Neviem, či poézia, ale pokus áno:-)

ZDALO SA MIZdalo sa mi čosi ako nekonečná lúka,ktorá v piesni znela ako pekné tóny.Zdalo sa mi čosi ako vietor, ktorý fúka -to len mne zas bolo, ako nikdy nebolo mi.Zdalo sa mi čosi ako veľké zrelé slnko,ktoré ku mne zišlo v jednej mojej chvíli.Zdalo sa mi čosi ako zlato, ktoré vo mne cinklo - to len mne zas duša ozlomkrky kvíli ...VYSCHLA LÁSKAV srdci mi zvoní na poplach.Prísne je všetko, čo tak bolí.Možno som trochu vetroplach, zberám si lásku z polí.Zasiala som ju dávno,slzami som ju vlažila.Včera mi vyschla - darmo,slabá som bola posila.Nevzdám sa ešte, počkám si.Možno mi vzklíči nový cit.Možno mi láska ktorásisrdcový poplach uhasí.RAZ ...Až sa raz húpať v kresle naučíma čítať z očí tvojich prestanem,kreslo mi bude tvojím náručíma na čítanie mi len kniha zostane...STRETNUTIEKeď človek stretáva sa so sebou,akoby na dno studne hľadel.Vo svojom otáčaní zabúda, že sebe sám je os i hriadeľ.Ak treba dávať, tak dá i seba.Ak treba vziať si - prijme dary.V žití je človek hosť, ktorý jak hostiteľ sa tvári.SAMAZas si tu a zas odídeš.Všetko je mi vopred známe.Samotu tu denne žujema zuby si na nej lámem.VÝMENARáno ma budí samota a večer s ňou si líham. Partnerom v tichom monológuje mi len kvet a kniha.Stalo sa niečo prebanálne.Hrklo mi z toho v duši.Prstienok kričí na ruke,kniha a kvet mi ušli.