„Can I go one time, next time ? Live ? Oh, no… It's live ... :( “
Znie to ako nadpis satirického politického článku, ale nie je ! Nič príhodnejšie ma však nenapadlo ako nazvať môj prvý blog.
Áno „môj prvý blog“ ! To bude dobrééé, v pohode. ÁNO „MÔJ PRVÝ BLOG“ ! To bude naozaj dobrééé, veď pohodka ! ÁNO „MÔJ PRVÝ BLOG“ ?! Bude to dobré ?! ÁNO „MÔJ PRVÝ BLOG“ ??? Naozaj to bude dobré ??? ÁNO „MÔJ PRVÝ BLOG“ .... To nebude dobré ....
„Can I go one time, next time ? Live ? Oh, no… It's live ... :( “
Takže ešte raz. Môj prvý blog!
Ako napísať blog, to bola prvá a základná dilema. Pardon, ako napísať výborný, pútavý, výstižný, uveriteľný a všetky tie ďalšie prívlastky, ktoré by ten správny blog mal mať. Aspoň teda minimálne pre začínajúceho bloggera – teda pre mňa.
Prekutrala som niekoľko článkov o tom, ako správne napísať „VÁŠ PRVÝ BLOG“. Tipy ako „správny výber témy“, ktorá má zasiahnuť čo najviac ľudí, „vystavanie originálneho nie moc dlhého obsahu“, aby ste zaujali, pritom nezabudnúť na „použitie kľúčových slov“, aby ste vo vyhľadávačoch vyskakovali čo najvyššie, zároveň mať „prepracované SEO“ (to je čo ?!?). Pri tom všetkom nezabudnúť propagovať aj „svoje portfólio“, ale zároveň čitateľovi priniesť aj nejakú tú „pridanú hodnotu“, pritom myslieť, že to „má to byť ale naozaj krátke“ a „nezabudnúť, že píšete pre ľudí“. A ešte, „pozor na gramatické chyby, nezabudnúť na korektúru! Tak isto dávať pozor, aby ste mali „krátke odseky, medzitímne nadpisy, používať emotikony, gify, meme (ty vole!) ..... DOSŤ ! STOP !
Nakoniec som si vlastne uvedomila, že tému už ani nehľadám, lebo ju mám – „Ako napísať blog“. Respektíve príhodnejší názov by bol „Ako postupovať pri písaní prvého blogu“. A môžem zodpovedne povedať, že všetky tieto tipy nie sú zlé, len ma uviedli to takého stresu, že ani sama som nevedela, čo robiť, kde začať.
Preto som si sadla do tureckého sedu, zhlboka sa nadýchla, zavrela oči a začala rozmýšľať, prečo som vlastne chcela začať blogovať. Netrvalo to dlho a prišlo to. To veľké „PREČO“ som chcela začať blogovať.
Nie pre „pútavý nadpis“, nie pre „vopred cielene vystavaný obsah“, nie pre rozširovanie portfólia (aj tak žiadne nemám :D), nie „pre zadávanie kľúčových slov , aby ma to toplo úplne hore“, nie pre „kliky a lajky“, aby som sa zaľúbila iným, nie pre „SEO“ (kurnik, stále neviem čo to je ?!?), nie pre „zdieľania“, nie pre „karmu“, nie pre „kladné hodnotenia“ a nie ani „pre ľudí“. Len tak sama, „PRE SEBA“.
Pre „vypustenie pary, aby mi nevyhodilo dekel“, pre „uvoľnenie“, pre „zatriedenie myšlienok“, pre „naštartovanie iných životných postojov“, pre „radosť zo zmeny v živote“, pre „MNE SE CHCE NĚCO ŘÍCT“, pre „lepšie zvládnutie lockdownu“, .... „PRE SEBA“.
Nevadí, že nebudem hviezda, ani nechcem byť, hlavne že „zahviezdim pre seba“. Utriedim si myšlienky. Vyventilujem svoje názory a pocity. Ak budem trápna, tak zas len „sama, PRE SEBA“.
Ale, aj tak trocha aj pre ľudí ! J Bez cudzieho názoru a pocitu to nie je ono. Teda, nielen „PRE MŇA, ale aj „PRE KAŽDÉHO, KTO TO BUDE ČÍŤAŤ“.
Čo viac napísať o blogu ? O MOJOM PRVOM BLOGU ?
„Live ? Oh, no… It's live ... „Can I go one time, next time ? :)
