Sloboda slova patrí medzi základné piliere demokracie. A preto je, samozrejme, garantovaná aj v najdemokratickejšom zriadení na svete – v rusku. Má to len jednu drobnú podmienku: vaše slovo musí byť v súlade so slovom štátu. Inak môžete dostať sedem, osem či desať rokov.
A keďže rusko je, ako dobre vieme z prejavov Vladimira Putina a jeho slovenských obdivovateľov, mimoriadne demokratická krajina, slobodu slova má, samozrejme, zakotvenú dokonca v ústave. Článok 29 ruskej ústavy garantuje slobodu myslenia a prejavu, právo slobodne vyhľadávať a šíriť informácie a dokonca výslovne hovorí, že cenzúra je zakázaná.
V praxi to funguje jednoducho: môžete hovoriť čokoľvek, pokiaľ hovoríte to, čo hovorí štát. Pravda je v rusku to, čo za pravdu označí štát. Ak tomu odporujú OSN, nezávislé médiá, fotografie, videá, svedectvá ľudí alebo medzinárodné vyšetrovania, problém nemá štát. Problém máte vy.
Pomáha zomierajúcim deťom. Hrozí jej 10 rokov
Na vlastnej koži práve zisťuje, ako funguje ruská sloboda slova, Lida Moniavová. Vedie charitatívnu nadáciu Dom s majákom, ktorá poskytuje paliatívnu a hospicovú starostlivosť ťažko chorým deťom a mladým ľuďom. Po začiatku plnohodnotnej ruskej invázie navyše pomáhala ukrajinským utečencom v rusku.
Polícia jej 2. septembra prehľadala byt, odviedla ju na výsluch a obvinila zo šírenia „vedome nepravdivých informácií“ o ruskej armáde. Dôvodom je jej príspevok k prvému výročiu invázie, v ktorom písala o civilných obetiach vojny, citovala údaje OSN a napísala, že jej krajina už rok posiela do Ukrajiny rakety, tanky a vojakov a zomierajú pri tom nevinní ľudia. Za túto „lož“ jej hrozí až desať rokov väzenia.
Pri Moniavovej však nejde o nejaký výnimočný exces jedného horlivého vyšetrovateľa. Ide o už dávno zavedený mechanizmus. Ruský štát si po začiatku invázie vytvoril legislatívu, pomocou ktorej dokáže za „falošnú správu“ označiť prakticky každú informáciu o vojne, ktorá odporuje oficiálnej verzii ministerstva obrany.
A niektoré zločiny týchto nebezpečných „dezinformátorov“ stoja za pripomenutie.
Napísala, že zahynulo 352 detí. Trest: 8,5 roka
Marina Ovsiannikovová sa preslávila, keď počas živého vysielania ruskej štátnej televízie vystúpila s protivojnovým transparentom. Neskôr sa postavila oproti Kremľu s ďalším transparentom, na ktorom upozorňovala, že v Ukrajine zahynulo 352 detí, a pýtala sa, koľko ďalších musí zomrieť.
Podobné údaje o zabitých deťoch pritom v tom čase zverejňovala aj OSN. Lenže OSN zjavne nepozná ruskú definíciu pravdy.
Ovsiannikovovú ruský súd za „vedome nepravdivé informácie“ odsúdil na osem a pol roka väzenia.
Povedal, že vo vojne zomierajú deti. Trest: 7 rokov
Moskovský komunálny poslanec Alexej Gorinov na zasadnutí zastupiteľstva namietal proti organizovaniu detskej súťaže v čase, keď prebieha vojna. Povedal, že v Ukrajine „každý deň zomierajú deti“, a ruskú inváziu označil za vojnu a agresiu.
Za šírenie „vedome nepravdivých informácií“ dostal sedem rokov väzenia. Sedem rokov za vetu, že vo vojne zomierajú deti. V krajine, ktorá má slobodu prejavu garantovanú ústavou.
Napísala o zbombardovanom divadle v Mariupole. Trest: 6 rokov
Novinárka Maria Ponomarenková zverejnila na Telegrame informáciu o bombardovaní dramatického divadla v Mariupole, v ktorom sa ukrývali civilisti. Ruský štát tvrdil, že informácia o ruskom útoku bola „vedome nepravdivá“.
Vo februári 2023 ju odsúdili na šesť rokov väzenia a pridali jej päťročný zákaz vykonávať novinársku činnosť.
Takže ak ruská bomba dopadne na budovu plnú civilistov, problémom nemusí byť nevyhnutne bomba. Problémom môže byť novinár, ktorý o nej napíše.
Vymenila päť cenoviek v supermarkete. Trest: 7 rokov
Petrohradská výtvarníčka Alexandra Skočilenková prišla na mimoriadne nebezpečný spôsob boja proti ruskej štátnej moci. V supermarkete nahradila niekoľko cenoviek malými papierikmi s protivojnovými textami a informáciami o ruskej invázii a civilných obetiach.
Žiadna bomba, žiadna zbraň, žiadne násilie. Päť papierikov medzi cestovinami a konzervami. Za „šírenie vedome nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách“ dostala sedem rokov väzenia.
Hovorili o Buči. Trest: 8,5 roka
Opozičný politik Iľja Jašin vo videu rozoberal zabíjanie civilistov v Buči. Ruská prokuratúra tvrdila, že šíril lož o tom, že ruskí vojaci zabíjali civilné obyvateľstvo. To, že masaker v Buči zdokumentovali novinári, medzinárodné organizácie, vyšetrovatelia, satelitné snímky aj samotní obyvatelia mesta, na ruskej verzii pravdy nič nezmenilo.
Jašin dostal osem a pol roka väzenia.
Rovnaký trest dostal študent Moskovskej štátnej univerzity Dmitrij Ivanov. Na telegramovom kanáli písal o Buči, Irpini, ruských útokoch na ukrajinské mestá a používal slovo „vojna“ namiesto štátom preferovaného označenia „špeciálna vojenská operácia“.
Dcéra nakreslila protivojnový obrázok. Otec skončil vo väzení
A potom je tu prípad, ktorý by bol smiešny, keby nebol skutočný. Dvanásťročná Máša Moskaľovová dostala v škole za úlohu nakresliť obrázok na podporu ruských vojakov. Namiesto toho nakreslila ukrajinskú matku s dieťaťom pod ruskými raketami a protivojnový odkaz.
Škola zavolala políciu. Policajti sa následne začali zaujímať o jej otca Alexeja Moskaľova, preverili jeho sociálne siete a našli jeho protivojnové príspevky. Obvinili ho z opakovanej „diskreditácie armády“ a odsúdili na dva roky väzenia, neskôr mu trest skrátili na rok a desať mesiacov. Jeho dcéra medzitým skončila v detskom zariadení.
Protestoval proti vojne. Režim ho poslal na front. Matka o ňom takmer štyri roky nič nevie.
Poznám aj jeden takýto prípad osobne. Syn mojej veľmi dobrej známej, ruskej novinárky, vyšiel pri prvej Putinovej mobilizácii v roku 2022 protestovať proti tomu, aby ľudí posielali do vojny. Polícia ho zadržala a podľa jej rozprávania mu priamo na policajnej stanici vystavili a odovzdali povolávací rozkaz. Odtiaľ putoval do výcvikového centra a následne na front. Istý čas sa matke ešte ozýval. Potom prestal. Odvtedy prešli takmer štyri roky a ona dodnes nevie, čo sa s jej synom stalo.
Sloboda slova, ktorú naši „bojovníci za slobodu“ nechápu
Naši domáci dezoláti môžu od rána do večera nadávať na EÚ, NATO, Ukrajinu, opozíciu, liberálov, novinárov či „progresívcov“, vyhlasovať Slovensko za neslobodnú krajinu a papagájovať „praudy“, ktoré im do hláv natlačila ruská propaganda. Neuvedomujú si pritom ten najväčší paradox: robiť to môžu práve vďaka demokratickému systému, na ktorý tak radi nadávajú.
Keby žili v demokracii kremeľského typu, svoje geopolitické múdrosti by už dávno nerozdávali na Facebooku, ale spoluväzňom v cele alebo trestaneckej kolónii. Pretože sloboda slova nie je právo hovoriť to, s čím štát súhlasí – to môžete v každej diktatúre. Sloboda slova je právo hovoriť aj to, čo sa štátu nepáči.
Medzi nami a ruskou „slobodou“ stojí Ukrajina
A toto všetko nie je tak ďaleko, ako sa môže zdať. Ten istý režim, ktorý doma zatvára ľudí za pomenovanie vojny vojnou, dnes vedie vojnu proti Ukrajine a svoj „ruský svet“ by najradšej posúval ďalej na západ. Medzi nami a ruskou predstavou slobody slova a „ruského mieru“ dnes stoja Ukrajina a jej nezlomní obrancovia – a spolu s nimi aj drony, ktoré im pomáhajú zastavovať agresora.
Aj preto ich podporujeme. Každý dron, ktorý dnes pomáha zastaviť rusov v Ukrajine, pomáha držať ruský svet tam, kam patrí – čo najďalej od nás.
Ďakujeme!
Nezlomní - Jana a Marcel
