav Klementa Gottwalda v Národnom zhromaždení v roku 1929 len predpovedal to, čo sa stane, keď sa dostanú k moci. Dovolil som si ho na tomto mieste citovať:

"Říkáte konečně, že jsme pod komandem Moskvy a že si tam chodíme pro rozum. Vy jste pod komandem Živnobanky, Petschka, Weimanna, Preise, vy jste pod komandem Společnosti národů, to jest společnosti imperialistických dravců, a vy si chodíte pro rozum k Petschkům, Weimannům, Rotschildům a Preisům, abyste se naučili vydírat pracující lid ještě lépe než dosud. A my, my jsme stranou československého proletariátu a naším nejvyšším revolučním štábem je skutečně Moskva. A my se chodíme do Moskvy učit, víte co? My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutiti krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry!"

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1948 nastali v Československu významné spoločenské zmeny. Dňa 25.2.1948 prezident Beneš vymenoval druhú vládu Klementa Gottwalda, čím sa zavŕšil proces vytvorenia komunistickej totality. Bezprostredne po tzv. „Víťaznom Februári“ sa vládnuca strana snažila ovládnuť každý prvok v spoločnosti, justíciu nevynímajúc. Štátne zastupiteľstvo mala postupne nahradiť prokuratúra sovietskeho typu. Nosným pilierom pre vznik prokuratúry mal byť najmä boj s „triednymi nepriateľmi“. Ovládnutie justičného systému však komunistická garnitúra nemohla vykonať ihneď. Dôvodom bolo najmä to, že drvivá väčšina sudcov a prokurátorov nevyznávala komunistickú ideológiu. Vládnuci režim sa tento nedostatok snažil odstrániť právnou dvojročnicou, kedy obyvatelia najmä z robotníckej triedy absolvovali „rýchlokurz“ práva, a postupne nahrádzali služobne starších sudcov a prokurátorov. Aj preto vytvorenie prokuratúry sovietskeho typu, bolo realizované v dvoch etapách.

SkryťVypnúť reklamu

Prvá etapa zahŕňala ovládnutie justície a nahradenie štátneho zastupiteľstva prokuratúrou prostredníctvom troch zákonov, ktoré významným spôsobom zmenili fungovanie súdov a prokuratúry v Československu. Konkrétne to boli zákon č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky, zákon č. 232/1948 Zb. o štátnom súde, a napokon zákon č. 319/1948 Zb. zákon o zľudovení súdnictva.

Reorganizáciu súdnej sústavy a príslušnosť súdov upravoval zákon č. 319/1948 Zb. o zľudovení súdnictva, ako vo veciach civilných, tak vo veciach trestno-právnych. Prvá časť predmetného zákona členila súdnu sústavu na okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd. Organizácia úradov verejnej obžaloby bola upravená v § 20 a to tak, že v sídlach okresných a krajských súdov boli zriadené okresné, resp. krajské prokuratúry ako úrady verejnej obžaloby prvej, resp. druhej stolice, ktoré sa skladali z okresného (krajského) prokurátora a potrebného počtu námestníkov. Okresná prokuratúra bola podriadená krajskej a spoločne boli podriadené ministrovi spravodlivosti, ktorý ich menoval a odvolával. Ministrovi spravodlivosti bol podriadený aj generálny prokurátor, ktorý mal oprávnenie podľa §55 zmieneného zákona podať proti rozhodnutiam súdu sťažnosť pre zachovanie zákona na najvyšší súd.

SkryťVypnúť reklamu

Rozšírené oprávnenia prokurátorov, ktoré im prakticky dávali „panstvo“ nad vyšetrovaním a trestným procesom, boli upravené v novo prijatých kódexoch, v trestnom i v občianskom, ktoré boli prijaté v tzv. právnej dvojročnici v roku 1950. Prokurátori teda vykonávali dozor nad dodržiavaním socialistického práva a mohli vstupovať aj do občiansko-právnych sporov, ak sa domnievali, že intervencia je nutná s ohľadom na budovanie „pokrokovej“ beztriednej spoločnosti.

Prokuratúra v tomto období zohrala významnú úlohu v upevňovaní moci KSČ, najmä v boji proti tzv. triednym nepriateľom. Parlament prijal zákon č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky, ktorý stanovoval viac ako 40 skutkových podstát trestných činov proti štátnemu zriadeniu, väčšinou s veľmi prísnymi trestmi. Procesný postup orgánov, v skutkových podstatách upravených v zákone na ochranu ľudovodemokratickej republiky, bol upravený v zákone č. 232/1948 Zb. o Štátnom súde, ktorým sa zriadil Štátny súd a Štátna prokuratúra s územnou pôsobnosťou na celé Československo.

Príslušnosť Štátneho súdu bola vo veciach trestných činov proti republike upravených zákonom č. 231/1948 Zb., ak bol za zločin trest smrti, trest odňatia slobody viac ako 10 rokov, alebo ak tak navrhne verejný žalobca (štátny prokurátor, alebo viceprokurátor).

Štátny prokurátor riadil Štátnu prokuratúru, dozeral na jej činnosť, prikazoval pracovné úlohy všetkým členom a najmä, bol podriadený priamo ministrovi spravodlivosti. Štátna prokuratúra teda pôsobila na štátnom súde a koexistovala oddelene od okresnej, krajskej a generálnej prokuratúry. Zmyslom týchto právnych úprav bolo sústrediť politické procesy pred špecializovaný novo-kreovaný orgán, ktorý mohol režim obsadiť ľuďmi oddanými marxizmu-leninizmu, nakoľko justícia v tej dobe ešte nebola dostatočne ovládnutá a hrozilo by, že „monsterprocesy“ by neprebehli dostatočne rýchlo, rázne a so želaným efektom na spoločnosť. V praxi však súd rozhodoval tak, ako to po ňom vyžadoval verejný žalobca, a ten zas vyhovoval všetkým návrhom vyšetrovateľa Štátnej bezpečnosti. Priebeh najvýznamnejších politických procesov do najmenších detailov kontrolovali pracovníci ministerstva spravodlivosti. Smutne vyznieva fakt, že prokurátori v podstate mechanicky preberali závery vyšetrovania ŠtB a doplnili k nim len obžalobu.

Druhá etapa vývoja prokuratúry nastáva, keď komunistický režim úplne ovládne justíciu. Až v tomto okamihu bolo možné vybudovať prokuratúru na základe sovietskeho modelu, ktorý vychádzal zo zásad sformulovaných samotným otcom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcií Leninom, v spise Posledný testament: prokuratúra vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonností všetkých štátnych orgánov, organizácií a jednotlivcov; prokuratúra je riadená centrálne a monokraticky; nesmie podliehať miestnym vplyvom; zákonnosť musí byť vynucovaná jednotne, bez ohľadu na miestne odlišnosti. V roku 1952 bol prijatý ústavný zákon č. 64/1952 Zb. o súdoch a prokuratúre a zákon č. 65/1952 Zb. o prokuratúre.

Ústavodarca v ústavnom zákone v § 6 stanovil, že generálny prokurátor vykonával najvyšší dozor nad presným vykonávaním a zachovaním zákonnosti všetkými ministerstvami, a inými úradmi, národnými výbormi, orgánmi, inštitúciami a úradnými osobami, ako aj jednotlivými občanmi. Ústavný zákon upravil aj vzťah zodpovednosti a menovanie generálneho prokurátora. Generálneho prokurátora menoval prezident ČSR a zodpovednosť sa presunula z kompetencie ministra spravodlivosti na vládu, ako kolektívny orgán. Orgány generálnej prokuratúry boli priamo zodpovedné generálnemu prokurátorovi.

Spolu s ústavným zákonom o súdoch a prokuratúre, bol prijatý zákon č. 65/1952 Zb. o prokuratúre, ktorý presnejšie definoval pôsobnosť a organizáciu prokuratúry a zákon č. 66/1952 Zb. o organizácií súdov, ktorým sa okrem iného zrušil Štátny súd a Štátna prokuratúra. Prokuratúra však aj naďalej slúžila skôr ako tvrdá päsť režimu než ako klasický orgán ochrany práva. Neslávnu úlohu zohrala aj pri násilnej kolektivizácií a socializácií vidieka v 50. rokoch, pri neplnení výrobných plánoch v priemysle, či pri prevýchove nekomunisticky zmýšľajúcich občanoch. Ideologický podtón v zákone o prokuratúre bol zrejmý najmä z úloh generálneho prokurátora:

„§ 1. Úlohy generálneho prokurátora. (1) Generálny prokurátor stráži, presadzuje a upevňuje socialistickú zákonnosť, a tým predovšetkým chráni spoločenský poriadok a štátne zriadenie republiky a jej socialistickú výstavbu, socialistické vlastníctvo, ako aj záujmy pracujúceho ľudu proti nepriateľom a iným rušiteľom jeho budovateľského úsilia, chráni bojaschopnosť ozbrojených sborov a disciplínu a poriadok v nich určený, upevňuje veliteľskú právomoc a prispieva na zabezpečenie obrany vlasti a vychováva občanov na dodržiavanie zákonov, iných právnych predpisov a pravidiel socialistického spolužitia a na plnenie občianskych povinností. (2) Pri plnení svojich úloh sa generálny prokurátor opiera o iniciatívu pracujúceho ľudu a jeho organizácií a postupuje v súčinnosti s nimi; je povinný sa zaoberať sťažnosťami, upozorneniami a podnetmi občanov.“

Boľševický režim používal represívne orgány štátu ako železnú päsť pracujúcej triedy proti imperialistom, kapitalistom a iným buržoáznym živlom. V praxi sa však pred súdom a v mučiarňach ocitol každý, kto sa aj najmenším spôsobom znepáčil komunistickým pohlavárom. Niekedy stačilo, aby ste nechceli vstúpiť do JRD, alebo ste vo fabrike nesplnili normu. Podľa posledných prieskumoch verejnej mienky sa nad Slovenskom zmráka. Boľševici sa znovu chystajú ovládnuť tento štát. Tento krát im už nepôjde len o hodinky Rolex, ale aj o to najcennejšie, čo máme – ide im o našu slobodu, ide im o uchvátenie a podmanenie si práva. Nezabudnime na našu minulosť a nenechajme sa znovu zviazať do oceľových pút boľševikov. Vzoprime sa.

Rastislav Jusko

Rastislav Jusko

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  156x

Volám sa Rastislav Jusko, som doktorand trestného práva a čitateľ rakúskej ekonomickej školy. Zároveň som členom predsedníctva ODS a venujem sa príprave reforiem, ktoré táto krajina potrebuje. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

740 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

48 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

66 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu