Súťaže som sa so svojou poviedkou zúčastnil aj ja, ale porota mi veľa bodov nepridelila. Preto som bol mimoriadne zvedavý, ktoré texty to napokon dotiahli do finálnej pätice. Prikladám pár postrehov a pokiaľ vás zaujmú, linky na poviedky samotné nájdete na stránke Fantázie.
Zuzana Gajdošová: Dar
Archaický spôsob písania je často polovica úspechu. Samozrejme autor ho musí dobre zvládnuť. Gajdošovej poviedka je v tomto ohľade vybrúsená a rovnako je to i s jej obsahom. Jednotlivé dejové línie do seba zapadajú, nič nie je zamlčané ani nevyčnieva. Rovnako aj pointa spadá do priemeru, ale poviedka čitateľovi neublíži. Ani v pozitívnom ani v negatívnom zmysle.
Lívia Hlavačková: Črepiny
Pokiaľ by som Dar ešte mohol považovať za pohodového kandidáta na finále, nad Črepinami neveriacky krútim hlavou. Ani neviem, kde začať. Neprehľadne podaný príbeh s nedôveryhodnými postavami si žiada poriadny editorský zásah. Poviedka obsahuje veľa nadbytočných slov, ktoré je potrebné vyhnať bičom z autorkinho textového editora.
Nepekným príkladom je veta: Bez ďalšieho zaváhania prešla k nízkemu písaciemu stolíku so štyrmi malými zásuvkami, ktoré si vôbec nevšímala.
Spomínané štyri zásuvky v deji nehrajú žiadnu úlohu a je preto úplne zbytočné ich spomínať. Navyše ak si ich nevšíma ani postava, ktorá k stolu podišla.
Finále príbehu silne pripomína jeden z motívov filmu Indiana Jones a posledná krížová výprava, hoci ho autorka podľa vlastných slov nikdy nevidela. To je v poriadku, možno to kdesi mimovoľne uložila do podvedomia, alebo len dostala nápad, ktorý už pred rokmi preslávil niekoho iného. Stáva sa aj skúsenejším spisovateľom. Tento prípad však ukazuje, že autori potrebujú veľa, veľa veľa čítať a sledovať kinematografiu. Ak by vedela, že toto už niekde bolo použité, mohla to poňať ako žmurknutie na čitateľa.
Jozef Karika: Dedičstvo zeme
Autor ma pozitívne prekvapil údernosťou, s akou kladie vety na papier a jednotlivé scény za seba. Poviedku by sme mohli rozdeliť na dve dejové línie, minulú a súčasnú. Tá polstoročie stará je sugestívna a prudko čitateľná. Aktuálna je oproti tomu kostrbatá, menej dôveryhodná a zachraňuje ju až záver. Ale to je možno pretože, že sa v ňom...
Nie, to neprezradím, skúste si ju prečítať. Stojí za to, pretože ani jedna scéna v historickej línii nie je napriek drsnosti podania samoúčelná.
Michal Spáda: Rozum, cit, niekoľko kúziel, husle & Viola
Spáda je ostrieľaný autor, a preto som od jeho textu očakával najviac z celej finálovej pätice. Pekne skladá jeden emotívny obraz za druhým, vety sú až neskutočne ľahké a poetické. Mám však drobné výhrady k pointe, ktorá je na mňa buď veľmi komplikovaná alebo príliš jednoduchá.
Sú osoba a rýchlo letiaci predmet rovnobežkami?
Martin Vlachynský: Piesočný vlak
Podobne ako Črepiny, aj toto je kandidát na najzbytočnejšieho účastníka finále. Síce je štylisticky znesiteľnejšia, ale rovnako by si žiadala editorský zásah, a nielen do formy ale aj príbehu samotného. Aby dával aspoň trochu zmysel a nebol len zlepencom samoúčelných scén.
Všetky poviedky som popísal v takom poradí, ako sú zverejnené. Ešte do zajtra môžete svojim hlasom podporiť najlepšiu z nich. Ja váham medzi dvomi, a ako sa poznám, určite zahlasujem na poslednú chvíľu.
