Aj ja som bola smutná a možno mrzutá a nepríjemná... pretože neviem z akej prapodivnej príčiny nám- múdrym- rastú zuby múdrosti. Veď sú tak strašne ďaleko vzadu, že aj keby chcem nimi niekoho pohrýzť, je to proste nemožné. Tabletky nepomáhali, plač nepomáhal, no potom som našla liek...
Vybrať sa v štvrtkové popoludnie na chalúpku so spolužiakmi, to je tá správna medicína. Mamka mi popriala bon vajáž a poradila ešte jednu uzdravujúcu metódu- borovičku.
Mami, hoci sme boli na Dobrej Vode, ver tomu, že vodu sme do úst nedali ;). Po príchode nám sánky (nie z áut) padali a my sme boli očarení Majkovou chatou a zároveň počudovaní, že si nás do takej nádhery vôbec pozval. Začali sa hry "uchmatni si svoju posteľ" a "rýchlo otvor svoju fľašku".
Potom to už šlo samo... a ak by vás zaujímalo, kto zo žurnalistov vie najvierohodnejšie a najsmiešnejšie napodobniť Dana Nekonečného, tak je to bez konkurencie Bašawell. Tiež sme prišli na to, že úplne najškaredšie slovo na svete je pazucha... brrr a že skôr ako naťukáš trikrát pin kód do mobilu, uisti sa či je karta v ňom naozaj tvoja.
Čo by sme to boli za žurnalistov, keby sme si nezapisovali svoje postrehy do spoločného denníčka (tie viď až niekedy nabudúce...alebo radšej neviď) a nespravili si prezenčku. Účasť viac ako slušná... Zábava nápodobne. Majk povedal, že všetci sme prešli a Slávka dodala, že ja si zaslúžim aj štipko. :)
Venovali sme sa aj športovým aktivitám typu basketbal, golf či volejbal. Pri tej poslednej sa mi podarilo prehodiť loptu cez plot k staručkej tete, ktorá na naše oboznámenie so situáciou ("Teta padla nám k vám do dvora lopta") reagovala otázkou: "A je rosa?" Nakoniec sme si (napriek jej varovaniu, že má nezvládnuteľného psa z útulku) šli po loptu sami. Teda konkrétne Zuzka bola taká odvážna a ja som to všetko zdokumentovala na kameru.
Ešte som nepochválila Majka za jeho skvelý guláš, ktorého prípravu sprevádzal krátky dáždik, takže to práve robím. Povedali sme si, že musíme ten guláš dokončiť aj keby krúpy padali a tak aj bolo. Napapkali sme sa ako jedna veľká šťastná rodina. Mňamka...
Večer sme si ako správni peciváli vyhrievali nohy pri piecke, hrali na gitare, spievali, podebatili o všetkom možnom, zistili veľa vecí... pre mňa nepochopiteľných a fascinujúcich... ako napríklad, že na východe (a ktovie kde ešte) roky zle vychádzajú, pričom u nás zle padajú. Asi začnem študovať nárečia a možno aj Slávka by mohla a potom už nebude potrebovať moje vysvetlenie na to, aby vedela, čo znamená "makať domov." :)
Chalani vyliezli aj na orech a Slávka konečne videla nejaký naživo. Kompetentní z Popradu a okolia, zasaďte tam pre ňu prosím jeden, nech má radosť :). Mne totiž spravili spolužiaci velikú radosť z piatka na sobotu..sa slávili trošku moje narodky a bolo to strašne pekné..sme čingali o sto tristo a ja som sa úplne tešila ako malinká, hoci sme si pripíjali na okrúhle číslo... ale nech je to bárs aj stovka, aj tak to bolo pekné.
Ešte veľa vecí je tu nespomenutých a snáď by viac povedali aj fotky... tak si dám najbližšie záväzok naučiť sa ich sem pridávať, keďže v takýchto veciach nie som príliš zdatná. Ale jedno je isté. Na Dobrej vode bolo prekrásne a ja dúfam, že sa tam dakedy opäť stretneme a budeme spoločne zaháňať bolesti zubov a problémy s chlapcami/ dievčatami a kadejaké hlúposti-trápnosti alebo sa len prosto budeme tešiť, že akí sme šťastní a mladí a krásni a ako sa máme radi a už končím s tými superlatívami, lebo ešte niečo zakríknem a bude zle nedobre.
Tak čaute vy bzdochy (podľa Filipa mzdochy:) Ľúbim vás... všetkých doradu
