Priniesol do môjho života tichú, nepoznanú radosť.Pri prvom pohľade na neho som pochopila, že bude ďalšou mojou láskou, dôležitým, aj keď ešte len človiečikom...Po prvom dotyku jeho rúčky som si uvedomila,že život je oveľa silnejší,než vyzerá takto na začiatku...klíči, či to máme my ľudia v pláne alebo nie.Vyháňa svoje nové výhonky, lebo taká je zákonitosť prírody.Zrazu som sa prestala báť, či to môj mladý syn zvládne, či ho dokáže dostatočne milovať...Toľko lásky sa zračilo v jeho tvári a maličký v jeho náručí vyzeral prirodzene a spokojne.Zvládnu to! Ja viem, život je dnes ťažký, ale kedy nebol? Možno práve preto je aj krásny...každá zdolaná prekážka,starosť je malým víťazstvom, ktoré prinesie radosť. Aj maličký Viktorko bude motiváciou pre jeho rodičov, aby zdolávali prekážky, zdokonaľovali sa, učili sa odpúšťať...A ja budem s tichou radosťou pomáhať a pozorovať,ako rastie, hľadať synove črty v jeho tváričke a s láskou počúvať jeho krásne detské žvatlanie. Budem ho ľúbiť babičkovskou láskou, ktorá je iná, ako rodičovská. Trpezlivejšia, tolerantnejšia a hrejivejšia ako hlt horúceho voňavého čaju. Veru tak, dnes už viem, o čom hovorili naši rodičia, keď sme ich obdarili prvými vnúčatami...Dnes mi ho prinesú zas ukázať, takže utekám dopiecť koláč a dať sa trochu do parády,nech sa vnúčikovi páčim...že to ešte nevníma? no tak aspoň kvôli sebe, nech som pekná babka...
30. nov 2009 o 11:41
(upravené 30. nov 2009 o 15:58)
Páči sa: 0x
Prečítané: 161x
Nový článokTichá radosť
S úžasom pozerám na monitor,akoby som videla mimozemšťana. Pritom z neho na mňa namosúrene pozerá malá kukla - červená tvárička,akoby pripuchnuté očká a milé baculaté líčka...akoby hovorila,prečo ste ma vyrušili?! Bolo mi dobre, tam kde som bol...Tu je rušno,raz teplo, inokedy chladno...Keď som hladný, musím hľadať a potom ťahať o dušu...V brušku to bolo jednoduchšie... Môj prvý vnúčik.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)