reklama

Afrodiziakum začiatku dňa

V čom spočíva šťastie? Čo je to pravé makové aj orechové pre nás? Kedy budeme spokojní? Tieto a mnoho ďalších otázok si dávam každý deň. Je to ako pri lete a zime... Keď je vonku horúco – chceme zimu, keď je zima – chceme teplo. Sme strašne nároční a nič nám nie je dobré... A prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Je veľa dní, keď sa zobudím a neviem kde je sever. Neviem, či mám plakať alebo sa radšej celá ako dieťa hodiť o zem, búchať nohami a rukami a kričať. A potom sú tu aj dni, kedy sa zobudím s úsmevom na tvári, niekedy dokonca s „rehotom“ až sa steny otriasajú a omietka padá. Keď sa konečne ukľudním, tak rozmýšľam, ktoré dni sú lepšie, ktoré sú krajšie, ktoré zaujímavejšie a ako málo stačí, aby deň nabral úplne iný smer ako ten druhý.
Rána, keď si človek myslí: „Och, ďalší dlhý deň...“ - nikdy neboli a nebudú dobré. Naopak, keď človek ráno otvorí oči a usmeje sa do prázdna môžu byť tými najlepšími dňami. Ja to volám terapia smiechom. Skúšali ste niekedy sa len tak zobudiť a začať smiať aj keď ste nemali chuť? Skúste to. Prvé dni si síce budete pripadať ako totálni blázni ale časom si zvyknete a každý nasledujúci deň bude ružovejší a pestrejší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Je stratený každý deň nášho života, keď sme sa nezasmiali.
Sebestian Roch



Strašne často vidím ako sú ľudia smutní. Ako o tom rozprávajú. Ako chcú, aby ich ostatní pochopili, dodali do žíl nejakú tú energiu a pomohli sa cez to dostať. Klamať nebudem – ja som tiež taká. Dúfam a verím v to, že keď svoje negatívne myšlienky, svoje bolesti a utrpenie poviem niekomu ďalšiemu, tak sa mi uľaví. A presný opak je pravdou. Ešte viac nad tým všetkým zlým rozmýšľam a dostávam sa do väčších a väčších „sračiek“.
Veľa som nad tým rozmýšľala a uvedomila si, že keď človek ignoruje tú čiernu priepasť a záplavu myšlienok – ony zmiznú. Vytratia sa. Ja som začala hľadať na všetkom zlom niečo dobré. Všetku bolesť som pretavila na víťazstvo, že som to zvládla. Každé kopnutie do srdca som brala ako ďalšiu tehlu do mojej životnej sily. Každé odmietnutie ako dar, že si môžem ďalej vyberať s kým a kde budem. A v neposlednom rade sa snažím usmievať. Prečo? Lebo úsmev lieči. Úsmev dodáva energiu. Úsmev pomáha zabudnúť na zlé a veriť v dobro. Rozprávkové dobro. Kde víťazí princ na bielom koni nad hnusnou čarodejnicou. Úsmev je pre mňa ako vychádzajúce slnko. Ako slnko, čo každý deň vyjde spoza kopca a rozžiari všetko naokolo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama



Deň, keď som sa nezasmial, pokladám za stratený.
Aristofanes

Michaela Rerková

Michaela Rerková

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"...niečo ako oheň, niečo ako dym. Kde som? Kde som? Kedy poletím? Hučí vo mne more, chcem sa skryť, prepadlo sa do mňa tisíc Atlantíd. Celá Zem mi visí na nohách..." (z poézie Miroslava Válka Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu