Nie je to len Mário Reitman, v minulosti sedemkrát súdne trestaný žoldnier proruských separatistov na východe Ukrajiny. Smrťou sa nám a našim blízkym vyhrážajú aj ďalší naši „fanúšikovia“. Niektorí sú pritom veľmi konkrétni. Píšu o tom, že nám treba vziať život, vyhlasujú zbierky na náboje a sľubujú, kto prispeje prvým zásobníkom. Aj ďalší hrdinovia spoza klávesnice sa k nemu ochotne pridávajú.
Súvisiaci článok
Ruský žoldák mi odkazuje: "Ty si môj cieľ." A vyhráža sa aj mojej rodine
Slovák Mário Reitman roky bojoval na Donbase na strane proruských síl. Dnes mi odkazuje, že som jeho „cieľ“, mám si pýtať ochranu a vyhráža sa aj mojej rodine.
Nasledujúce výroky uvádzame doslovne, vrátane pôvodných pravopisných chýb. Mená uvádzame tak, ako sú zobrazené na príslušných facebookových účtoch. Účet vystupujúci pod menom Michal Begičevič napísal:
„Na pomoc fašistom by som neposlal ani cent,vám treba to najcennejšie zobrať a to je život.“
Účet vystupujúci pod menom František Niemiecz nám v správe napísal:
„vyhlasujem zbierku na gulky pre Marcela Rebro... Ja prispejem prvym zasobnikom a aj davkovacom...“
Nemáme z nich strach. Ani z Reitmana. Vyhrážať sa ľuďom a ich rodinám spoza obrazovky nie je prejav odvahy. Vyhlasovať „zbierku na guľky“ nie je hrdinstvo. Sú to chudáci, hrdinovia spoza klávesnice. Sú smiešni a trápni. To však neznamená, že ich výroky budeme ignorovať. Všetky vyhrážky archivujeme a podáme trestné oznámenie. Nie zo strachu, ale preto, lebo veríme, že Slovensko je právny štát a zákony majú platiť pre každého.
Po atentáte na predsedu vlády v roku 2024 Slovensko prijalo zákon známy ako „lex atentát“. Politici aj verejnosť vtedy oprávnene zdôrazňovali, že schvaľovanie násilia a vyhrážky nemožno zľahčovať. Súhlasíme. Toto pravidlo však musí platiť vždy, nielen vtedy, keď je terčom politik. Nebezpečné vyhrážanie upravuje § 360 Trestného zákona a verejné schvaľovanie trestného činu § 338. Či konkrétne výroky naplnili znaky trestného činu, nech rozhodnú polícia, prokuratúra a prípadne súd. My im odovzdáme dôkazy.
A čo zatiaľ robíme my? Kým naši „fanúšikovia“ zbierajú odvahu na Facebooku a snívajú o zásobníkoch, my organizujeme ďalšie tábory pre ukrajinské deti. Pre deti z miest, nad ktorými namiesto vtákov lietajú ruské drony. Pre deti, ktoré sa pri každom zabzučaní na oblohe boja, či stihnú dobehnúť do úkrytu. Pre deti, ktoré už roky nepoznajú normálny spánok ani obyčajné bezstarostné prázdniny.
Práve teraz prebieha sedemdňový tábor pre 73 detí z ostreľovaného Nikopola. Sedem dní bez výbuchov, plných hier, výletov a kamarátov. Sedem dní, počas ktorých môžu byť opäť iba deťmi. Podporiť ho môžete prostredníctvom zbierky 7 dní bez vojny pre deti z ostreľovaného mesta.
Zároveň pripravujeme tábor na Drahobrate pre ďalších 40 detí z Chersonu — mesta, v ktorom ruské drony cielene lovia civilistov a kde deti trávia veľkú časť života v krytoch a pivniciach. Bude to už 37. tábor pre deti z Ukrajiny, ktorý financujeme. Pomôcť môžete prostredníctvom zbierky Deťom Chersonu.
A, samozrejme, pripravujeme aj ďalšiu várku prieskumných dronov pre obrancov Ukrajiny. Doteraz sme im zakúpili už 237 prieskumných dronov Mavic 3Pro, Mavic 4Pro, Mavic 3T a Matrice 4T. Z nich je 110, teda takmer polovica, vybavených termokamerami. Ide o stroje Mavic 3T a Matrice 4T, ktoré dokážu pracovať aj v noci a za zhoršenej viditeľnosti. Zbierku môžete podporiť na stránke Drony pre Ukrajinu.
Toto je rozdiel medzi nami a nimi. Oni píšu o guľkách pre nás, my zbierame peniaze na tábory pre deti žijúce pod ruskými bombami. Oni nám želajú smrť, my pomáhame zachraňovať životy. Oni sa pokúšajú zastrašovať ľudí spoza klávesnice, my budeme ďalej chodiť do Ukrajiny, organizovať tábory, voziť pomoc a podporovať jej obrancov. Ich vyhrážky nás nezastavia. Dostanú ich však polícia a prokuratúra. A našou odpoveďou bude ďalší tábor a ďalší dron pre obrancov Ukrajiny.
