Zaujali ma originálne tričká a veselé odznaky, zaujal ma bradatý ujo, ktorý zhodil Marekov art a kus z neho odlomil, zaujali ma vysoké biele dvojkrídlové dvere v budove VŠVU a káva z automatu, ktorá je hneď piteľná.
Neviem povedať, ktorý projekt bol najlepší, najzaujímavejší, najúchvatnejší, proste najší. Ale bolo fajn vidieť niečo nové, vidieť, že aj takto sa to dá, aj takto sa môžeme na to pozerať. Že okolo je veľa talentu, že je tu niečo, čo zanechá stopy. Stopy v nás. Sebarealizácia.
Súčasnosť. Všetko tu a teraz. Už žiadne stalo sa a bývalo, žiadne spomienky. Stačí, že sa teraz hrabem v predpárdňovej minulosti. To stačí! Teraz je obdobie malých zmien. Takých, ktoré v konečnom dôsledku nič neznamenajú. Mylne sa domnievame.
Pozerám veľa filmov a tiež na oblohu, ktorá vyzerá ako vystrihnutá z úvodných titulkov The Simpsons. Pozeráme na kopec skál, ktoré boli kedysi hradom a ja márne hľadám hrušky. Dáme si nóbl čaj v nóbl podniku, ktorý nie je pre nás. A keď sa zavrú dvere vieme, že sa zavreli navždy.
Občas sa cítim nenaplnená. A najviac ma hnevá, že by som to aj mohla zvaliť na iných, ale ja priznávam, sama si za to môžem. Strácam sa a znova nachádzam. Ako napríklad dnes.
*utieranie rúk do bieleho uteráka nie je očistcom... najmä nie pred vlastným svedomím.*
Povedala, že vyzerám akosi smutne. Bol to len okamih. Ja práve prežívam akútny stav zamilovanosti, pretože všetci muži sú menej ako jeden. Definuj Lásku. Džízs. Láska... Človek by aj chcel o nej dačo napísať, ale nevie... ako, prečo, kam? Lepšie je Lásku (pre)žiť.
Smutno mi bolo, keď nám niekto rozlomil srdcové lízatko. Brala som to až príliš osobne. Poverčivosť a možno strach. Potom sme ho zjedli a nezostali žiadne stopy. Len radosť a slad v načich ústach.
Krájaš kivi, a keď ho jeme, vidličkou nechtiac narúšam tvoju zubnú sklovinu. Cenganie. Mňa to mrzí a ty sa nehneváš. Aj taká je láska. Fotí nahotu, hoci sa budeme červenať.
