Dospieť? Zostať? Dospieť? Zostať (dieťaťom)!

„Ty si mi ukradol hrabličky a lopatku!" Neviem ako Vám, ale mne tieto slová pripomínajú detstvo - žiadne starosti a radosť. Spája sa mi to s obdobím, keď sme preskakovali prekážky ako dostihové kone, a dúfali sme, chceli a žiadali. Nič nebolo pre nás problémom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu
(zdroj: Mirka Křivánková (CZ))

Vysnívané povolania boli policajti, hasiči či učitelia v škole. V posledných rokoch sa od nás žiada, aby sme si našli také zamestnanie, ktoré nás baví, avšak nesmieme zabúdať na dostatočné finančné ohodnotenie. Koľkí z nás pracujú tam, kde chcú a koľkí, kde musia? Detské očakávania z našich myšlienok zmizli (vo väčšine prípadov) a iskry v očiach vyhasli...

„Povedzte mu, aby mal v úcte sny svojej mladosti, až bude mužom." (Schiller)

Život prestal byť prechádzkou plniacich sa snov a ideálov, ale iba nekonečným blúdením v labyrinte nudných a smutných dní. Verím a pevne dúfam v to, že veľa ľudí so mnou nebude súhlasiť. Vyčaríte mi úsmev na perách, ak si uvedomíte, že práve ten Váš život je rozprávkou a že by ste nič na ňom nemenili (možno pár drobností, ale to sa neráta).

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V mysli sa mi vynorila jedna spomienka. Bola som prváčka na základnej škole a na magnetickej tabuli bol pripevnený obrázok Univerzity Komenského v Bratislave. Tak sa mi budova zapáčila, až som si prisahala, že sa tam raz dostanem. Roky som na tomto svojom bláznivom nápade drela. Až prišiel zlom... Začala som reálne uvažovať, hodnotiť, porovnávať... Výsledkom bola Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Som tam šťastná a spokojná, až na pár výnimiek, ale stále sa vraciam k tejto svojej detskej predstave. Hovorí sa, že deti a blázni hovoria pravdu. Čo keď JA v mladšom vydaní vedelo lepšie, čo chcem, ako čo potrebujem a musím? Napadlo Vám to niekedy? Čo robíte preto, lebo naozaj po tom túžite a naopak, ktoré veci sú zahrnuté vo Vašom diári, lebo prinášajú zisk a osoh a „musia sa"?

Skryť Vypnúť reklamu

Možno, že by bolo fajn, keby sme aspoň troška oprášili to malé citlivé, ale predsa pravdivé dieťa v nás. To, že máme povinnosti, by nás nemalo brzdiť v plnení si dávnych túžob, snov a cieľov. Nech to čert vezme! Zbavme sa starého života, ak v ňom nie sme šťastní a spokojní naplno. Otrasme aj posledné omrvinky smútku a nenaplnených túžob!

Nikdy nehovor nikdy! Čo keď sa obrázok čarovnej univerzity raz zhmotní a ja tam budem? Kde a s kým budete vy?

„Bez činu zostáva aj najkrajšia myšlienka bezcenná." (Gándhí)

Michaela Rerková

Michaela Rerková

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"...niečo ako oheň, niečo ako dym. Kde som? Kde som? Kedy poletím? Hučí vo mne more, chcem sa skryť, prepadlo sa do mňa tisíc Atlantíd. Celá Zem mi visí na nohách..." (z poézie Miroslava Válka Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu