Boja sa ho a lamentujú (veľmi pekné slovo) ako pôjde všetko hore, aké bude ťažké preratúvať tovar na naše peniažky, ako naň nie sme pripravení... No hej... tisícové zárobky sa zmenia na stoeurové... Taká je realita. Veď to sme predsa chceli, či nie?
Dnes ráno si ležím v posteli (áno, tento odstavec patrí k článku) pri otvorenom okne a počúvam pri tom hlasy malých chlapcov hrajúcich futbal:
"Lízatko bude stáť 50 centov."
Najskôr som si myslela, že som zle rozumela, ale ďalší sa pridal:
"A 1000 eurov je 17 500 korún."
Zachytila som len útržky, ale bolo milé počuť, ako sú aj malé deti ovplyvnené momentálnou situáciou, ako ľahko nasiaknu tým, čo sa deje a vnímajú veci okolo seba, hoci by sme si mysleli, že sa ich to netýka. Veď dieťa predsa nevie hospodáriť s peniazmi, nezarába ich, na čo by sa nad tým aj zamýšľalo. No predsa... zamýšľa sa... Hoci tomu nerozumejú a ich výpočty nie sú správne, hoci nepoužívajú spojenia typu ´príjmy nominálne prudko poklesnú´, rozprávajú sa o tom. Len jednoduchším jazykom. Krajšími slovami. Niekedy by sme sa aj my mali na veci pozerať naivne detským pohľadom a rozprávať sa ich jazykom a veci by boli (snáď) jednoduchšie...
