Slovenskí sociálni demokrati sa radi prezentujú ako ochrancovia sociálne slabších, pracujúcich a obyčajných ľudí. Radi si kopnú do inteligencie, umelcov, mimovládok a, samozrejme, do legendárnych „kaviarenských povaľačov“. Radi demonštrujú svoje sociálne cítenie, hovoria o chudobe, nerovnosti, vykorisťovaní a bezcitných elitách.
Lenže slovenská sociálna demokracia má očividne aj vlastnú krízu bývania. Je to však veľmi špecifická kríza. Byty sú primalé, vily sa musia požičiavať od kamarátov, apartmány pri Jadrane kupujú manželky a sestry a terasy majú rozmery, pri ktorých sa bežnému pracujúcemu zatočí hlava.
Preborníkom v tomto športe je kaviarenský revolucionár Ľuboš „Che“ Blaha. Marxista, bojovník proti bohatým a muž, ktorý kedysi v parlamente vykrikoval: „Nemám rád bohatých ľudí. Neznášam bohatých ľudí.“ Dnes sa mu tento boj vedie podstatne komfortnejšie. K bytu v bratislavskom Starom Meste si prikúpil veľkú trojpodlažnú vilu na Kramároch a hodnota jeho bratislavských nehnuteľností sa pohybuje v miliónových sumách.
Blahovým veľkým politickým idolom je Che Guevara, krvavý revolucionár známy revolučnými tribunálmi, popravami a svojským chápaním politickej opozície. Slovenský Che má životopis pokojnejší. Robotnícku triedu skúmal najmä z bezpečnej vzdialenosti akademickej pracovne Ústavu politických vied SAV, kde sa venoval marxizmu, Leninovi, kapitalizmu a sociálnej spravodlivosti.
Politickú kariéru postupne dotiahol až do europarlamentu, kde dnes statočne bojuje proti prehnitému Západu priamo v jeho epicentre. Poberá plat, o akom sa drvivej väčšine slovenských pracujúcich ani nesníva, a vysvetľuje im, aká je Európska únia strašná a rusko úžasné. Kapitalizmus sa zjavne kritizuje oveľa príjemnejšie, keď vám každý mesiac pošle na účet niekoľkonásobok slovenského priemerného platu a večer sa vrátite do miliónovej nehnuteľnosti.
Ale Blaha nie je v bytovej núdzi sám. Peter Pellegrini mal zase problém iný – jeho vlastný byt bol primalý. Nie hocijaký byt. Trojizbový byt v luxusnom Zuckermandli na nábreží Dunaja, ktorý kúpil za 410-tisíc eur. Má necelých 90 štvorcových metrov, čo je pre veľkú časť slovenských rodín bývanie, o akom môžu iba snívať. Pre budúceho prezidenta to však očividne nebol úplne ideálny životný priestor. Veď aj jeho pes Gery potreboval trochu viac komfortu.
Našťastie sociálnodemokratický systém zafungoval. Poslanec Hlasu Peter Náhlik poskytol Pellegrinimu svoju vilu vo Vrakuni. A nie za symbolické nájomné. Pellegrini má vo svojom majetkovom priznaní pri tejto vile spôsob užívania uvedený pekne veľkými písmenami: „BEZODPLATNE“. Konečne konkrétny projekt sociálneho bývania od Hlasu. Zatiaľ síce iba pre jedného klienta, zato však prezidenta republiky.
Pamprezident má navyše mimoriadne praktickú sestru. Keď potreboval auto, objavilo sa auto. A sestra Eva Pellegrini si najnovšie zadovážila aj penthouse na najvyššom poschodí apartmánovej vily v chorvátskom Sukošane, asi jedenásť kilometrov od Zadaru. Vila stojí na výbežku pobrežia s výhľadom na záliv a jachtársku marínu.
A teraz prichádza tá krajšia časť: na prízemí toho istého domu má apartmán Peter Náhlik – presne ten Náhlik, v ktorého vile býva pamprezident „BEZODPLATNE“. V tej istej budove má apartmán aj bývalý minister za Smer Ľubomír Vážny a nehnuteľnosti tam majú aj deti poslanca Hlasu Štefana Gašparoviča. Skrátka taká malá sociálnodemokratická bytovka pri Jadrane. A taká sociálnodemokratická sestra sa hodí každému pamprezidentovi.
Keď už sme pri Chorvátsku, nemôžeme vynechať ministra obrany Roberta Kaliňáka. Jeho manželka Zuzana vlastní vilu v Bošane na ostrove Pag. Nie niekde medzi panelákmi za supermarketom. Vila stojí takmer na samote pri chránenej prírodnej oblasti a popri nej vedie cesta k takmer súkromnej pláži. Kaliňák ju pritom neuviedol ani v príslušnej neverejnej časti majetkového priznania, kde sa uvádza majetok manželky. Keď sa na to prišlo, vysvetľoval, že to urobil zámerne, aby chránil súkromie a bezpečnosť svojej rodiny. Za porušenie zákona napokon dostal pokutu.
A treba uznať, že v jeho politickom okolí môže mať človek z bezpečnosti zvláštny pocit. Veď na slávnej poľovníckej chate Pavol Gašpar rozprával o tom, ako by Kaliňákovi „pichol vidličku do čela“. Pred vidličkou do čela sa teda zrejme najlepšie chráni nepriznanou vilou na ostrove Pag. Má to logiku. Sociálnodemokratickú logiku. Približne takú, ako keby niekto tvrdil, že nepodal daňové priznanie preto, aby sa mafia nedozvedela, koľko zarobil.
Aby sme nezostali iba pri Jadrane, bývalý minister financií a dopravy za Smer Ján Počiatek posunul sociálnodemokratické bývanie ešte o kus ďalej – na francúzske Azúrové pobrežie. V novembri 2018 si v Cannes kúpil vilu za 3,2 milióna eur. Deväť izieb, 379 štvorcových metrov obytnej plochy a k tomu 1 263 štvorcových metrov pozemkov. Žiadne troškárenie. Keď už sociálna demokracia, tak s výhľadom na Stredozemné more.
Francúzska sociálna demokracia Počiatkom nekončí. Bývalý minister financií za Smer a guvernér NBS Peter Kažimír má zase jednu z najväčších víl pod bratislavským Slavínom. Dva domy, približne 700 štvorcových metrov úžitkovej plochy a hodnota odhadovaná najmenej na tri milióny eur.
Aby však nebolo Francúzsku smutno, firma jeho partnerky Kataríny Koreckej vlastní vilu s bazénom vo Vence na Azúrovom pobreží, necelých desať kilometrov od Riviéry pri Nice. Na jej kúpu putovalo 1,5 milióna eur cez cyperskú firmu, pričom investigatívni novinári vystopovali pôvod peňazí k podnikateľovi Jozefovi Brhelovi. Prípad vyšetruje polícia. Kažimír zdôrazňuje, že vila nie je jeho, ale firmy jeho partnerky. To je, samozrejme, dôležitý detail. Sociálna demokracia je predsa predovšetkým o rodine.
Na záver tu máme čerešničku na tortičke: samotného „Šéfa“, birmovaného komunistu Roberta Fica. Ten je v tomto smere skromnejší – chorvátsku vilu v Ražanji nevlastní, ale prenajíma si ju. Aspoň podľa oficiálnej verzie. Papierový vlastník vily Željan Bego totiž novinárom tvrdil, že v Ražanji „nemá nič“, hoci podľa chorvátskeho katastra mu vila patrí. Robert Fico sa napriek tomu s týmto nevlastníkom-vlastníkom dokázal dohodnúť, že si od neho vilu prenajme, a následne v nej aj dovolenkoval. Má to logiku. Sociálnodemokratickú.
Prenajímanie je vôbec jeho dlhodobá špecialita. Roky býval v luxusnom byte v komplexe Bonaparte v Bratislave, ktorý si prenajímal od Ladislava Bašternáka, neskôr právoplatne odsúdeného za daňové podvody.
Ani susedov nemal hocijakých. V Bonaparte býval aj Marian Kočner, právoplatne odsúdený podvodník a človek, ktorého meno zostane navždy spojené s kauzou vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Keď Fico musel Bonaparte opustiť, nastalo ťažké obdobie sociálnodemokratickej bytovej neistoty. Chvíľu hotel, chvíľu rôzne kaštiele a nehnuteľnosti kamarátov, až kým sa ho neujal stranícky kolega Dušan Muňko. Najskôr mu prenajal byt v rezidencii Sokolská v Bratislave a neskôr mu ho predal.
Opäť nejde o žiadnu garsónku pre sociálne slabého predsedu. Byt má približne 130 štvorcových metrov a k tomu terasu veľkú približne 186 štvorcových metrov. Muňko ho Ficovi predal za menej, než za koľko ho podľa vlastných slov kedysi kúpil, pričom z ceny ešte odrátal predtým zaplatené nájomné. Taká malá súdružská zľava. To už nie je obyčajná realitná transakcia. To je sociálna politika v praxi.
Samozrejme, problém nie je v tom, že politik zarába veľa, býva v drahom byte alebo trávi leto pri Jadrane. Problém nastáva vtedy, keď tí istí ľudia celé roky stavajú politiku na tom, že oni sú hlasom „obyčajného človeka“ proti odtrhnutým elitám. Keď nadávajú umelcom, vedcom, novinárom či „kaviarenským povaľačom“, rozprávajú o robotníkoch a sociálne slabých – a sami pritom riešia, či je 90-metrový byt primalý, kto im požičia vilu a v ktorom chorvátskom apartmáne strávia leto.
To už nie je otázka závisti. To je obyčajné pokrytectvo. Slovenská sociálna demokracia zjavne netrpí krízou bývania. Jej prominentov vždy zachráni kamarát, sestra, manželka alebo stranícky kolega. Takú sociálnu sieť by chcel mať každý.
Skutočnú krízu bývania totiž zažívajú úplne iní ľudia. Napríklad vnútorní presídlenci v Nikopole – ľudia, ktorí pred ruským „mierom“ utiekli z okupovaných alebo zničených miest často iba s tým, čo dokázali odniesť. Niektorým dom zostal za frontom, iným ho rusko jednoducho rozstrieľalo. Tí neriešia, či má byt 90 alebo 130 štvorcových metrov, či má 186-metrovú terasu, výhľad na Dunaj alebo jachtársku marínu pri Zadare. Riešia, kde budú bývať a ako začnú odznova.
Ak teda chcete pomôcť ľuďom, ktorí problém s bývaním naozaj majú:
A pred ruskou verziou sociálnej politiky – raketami, bombami a dronmi, ktoré ľuďom berú domovy – chránia Ukrajincov aj drony, ktoré vďaka našej zbierke posielame ukrajinským jednotkám.
