Moja stará mama vravievala, že keď dáš hovno do zaváraninového pohára a pohár vyložíš na policu, lekvár sa z neho nestane. Môžeš ho umyť, naleštiť, nalepiť naň peknú etiketu a previazať mašličkou. Hovno v pohári ostane hovnom.
S fašistom je to podobné. Môže vyzliecť zelené tričko, obliecť si slušivý oblek, uviazať kravatu, prestať hulákať a dostať sa do parlamentu. Fašista v obleku ostane fašistom. Len na prvý pohľad smrdí menej.
Našim koaličným partnerom to však zjavne prestáva prekážať. Keď im to nevyšlo s vrecom zemiakov, pokojne to skúsia s fašistickým hovnom v obleku. Hlavne nech má to hovno pár percent a dokáže zdvihnúť ruku pri hlasovaní.
Robert Fico pritom ešte v roku 2017 hovoril úplne inak. Keď boli dnešní predstavitelia Republiky Milan Uhrík či Milan Mazurek súčasťou Kotlebovej ĽSNS, vyhlásil:
„Niektorí hovoria, že na Slovensku sa nám plazí fašizmus. On sa neplazí, on tu je. Máme ho zastúpený v Národnej rade SR.“
Hovoril o fašizme, ktorý „v zelených tričkách chodí po vlakoch“, a vyzýval, aby proti nemu spoločnosť postavila hrádzu.
Prešlo pár rokov, zelené tričká sa vymenili za saká, Uhrík s Mazurekom vymenili ĽSNS za Republiku a z Ficovej hrádze zostala diera do latríny, cez ktorú sa teraz valia fašistické sračky. V januári 2026 už na otázku o spolupráci s Republikou povedal:
„Nemáme žiadne limity, pokiaľ ide o spoluprácu.“
A aby nebolo pochýb, dodal, že Progresívne Slovensko je podľa neho pre krajinu „stokrát nebezpečnejšie“ ako Republika. Žiadne limity. Kedysi fašizmus, proti ktorému bolo treba stavať hrádzu. Dnes potenciálny koaličný partner. Fašistické sračky zostali rovnaké. Len Ficovi zrazu prestal prekážať ich smrad.
Podobný prerod absolvoval Andrej Danko. Ešte v roku 2023 vyhlasoval:
„Republika sa vylučuje sama tým, že sa nevie odstrihnúť od svojej minulosti.“
Dokonca hovoril, že Slovensko potrebuje „stabilnú, antifašistickú vládu“.
Dnes chce SNS s Republikou spolupracovať, Danko rokuje s Uhríkom a SNS je ochotná podporovať Milana Mazureka. Z antifašistickej vlády sme sa teda cez pár volebných prieskumov dopracovali k spolupráci s ľuďmi, pred ktorými ešte nedávno sami varovali. V januári 2026 povedal:
„Smer, Hlas, SNS, Republika a mnohé iné strany, musíme vytvoriť kandidátky.“
Človek by si mohol myslieť, že Republika medzitým prešla zázračnou politickou očistou. Že sa z nej stala slušná demokratická strana do lepšej spoločnosti, jej predstavitelia sa odstrihli od minulosti a všetky staré sračky jednoducho spláchli.
Nespláchli. Len si obliekli saká.
Politický rodokmeň nezmizne tým, že sa zmení logo strany. Minulosť sa nevyperie spolu s košeľou a ideológia sa neodstraňuje chemickým čistením. Keď dáš fašistické hovno do drahého obalu, stále máš v drahom obale fašistické hovno.
To však vôbec neznamená, že by sa Republika musela zásadne meniť. Meniť sa nemusela ona. Zmenili sa tí, ktorí s ňou chcú vládnuť.
Smer tým nepreukazuje svoju sociálnu demokraciu a SNS svoju národnú politiku. Preukazujú iba to, že keď ide o moc, dokážu úspešne preraziť ďalšie dno a ochotne sa ponoriť aj do fašistickej žumpy. Ešte včera nad ňou ohŕňali nos. Dnes zisťujú, že keď sa v nej dá doplávať k ďalšej vláde, vlastne až tak veľmi nesmrdí.
Niet sa napokon čomu čudovať. Ich najväčší zahraničnopolitický vzor, Putinovo rusko, stojí na kulte vodcu, imperializme, militarizme, propagande, mýte o historickej krivde a národnom znovuzrodení, potláčaní opozície a predstave, že násilie je legitímnym nástrojom politiky. Na prvkoch, ktoré odborná literatúra opakovane spája s fašistickými a fašizujúcimi režimami.
Fico teda kedysi staval hrádzu proti fašizmu. Dnes v nej vysekáva dieru. Danko kedysi chcel antifašistickú vládu. Dnes si k Republike prisúva stoličku.
Moja stará mama mala pravdu. Hovno v zaváraninovom pohári na polici stále nie je lekvár. Ani keď má peknú etiketu, drahé sako a kravatu.
Keď sa však pri tom pohári začne zbiehať čoraz viac ľudí s lyžičkami, problém už nie je len v tom hovne.
Fašizmus totiž nie je nebezpečný iba tým, čo rozpráva. Nebezpečný začne byť najmä vtedy, keď dostane do rúk štát, armádu a zbrane. Presne to dnes vidíme v rusku a v Ukrajine. Tam už nejde o zelené tričká, saká ani politické táranie, ale o rakety, delostrelectvo a drony, ktoré zabíjajú ľudí.
Preto pomáhame tým, ktorí sa tomu bránia. Kupujeme ukrajinským vojakom prieskumné drony – oči vo vzduchu, vďaka ktorým môžu vidieť nepriateľa skôr, než nepriateľ udrie.
Fašistické sračky možno na Slovensku zatiaľ len tečú z úst politikov. V Ukrajine už z nich tečie krv.
