V Bratislave sa chystajú dobrovoľne hladovať ľudia, ktorým prekážajú veterné turbíny. V Dnipre hladujú utečenci, ktorým Putin zobral domovy, rodiny, zdravie a často aj posledné teplé jedlo.
Slovensko je nádherná krajina. Krajina, v ktorej sa človek môže ráno zobudiť v teple, otvoriť plnú chladničku, uvariť si kávu, pripojiť sa na vysokorýchlostný internet a začať bojovať proti civilizácii, ktorá mu toto všetko umožnila.
Raz sú problémom chemtrails. Potom očkovanie, 5G, umelá inteligencia, samoobslužné pokladnice, flaškomaty, čipy, elektromobily či dúha. A keď už človek porazil všetkých svetových vedcov, lekárov, klimatológov, energetikov aj pokladnicu v Lidli, ostáva posledný nepriateľ: vrtuľa.
Hladovka s kompletným servisom
Iniciatíva „Za pravdu o veterných parkoch“ preto od 1. augusta organizuje na Námestí slobody hladovku spojenú so zbieraním podpisov proti strategickému dokumentu o veternej energetike. Organizátori tvrdia, že budú piť iba čistú vodu a pokračovať až do rokovania vlády. Záujemcom odporúčajú, aby sa pridali aspoň obetovaním alkoholu, cigariet, kávy či sladkostí. Podľa nich sa človek takýmto „vysokým, vznešeným zámerom“ môže dokonca uzdraviť, detoxikovať a zbaviť závislosti.
Čiže nie hladovka, ale protisystémový wellness pobyt.
Trochu vody, trochu modlitby, petičný hárok, mobil s dátami a večer fotografia na Facebook. Osobná obeť za Slovensko, ideálne zachytená z troch uhlov a odvysielaná naživo cez nenávidené 5G. Keď príde slabosť, sanitka je nablízku. Keď sa protest skončí, doma čaká chladnička.
Samotná diskusia o tom, kde a za akých podmienok majú stáť veterné elektrárne, je, samozrejme, legitímna. Rovnako ako diskusia o každom veľkom energetickom projekte. Lenže medzi odbornou diskusiou a hladovkovým divadlom o „osobnej obete za hodnoty“ je približne taký rozdiel ako medzi turbínou a veterným mlynom v hlave.
Hlad, ktorý si človek nevybral
O niekoľko stoviek kilometrov ďalej existuje úplne iná hladovka. Bez transparentov, bez petičného turné, bez kamier a bez možnosti kedykoľvek ju ukončiť.
V Dnipre žijú státisíce ľudí vyhnaných z domovov ruskou vojnou. Niektorí utekali z ostreľovaných miest, iných vytiahli spod trosiek. Mnohým zostalo iba oblečenie, ktoré mali na sebe. Žiadne fotografie, nábytok ani rodinné pamiatky. Len igelitová taška a posteľ v provizórnej ubytovni.
Osemdesiatšesťročná Lýdia zostala sama a bez všetkého. Ľuda z Kurachove prišla po ruskom útoku o domov aj nohu. Natalia žije v ubytovni s päťročnou Uljanou, ktorá sa lieči na rakovinu. To nie sú ľudia, ktorí sa rozhodli „obetovať jedlo“ za vyšší cieľ. Im jedlo, bezpečie aj možnosť voľby zobral Putinov ruský „mier“.
Caritas Doneck pre nich v Dnipre varí jednoduché teplé obedy. Pred rokom ich dokázala rozdávať približne 150 denne, dnes pre nedostatok peňazí iba tridsať. Pre niektorých vysídlencov je to jediné teplé jedlo a pre tých najchudobnejších všetko, čo za celý deň zjedia. Týždeň obedov stojí približne 1000 eur
Jedni sa boja vrtule, druhí ruského dronu
Na Námestí slobody sa budú ľudia báť, že im 250-metrová turbína pokazí horizont. V Dnipre sa ľudia boja, či spoza toho horizontu opäť nepriletí ruská raketa alebo dron. Jedni sa na pár dní dobrovoľne vzdajú rezňa, kávy a zákuska, aby mohli rozprávať o svojej „osobnej obete“. Druhí nedobrovoľne obetovali domovy, zdravie, končatiny, deti, rodičov aj celý dovtedajší život.
Jedni po skončení hladovky odídu domov a otvoria chladničku. Druhí sa nemajú kam vrátiť. Jedni hladujú, pretože v pohodlí Európskej únie už nevedia, proti čomu ďalšiemu protestovať. Druhí hladujú, pretože im Rusko zobralo všetko. Keď má človek plnú chladničku, môže sa rozhodnúť, že bude hladovať. Keď Putin zničí jeho domov a život, hlad si vyberie jeho.
Kým sa teda pred Úradom vlády začne veľké národné detoxikačné predstavenie proti vrtuliam, môžeme urobiť niečo skutočne užitočné. V Bratislave chcú dokazovať lásku k vlasti prázdnym žalúdkom. V Dnipre stačí jeden žalúdok naplniť.
Prispejte na teplé jedlo pre utečencov, ktorých o domov a bezpečie pripravil ruský „mier“:
