Nebaví ma dnešok a nebaví ma už Láska. Chcem nasadnúť na Túlavý autobus. V piatok sme šli so spolužiakmi do Tramtárie a ešte o 30 kilometrov ďalej a bolo nám tam veľmi dobre. Nie nudne ako dnes. Tancovali sme s chladničkami a fotili sa vo fontáne a putovali s cukríkom, zistili, že smrtka a smrťka sú dve rozdielne a predsa rovnaké veci, založili čmudiaci oheň, ktorý nie že nehorel... on nefungoval. Naháňali sme grizlyov a následne ošetrovali zranenia... vypili Bordeaux ročník 2006 a mnohé iné. Nechali sme marhuľku na dne fľaše a hasili sme, čo nás nepálilo. Rozlúštili sme záhadu autobusového "volado", spievali si rozprávkových Snehuliakov, Pa a Pi, Mandarinku Darinku aj Krasolienku... Obliekli sme si zvieratkové pyžamá, spali s pivom až sa ohrialo na našu teplotu. Tiež sme si dali na oči ružové okuliare, pili z jedného pohára s Políciou... Bolo toho dosť veľa.
V sobotu sme tiež putovali, ale trošku kratšie... potykali sme si s Janom Becherom a našli vhodné skrýše. Stretli sme veľa priateľov... možno aj nepriateľov a tých, ktorí sú nám ukradnutí. Otvárali sme dvere bez kľučky a skákali od radosti. Nebolo nás možné zastaviť. Ukazovali sme stredné prsty...len tak. Lepili žuvačky na plastové poháre a pili detské šampanské značky Robby Bubble. Volali sme s kamošmi, s ktorými sme sa potom aj stretli a zaháňali hlad arašidami a kopali sa pod stolom a bolo fajn. Nie nudne ako dnes...
