reklama

Čo s tebou ďalej, paragraf 363?

Paragraf 363 trestného poriadku je v súčasnosti azda najznámejšou normou. Jeho rozumná úprava je však nevyhnutná.

Čo s tebou ďalej, paragraf 363?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Paragraf 363 trestného poriadku je dôležitý inštitút, prostredníctvom ktorého môže generálny prokurátor zabezpečiť čistotu trestného konania, pretože tento mimoriadny opravný prostriedok mu zakladá právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora, ak takým rozhodnutím, alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. V trestnom konaní treba rešpektovať základné ľudské práva a slobody ako fyzických, tak aj právnických osôb. Zároveň je pre účel trestného konania potrebné v nevyhnutnej miere obmedziť alebo zasiahnuť do niektorých základných ľudských práv a slobôd. Napríklad, obvinenému treba zabrániť v pokračovaní trestnej činnosti tým, že je vzatý do väzby, a teda jeho osobná sloboda je výrazne limitovaná. Alebo pri hľadaní odcudzených predmetov je nevyhnutné nariadiť osobnú, či domovú prehliadku, prípadne treba zaistiť stopy, alebo zhabať nebezpečné veci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Navyše, trestné konanie výrazne zasahuje do osobnej integrity obvinenej osoby. Hrozba trestu či väzby spôsobuje obrovský psychický tlak na danú osobu. Nehovoriac o spoločenskom postavení, rodinných vzťahoch, pracovných vzťahoch a pod. Áno, platí prezumpcia neviny a osoba je technicky nevinná až do momentu, kým ju súd neodsúdi. Ale platí to aj vo vnímaní spoločnosti? Je evidentné, že nie. Často sa stáva, že obvinenej osobe krachuje manželstvo, priateľské vzťahy, postavenie v zamestnaní a pod. Predstavte si situáciu, že je nejaký pán obvinený zo znásilnenia alebo sexuálneho zneužívania. Aká bude šanca, že v tom momente sa mu nerozpadne rodina, priateľstvá a spoločenské postavenie? Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby trestné stíhanie voči osobe bolo vedené len vtedy, ak je naozaj dôvodné podozrenie, že sa skutok stal a spáchala ho aj konkrétna osoba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Prokurátor je garantom toho, že všetky zásady, na ktorých je trestný proces postavený, a všetky práva, ktoré má nielen obvinený v trestnom konaní, budú zo strany policajtov dodržané a štátne represívne orgány nebudú postupovať tak, ako to bolo za čias totality. Čo však v prípade, ak sa prokurátor dopustí nezákonnosti alebo nezákonnosť prehliadne? Či už v dôsledku prílišnej horlivosti, nedbanlivosti alebo, nebodaj, ak sa nechá podplatiť? Na tieto prípady musia byť zabezpečené opravné prostriedky, medzi ktoré patrí asi najznámejší paragraf súčasnosti - paragraf 363. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa obvinený, poškodený, či zúčastnené osoby domáhajú u generálneho prokurátora, aby zrušil podľa nich všetky nezákonné rozhodnutia OČTK. Ako sme povedali na začiatku, prostredníctvom paragrafu 363 generálny prokurátor garantuje občanom čistotu prípravného konania. Uplatnenie paragrafu 363 v niektorých spoločensky citlivých kauzách však vyvolalo polemiku o tom, či súčasné znenie paragrafu 363 je, alebo nie je vhodné, resp. či má vôbec paragraf 363 miesto v našom poriadku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Paragraf 363 bol do nášho právneho systému zavedený z troch dôvodov. Za 1. mal nahradiť starý inštitút sťažnosti pre porušenie zákona, ktorý už nevyhovoval medzinárodným štandardom. Za 2. rekodifikácia trestného poriadku mala za následok to, že kontradiktórne hlavné pojednávanie je dnes procesne náročnejšie ako v minulosti a zaviedli sa nové formy rozhodovania a odklonov v trestnom konaní. Preto tento inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní mal za cieľ odbremeniť súdy a zvýšiť efektivitu a operatívnosť trestného konania. Za 3. chcel zákonodarca pretrhať regionálne väzby, pretože o niektorých typoch sťažností voči OČTK rozhodoval nadriadený orgán. K týmto trom dôvodom, ktoré sa objavovali v dobových argumentáciách si dovolím poznamenať 4. dôvod, ktorý som si odvodil jednak z rétoriky časti vtedajšej koalície, a jednak z dôvodovej správy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pôvodne mal GP právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, ktorým sa porušoval zákon. Týmto porušením zákona sa myslelo podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci, a to vtedy, ak v týchto veciach ešte nerozhodoval súd. V dôvodovej správe sa však vyzdvihovalo najmä to, že GP môže týmto inštitútom zrušiť rozhodnutia v prípadoch, ak prokurátor postúpil vec inému orgánu, zastavil trestné stíhanie a pod. Teda, ak prokurátor, ktorý vykonáva dozor, dospeje k názoru, že skutok nie je trestným činom alebo sa skutok nestal, mohol GP takéto rozhodnutie zrušiť, a de facto nariadiť pokračovanie trestných stíhaní. To, prečo sa v dôvodovej správe nevyzdvihuje, že týmto inštitútom by sa mali zrušiť aj iné nezákonné rozhodnutia, ktoré sú naopak v prospech obvineného, ak je napríklad nezákonne stíhaný, je na zváženie. Mne z toho vyplýva, že podobne ako teraz, tak aj vtedy časť politikov cítila, že oni sú tie pravé morálne autority, ktoré zabezpečia spravodlivosť a budú garantmi toho, že nimi zvolený generálny prokurátor bude poistka v prípade, ak sa prokurátori rozhodnú citlivé prípady nestíhať, ak by náhodou nebolo dostatok dôkazov a pod., aj keď oni by určite tvrdili, že túto právomoc zverili do rúk ich generálnemu prokurátorovi iba preto, lebo prokuratúra je skazená, väčšina prokurátorov je skorumpovaná a obdobné reči. Veď to poznáme.

A tak vymysleli tento nástroj svojvôle, ktorý neskôr jednofarebná vláda Smeru doviedla do dokonalosti. Pôvodne mohol generálny prokurátor zrušiť iba meritórne rozhodnutia, medzi ktoré uznesenie o vznesení obvinenia rozhodne nepatrí. Generálni prokurátori však tento inštitút požívali širšie, na čo poukázal aj ústavný súd vo svojom uznesení z roku 2014, keď skonštatoval, že generálny prokurátor nesmie prekročiť rámec zákona, a teda smie zrušiť len nezákonné meritórne rozhodnutia, ktorými sa rozhodovalo vo veci. Vláda Smeru však nelenila a reagovala na uznesenie tak, že poslednú vetu vypustila, a teda nič už nebránilo generálnemu prokurátorovi, aby mohol zrušiť akékoľvek trestné stíhanie v štádiu prípravného konania. Iste, poistka proti nezákonnému trestnému stíhaniu je na mieste.

Na rozdiel od iných, nemám problém s tým, aby generálny prokurátor, ktorý by mal byť tým najlepším a najskúsenejším, mohol prostredníctvom tohto inštitútu brzdiť menej skúseného a horlivého prokurátora, ktorý chce stíhať za každú cenu. Rovnako tak aj v prípadoch, ak sa dôkazy získajú nezákonne a podobne. Každý má prirodzené právo na spravodlivý proces, pričom čistota trestného konania je absolútnym základom, nehovoriac o tom, že prokuratúra a súdy majú hlavnú kvalitu v tom, že sú oddelené od demokraticky volených orgánov a každý občan musí mať dôveru, že ich právo na spravodlivý proces bude zaručený bez ohľadu na želanie verejnosti, politickú vôľu a tak ďalej. Avšak takto koncentrovať moc do rúk jedného človeka bez možnosti preskúmania bola obrovská chyba, ktorú oligarchia dokonale využila.

Súčasné znenie tohto opravného prostriedku je zlé, pretože odporuje poznatkom kognitívnej psychológie, či rakúskej ekonomickej školy, ktorá sa nazýva aj praxeológia, a ktorá pojednáva o pohnútkach človeka, o korupcii, a vôbec o tom, ako človek koná a myslí, a nie ako by človek konať a myslieť mal. Normatívne zákony teda nesmú odporovať logike a praktickej rozumnosti, prírodným a prirodzeným zákonom. Musia byť v súlade s ľudským konaním a etikou. Nehovoriac o tom, že právny systém tvorí jeden homogénny celok. Nemožno sa na zákony pozerať separátne, ale ako na jeden „stroj“, ktorý funguje správne vtedy, ak sa všetky pomyselné kolieska točia tak, ako je potrebné. Čo z toho, ak by sme aj mali ten najlepší trestný poriadok na svete, ak by nebolo prokurátora, sudcu, či policajta, ktorý by litere zákona „vdýchol“ život?

Trestný poriadok z roku 1950 bol na svoju dobu moderným poriadkom, ktorý poskytoval široký výpočet práv pre obvinené osoby. Čo im to bolo platné, keď realita bola taká, že obvinení boli vystavení mučeniu a prokurátori boli v podstate pisári obžaloby podľa zadania SNB, ktorých riadili sovietsky poradcovia? Právo je súčasťou spoločenských vied, a aj keď nemám rád analógiu, tak ju predsa len použijem. Chemik a fyzik skúmajú prírodné vedy, pričom prírodným zákonom je absolútne jedno, ako sme jednotlivé prírodné javy pomenovali, a do ktorej vednej kategórie sme ten - ktorý jav zaradili. Chemik a fyzik sa nemôžu tváriť, že v jednom alebo v druhom vednom odbore, fyzikálne či chemické zákony neplatia. Rovnako tak ani zákonodarca nemôže vytvárať zákony tak, že bude ignorovať poznatky zo psychológie, ekonómie, etiky a pod. Paragraf 363 spôsobuje šarapatu v spoločnosti práve preto, že zákonodarca pôvodne vychádzal z nesprávnej tézy o tom, že dobová prokuratúra bola omnoho viac skorumpovanejšia ako politici.

Myslím si, že každému racionálnemu človeku musí prísť táto téza smiešna. Potvrdzujú to však aj psychologické výskumy, ktoré tvrdia, že každý človek ma inú náchylnosť na korupčné správanie, a práve politika a moc vábi ľudí, ktorí majú zvýšenú tendenciu podľahnúť pokušeniu zneužiť moc vo svoj prospech. Títo ľudia strácajú morálne zábrany, nadobúdajú obrovský pocit sebavedomia či egocentrizmu. Keď k tomu prirátame v podstate zlý zákon o politických stranách, ktorý umožňuje fungovanie tzv. politických s.r.o., zlý volebný systém a spôsob, akým sa volí generálny prokurátor, tak vo výsledku dostaneme systém, ktorý až kričí o to, aby sa právo zneužívalo. Problémom teda nie je len súčasné znenie paragrafu 363, ale vôbec systém ako taký. Lord Acton to sformuloval výstižne, keď povedal, „moc, má tendenciu korumpovať a absolútna moc korumpuje absolútne. Dobrý človek je skoro vždy aj zlým človekom.“. Našou úlohou je teda moc dekoncentrovať a vytvoriť systém, ktorý zabezpečí nielen to, aby sa uznesenie GP podľa paragrafu 363 dalo preskúmať, ale zároveň aj vytvoriť modernú prokuratúru 21. storočia.

 

(Zdroj ilustračnej fotky : https://www.osce.org/files/imagecache/10_large_gallery/f/images/web/4/b/105641.jpg?1517406321 )

Rastislav Jusko

Rastislav Jusko

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  221x

Doktorand trestného práva a študent Rakúskej ekonomickej školy. Srdcom libertarián, rozumom konzervatívec. Pokiaľ sa vám moje blogy páčia, budem veľmi vďačný za každý like, zdieľanie, komentár, správu, či diskusiu. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu