Putin sľuboval veľké víťazstvo. Rýchle, čisté, triumfálne. Také to imperiálne porno pre masy vychované na mýtoch o neporaziteľnom Rusku. Ukrajina mala padnúť za tri dni, Kyjiv sa mal plaziť, Západ sa mal roztriasť a v Moskve sa mali opäť opájať predstavou, že dejiny patria silnejšiemu. Namiesto toho sa ukázalo, že silnejší neboli. Boli len nafúkaní.
V starej ruskej detskej knihe Príhody kapitána Vruňgeľa sa loď ПОБЕДА (víťazstvo) po odpadnutí dvoch písmen zmení na БЕДА (pohroma, katastrofa). To, čo bolo kedysi vtipom pre deti, dnes vyzerá ako najpresnejší názov ruskej vojny. Bieda. Pohroma. Katastrofa. Kedysi to bol vtip. Dnes je to najpresnejší názov pre Putinov režim. Stačilo, aby sa trochu ošúchal lak, opadla propaganda a spod nablýskaného nápisu „víťazstvo“ vytŕča to, čo tam bolo od začiatku: úbohosť, brutalita, klamstvo a smrť.
Rusko chcelo svetu ukázať silu. Ukázalo mu rozkradnutú armádu, opitých ideológov a fabriku na rakvy. Chcelo predviesť technologickú prevahu. Dostalo facku od krajiny, ktorú podceňovalo tak veľmi, až jej vlastnou aroganciou pomohlo vyrásť na jednu z najinovatívnejších armád dneška. Ukrajinci sa medzitým naučili nielen brániť, ale aj udierať presne tam, kde to bolí najviac. Na ropu. Na plyn. Na logistiku. Na sklady. Na celé to smradľavé potrubie, cez ktoré Kremeľ pumpuje peniaze do vojny a propagandy.
Rusku dochádzajú peniaze. Dochádza dych. Dochádza lesk. Dochádza ilúzia. Ešte mu ostávajú ľudia. Vždy ostávajú ľudia, keď vládne cynický režim, ktorému je jedno, koľko synov sa vráti bez nôh, bez očí alebo vôbec. Ale aj to má hranicu. Aj ľudia sa raz minú. Aj ríša, ktorá celé roky žerie vlastnú budúcnosť, raz dožerie sama seba. A potom už nebude čo ukazovať na tribúnach, čo maľovať na plagáty ani čo kričať z tribúny o veľkej historickej misii. Ostane len spúšť a zápach skrachovaného impéria.
Preto je ten obraz Putina v malej loďke taký presný. Spotený, unavený, zúfalo veslujúci trpaslík na troskách vlastnej pýchy. Za ním sa potápa veľká loď s nápisom ПОБЕДА. Pred ním nie je sláva. Len studená voda a účet, ktorý raz príde za všetko. Za Buchu. Za Mariupoľ. Za Izium. Za tisíce zničených životov. Za celé to ruské besnenie, ktoré malo byť triumfom a je z neho len obyčajná, krvavá БЕДА.
A my sa na to nesmieme pozerať ako na divadlo. Každý zničený ruský sklad paliva, každá rozbitá logistická trasa, každý oslepený okupant znamená väčšiu šancu, že menej ukrajinských civilistov zomrie pod bombami. Preto má zmysel pomáhať tam, kde pomoc naozaj funguje. Nie prázdnymi rečami, ale konkrétnou technikou, ktorá na fronte zachraňuje životy.
Pomôžte nám kúpiť ďalšie prieskumné drony pre Ukrajinu.
Práve drony dávajú obrancom oči, vďaka ktorým vedia skôr odhaliť nepriateľa, naviesť obranu, ochrániť vlastných a znížiť počet mŕtvych. Kremeľ posiela ďalších ľudí na jatky. My môžeme pomôcť tým, ktorí ich zastavujú.
Prispejte na drony pre Ukrajinu.
Lebo čím viac očí majú obrancovia, tým menej priestoru ostane ruskej БЕДЕ.
