Ľahkosť bytia

Cestou autom som zabudla, čo som chcela povedať. Inokedy by ma to nahnevalo a silno by som premýšľala, o čom ten môj veľavravný monológ asi tak mohol byť, až kým by sa mi z hlavy neparilo. No dnes nie. Teraz som bola rada, pretože som vedela, že šlo o nejakú zdĺhavú tému a ja som mala v tom okamihu chuť šetriť slovami. Zbaviť sa tých slov... Odľahčiť sa...

A tiež ma pochytila chuť ostrihať si vlasy. Len ťažko som sa jej ubránila. Milujem zvuk cvaknutia nožníc a tiež pocit, že som zas o niečo ľahšia. Možno nielen o tie vlasy... Možno nielen o tie slová...

Vyzliecť si šaty. Nech ťa nič neťaží. Byť len sám sebou... Sám so sebou... oslobodený. Možno nielen od tých šiat, nielen od tých vlasov, nielen od zbytočných slov... Byť ľahší na duši...