Čo je celkom logické, keď máte doma kameramana, scenáristu a režiséra v jednej osobe.
Konkurz nebol vôbec náročný. Povedala som len: „Haló, chcem hrať vo videoklipe.“
Režisér: „Dobre.“
A bolo po konkurze.
Svoju prvú hereckú rolu som si, samozrejme, predstavovala trochu inak.
Chcela som byť taká tá sexi žena na koncerte. Rozpustené vlasy. Výrazný make-up. Taká, čo síce nič nerobí, ale aj tak vyzerá, že tam má veľmi dôležitú úlohu.
Namiesto toho som dostala rolu nasratej manželky.
Človek má sny. A potom príde realita a dá vám na hlavu obrovské modré natáčky.
Režisér mi pred natáčaním povedal, že si pre mňa vymyslel možno trochu priveľké herecké sústo. Vraj nevie, či to zvládnem.
Neviem, čo tým sledoval.
Ale nasrala som sa.
Potom povedal ešte pár vecí.
Nasrala som sa viac.
A potom prišla scéna, v ktorej som mala kričať na manžela.
Tak som kričala.
Vraj až príliš presvedčivo.
Vraj som sa do toho trochu vžila.
Vraj môj najlepší herecký výkon.
Čo ma vlastne trochu urazilo. S herectvom ešte len začínam a nič som poriadne zo svojho talentu ešte neukázala.
Každopádne.
Kamera sa vypla.
Svetlá zhasli.
Všetci sa začali baliť.
A ja som bola nasratá ešte asi hodinu.
Takže som síce nebola sexi kočka z koncertu, ale svoju prvú hereckú úlohu som podľa všetkého zvládla.
