Vlakom do Splitu.

Ľudia, čo niekde idú sa nazývajú turisti a je jedno, či idú pešo alebo vlakom.

Vlakom do Splitu.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Tých, čo chodia po horách, by som skôr nazval horochodci a čo idú vlakom, cestovatelia. Keďže môj cieľ bol tentokrát veľmi ďaleko, stal som sa aj ja cestovateľom. Na dlhú trasu je najlepší spôsob – ľahnem a idem. To spĺňa lôžkový vagón. Nie zámerne absolvujem cestu tam a späť inou železničnou spoločnosťou a tak môžem dokonca porovnávať.

         Bežným rýchlikom v druhej triede som prišiel z Ružomberka do Bratislavy s pätnásťminútovým meškaním, čo mi vyhovovalo, lebo som mal jeden a pol hodinovú rezervu na medzinárodný vlak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obrázok blogu
Obrázok blogu

No na stanici v Bratislave svietilo meškanie 100 minút a tak sa moja rezerva zväčšila na vyše tri hodiny. Keďže kufor mi zobrali autom, tak sa s malým batohom môžem zatiaľ vybrať niekde do mesta.

Obrázok blogu

Po príchode k palácu prezidentky sa rozpršalo a bolo treba sa vrátiť na stanicu. Tam sa však všetci ľudia, čo posedávali po vonku schovali pod strechu a poväčšinou fajčili. Vo vnútri bolo príšerne teplo po horúcom dni a nedalo sa tam vydržať. Napadlo ma, že pôjdem do reštaurácie na poschodí a tam mi pri pive čas rýchlejšie utečie. No na moje prekvapenie reštauráciu zrušili a spravili z nej čakáreň. V tej bolo ešte teplejšie, pretože bola pod rozpálenou strechou a nedalo sa tam vetrať. Nesedeli tu ani černoši, ktorých som dolu zazrel opretých o stenu a to sú na teplo zvyknutí. Zostalo mi len chodiť hore-dolu po stanici, ako pes s prebitou nohou. Medzitým sa 100 minút meškania zmenilo na 120, čo na nálade nepridalo. Nakoniec namiesto o pol desiatej prišiel náš medzinárodný vlak z Prahy do stanice štvrť hodiny pred polnocou. Všetci na peróne si vydýchli a s hrkotajúcimi kuframi nastupovali do vlaku. Hneď ma napadlo, že v kupé kde mám nastúpiť budú už ostatní spať zamknutí. A tak aj bolo a musel som búchať na dvere, aby otvorili. Našťastie spal tam len jeden starší chlap a dve miesta boli voľné. Pri svetle mobilu navliekam obliečku na nejakú starú chlpatú deku a po rebríku sa snažím vytrepať na horné lôžko. Bola jedna hodina a v okne sa mihol nápis Rajka. Znamenalo to, že sme v Maďarsku. Do rána som sa prehadzoval na dosť tvrdom lôžku a zdriemol si asi trikrát po pol hodine. Vonku bola veľká tma a sem tam pršalo, no viac už ani nebolo vidno kde sme. Až ráno okolo šiestej, keď sa brieždilo, nás na hraniciach s Chorvátskom zobudili colníci a policajti a všetci chceli pasporty. Trčali sme tam hodinu. Podľa mapy to bol asi Murakeresztúr. Odtiaľ asi pochádza pesnička ˝Keď som išiel z Kereštúra, stál mi ˝....  Do Zágrebu sme šli dosť rýchlo a chvíľu ešte predriemli. Potom bolo treba zložiť lehátka a vytvoriť z toho sedačky. Maturovali sme nad tým a nakoniec sme zistili, že na spodnej sedačke chýbajú všetky skrutky. Bolo aj zjavne vidno, že vagón má už svoje roky odslúžené. V kupé bol so mnou len jeden vyše osemdesiatročný pán z Karlových Varov a povedal, že vlak už mal v Prahe meškanie 100 minút a jeho manželka išla lietadlom. Ostatné dve miesta boli voľné a sprievodca sa tiež divil, že nikto tam nenastúpil.

SkryťVypnúť reklamu

Prišiel čas raňajok a na servírovacom vozíku nám doviezli kávu, čaj a croasant. Ten som si však odložil, lebo z domu som mal chlieb zo salámou, pretože mi bolo treba zobrať si stravu na 24 hodín. Toľko mala trvať celá cesta. Rezeň som už zjedol v Bratislave.

Cesta ubiehala dosť pomaly a čím sme boli bližšie k moru, tým sme išli pomalšie. Trať už nebola ani elektrifikovaná a pripomínalo mi to cestu Oravkou z Kraľovian do Párnice. Zvláštne bolo, že okolo trate sa nepohybovali žiadni ľudia a ani v lese nebolo vidno stopy po ľudskej činnosti. Len niekde pár domov a sem tam nejaké auto.

Obrázok blogu

V Oguline nám odpojili nejaké vagóny a celý vlak sa otočil, tak som mal pocit, že ideme naspäť domov. Jediné mesto, čo som ďalej cestou zaregistroval, bol Knin. Chorvátskom sme vlastne išli celý deň a šťastie bolo, že starý pán, čo so mnou cestoval, toho toľko zažil, v Grécku, Taliansku, Španielsku a Chorvátsku, že keby sme išli okolo sveta, mal by stále o čom hovoriť. Veď len v Makarskej bol už 20 krát. Vo vlaku predávali pivo aj víno, tak ani o pitie nebola núdza. K tomu všetko bolo lacnejšie, ako v reštaurácii. A tak, aj keď s veľkým meškaním sme sa pomaly blížili k Splitu, len bolo treba ešte prekonať jeden horský masív. Lokomotíva hučala ako dvadsať kamiónov a zdalo sa, že z plechov odskakuje farba od horúceho motora. Priliehavé boli aj názvy kopcov, okolo ktorých sme prechádzali: Žižina Tureta, či Škrabutina.

SkryťVypnúť reklamu

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po prejdení množstva malých tunelov, stúpaní a klesaní sa konečne objavil na obzore Split. Lenže trvalo ešte hodinu, kým sme boli v cieli. Ako v rozprávke, treba prejsť sedem Kaštelov, Štafilič, Novi, Stari, Lukšic, Kambelovac, Gomilica, Sučurac a potom ešte cez dlhý tunel popod mesto na stanicu, ktorá je na druhom konci. Prišli sme s meškaním 3 hodiny a šofér autobusu, na ktorý som mal lístok, už dávno doma spal. Bolo mi totiž treba cestovať ešte 90 km, kde už neboli koľaje. Celkove sme šli vlakom z Bratislavy 17 hodín. Plus k tomu dve hodiny odsedené na stanici. Podľa cestovného poriadku to malo byť 16 aj štvrť hodiny. Celá moja cesta z domu až do cieľového hotela trvala však vyše 30 hodín, cca za 100 €. Autom je to možné prejsť za polovičný čas. ( 1100 km )

SkryťVypnúť reklamu

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na hodinách vidno, že namiesto trištvrte na dve je trištvrte na päť. Napriek tomu, že má Split 178 000 obyvateľov a prejdu tadiaľto denne tisícky turistov, je tu stanica menšia, ako v Medzibrodí nad Oravou, kde je  o jednu koľaj viac. Keď som videl, koľko je tu ľudí nazval som Split ˝Šanghaj Jadranu˝.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj pri tomto pochmúrnom vzhľade však stanica vyzerá lepšie, ako tá v Bratislave.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj na autobusovej stanici bola veľká mela.

Obrázok blogu

Keďže mi zavolali z auta, kde sa viezol môj kufor, že o dve hodiny ma vyzdvihnú zo Splitu, išiel som si trochu poobzerať staré mesto a prístav s veľkými loďami, veď také po Orave, ani Dunaji neplávajú. Možno by sa teraz zdalo, že vlakom som tu skôr, no autom vyrazili z domu o 12 hodín neskôr.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Split založil na sklonku 3. storočia rímsky cisár Dioklecián, ktorý si tu postavil svoj palác, do paláca sa po jeho smrti nasťahovali okolití obyvatelia. Počas sťahovania národov sem doputovali Slovania v 7. storočí. Odvtedy až do 11. storočia bol striedavo pod vplyvom Byzancie a Benátok; od roku 1069 bol súčasťou Chorvátskeho kráľovstva, ktoré sa neskôr stalo súčasťou Uhorska. Zvyšky Diokleciánovho paláca zmiešané s neskoršou zástavbou, sú z centrom mesta jeho hlavným turistickým lákadlom, zaradeným v roku 1979 na Zoznam Svetového dedičstva UNESCO.                                                             Zdroj: wikipedia.

Obrázok blogu

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Túto loď som musel odfotiť na 3x a spojiť do panorámy. Loď Azura bola spustená na vodu v marci 2010.

Je "Family friendly" - určená pre dospeých aj deti. Lodenice:  Fincantieri, Taliansko

 

Technické údaje:

 

Tonáž:  115.055 t

Dĺžka: 290 m  / Šírka: 36 m / Ponor: 8,7m

Rýchlosť:  24 uzlov

Počet palúb: 19, z nich 14 je prístupných pasažierom

Kapacita: 3.100 osôb - dvojlôžkové obsadenie / 3.737 osôb - maximálne obsadenie

Zamestnanci: 1.250 osôb

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cesta späť.

 

Po týždňovom pobyte v Chorvátsku sa vraciam autobusom do Splitu a idem domov znovu vlakom, tentokrát inou železničnou spoločnosťou. Na stanici už stojí nejaký vlak, no nie je to ten môj, ten ide neskôr.

Obrázok blogu
Vagóny, do ktorých sa nakladajú autá.
Vagóny, do ktorých sa nakladajú autá. 

Obrázok blogu

Mešká, po Chorvátsky sa povie kasni. Znamená to asi, že ide ako stará kasňa.

O hodinu pristavili ten náš vlak a odišiel načas. Vagón bol oveľa novší, kupé len pre troch, s lôžkami nad sebou. Na to horné by som sa asi ani nevytrepal, našťastie tam spal mladý Japonec a pod ním Poliak. Na cestu nám nachystali každému dve pollitrovky vody, malé šampanské s pohárom, keksy a jednorázové biele papuče.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cestou sme toho veľa nenahovorili, poľsky rozumiem len tak polovičato a anglicky je to ešte horšie. Japonec si niečo zapisoval tými ich znakmi a tak som ani ponad plece nemohol prečítať, čo píše. Preto, kým bolo vidno, pozeral som von oknom a keď sa zotmelo, prišiel sprievodca, nachystal nám lôžka a periny, ktoré už boli oblečené. Boli sme v poslednom vagóne a tak nás tu nikto nevyrušoval prechádzaním po vlaku. Za nami boli už len vagóny s naloženými autami. Týmto vlakom si totiž môžete zobrať aj svoje auto, len to nesmie byť SUV. To je príliš vysoké.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na hraniciach so Slovinskom nás kontrolovali v Dobovej asi tri hodiny po polnoci a potom na rakúskych už nie, lebo to už je v Schengene.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Dunaj
Dunaj 
Dunaj
Dunaj 
Obrázok blogu

Všade v Chorvátsku a Rakúsku sú veterné elektrárne, len u nás ich nevidno. Zabíjajú vtákov.

Autá vtákov nezabíjajú, len sa ich zľaknú a samé sa hodia o zem.

Posledná stanica v Rakúsku
Posledná stanica v Rakúsku 
Morava
Morava 

Do Bratislavy prichádzame hodinu pred obedom, bez meškania. Cesta trvala 17 a pol hodiny.

Celkove z hotela až domov vyše 26 hodín, cca za 145 €. Vlakom po slovensku som išiel za 1 €. Čiže cesta späť bola o 45 € drahšia, o jednu triedu však luxusnejšia. Možno cestovanie vlakom bude atraktívnejšie, keď upravia trate na vyššiu rýchlosť.

Milan Removčík

Milan Removčík

Bloger 
  • Počet článkov:  158
  •  | 
  • Páči sa:  145x

Amatérsky fotograf Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

59 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

727 článkov
SkryťZatvoriť reklamu