Na preventívku ku gynekológovi chodím poctivo. Nie preto, že by som sa tešila, ale preto, že viem, že treba. Tentoraz som sa tam však dozvedela novinku, ktorá ma zaskočila – sono prsníkov už nie je súčasťou preventívnej prehliadky u žien mladších ako 45 rokov.
A teda, ak ho chcete, musíte si ho zaplatiť.
Doktor mi ho, samozrejme, odporúčal. Svojej manželke by vraj robil prehliadku pŕs aj častejšie, než je odporúčané.
A pán doktor je taký ten typ „metal heart“ na harleji. Kožená bunda, reťaz na nohaviciach a humor má ostrý ako skalpel. Tak som si povedala, že skúsim držať krok.
„Mne by muž tiež najradšej robil prehliadky dvakrát denne,“ hovorím mu.
Ticho na mňa pozrel a hneď som pochopila: o tomto sa nevtipkuje. Tu ide o životy!
So sklonenou hlavou som si zobrala výmenný lístok a odplazila sa domov.
To sa mi zas raz podarilo. Ale čo už... Aspoň bude mať historku pre ďalšie pacientky.
Každopádne, chcela som sa objednať na sono.
Lenže to nie je len tak. Musíte volať presne v určenom čase, dúfať, že to niekto zdvihne a veriť na zázraky.
Zázrak sa nekonal.
V jednom zdravotnom stredisku sa telefón nedvíha a v druhom to doktorka vzdala už v júni. Tak som si povedala: „Hurá do iného mesta!“
Našla som krásny online formulár, voľné termíny... Všetko vyzeralo ideálne.
Kým som sa tam neskúsila dostať.
Navigácia ma poslala na opačnú stranu mesta a kým som sa vymotala, meškala som pol hodiny.
V správnom stredisku to tiež nebolo jednoduché. Aj Sherlock Holmes by sa pri hľadaní určite zapotil a zavolal si posily.
Žiadna tabuľka, žiadne označenie. Pacientky, ktoré som stretla, mi tvrdili, že som v zlej budove, v zlom stredisku. A ja mám pocit, že aj v zlom štáte.
Nakoniec som trafila správne dvere.
Na nich bolo maličkými písmenkami napísané „Ultrazvuk“.
Ako keby sa báli, že tam niekto naozaj trafí.
Nabudúce si na preventívku zoberiem mapu, kompas a možno aj horského vodcu.
Ale prsia budú v poriadku. A o to ide. 💗
