„Jedine láska vie zjednotiť živé bytosti, aby boli úplnéa naplnené, pretože iba ona ich uchvacuje a spája tým, čo jev nich najhlbšie.“ P.T.de Chardin
Voľakedy som čítala skvelú knihu.Mala taký dlhý, ale pôsobivý názov: Všetko čo naozaj potrebujem v životevedieť som sa naučil v materskej škole. Nádherná kniha, autor: R. Fulghum.Po prečítaní tej knihy sa v ľuďoch niečo pohne. Aspoň trocha zmení ichživoty – a o to presne ide spisovateľovi, čiže sa dá povedať, že tákniha plní svoje posolstvo.
Obsahuje akési „zásady“ životaalebo poučenia, ktoré sú do bodky pravdivé a ktoré sme sa všetciprekvapujúco naučili už v škôlke. Takže tu sú niektoré z nich:
- so všetkým sa podeľ [svätá pravda, treba pomáhať inýmv núdzi]
- hraj sa fér [to je dôležité – rovnosť pre všetkých,rovnaké podmienky]
- nebi ľudí [keby sa toto dodržovalo, svet by bol aspoňo polovicu lepší a v každom prípade by bol iný]
- vráť veci tam, kde si ich našiel [v preklade: vždy vráťpožičané]
- upratuj po sebe [človek by mal byť tvor čistotnýa nie si robiť cestičku cez izbu, keď má prísť návšteva]
- neber si nič, čo ti nepatrí [v preklade: nekradni]
- ak niekomu ublížiš povedz prepáč [veľmi dobráa dôležitá zásada, treba vedieť povedať to slovo]
- umývaj si ruky pred jedlom [nechceme byť chorí, chorobyútočia]
- splachuj
- teplé koláčiky a studené mlieko ti urobia dobre[hlavne keď ti je smutno, keď sa cítiš sám]
- ži vyrovnaný život – trochu sa uč a premýšľaj,trochu kresli a maľuj, trochu spievaj a tancuj, hraj sa a pracuj[rovnováha je v živote veľmi dôležitá, človek nemôže celý deň len drieť,ale zasa ani vylihovať – treba žiť tak z každého rožku trošku]
- každý deň popoludní si zdriemni [niektorí bez tohonemôžu žiť, ale to je individuálne]
- keď vyrazíš do sveta, dávaj si pozor na dopravu, chyťniekoho za ruku a drž sa s ostatnými pohromade.
- nikdy neprestaň žasnúť [to najlepšie n záver, na to bysa nemalo zabúdať]
Deti sa edia najlepšie tešiťz maličkostí, tak málo im treba ku šťastiu. Postupom veku toho treba stáleviac a viac až sa človek zabudne vôbec tešiť – prestane žiť, vnímať, užlen prežíva...
Mám celkom pekné zážitky na mojuškôlku. Napríklad som dostala svoju prvú pusu v škôlke – od takéhokrásneho chlapca. Išli sme za dvere a tam sa to stalo. Ešte si pamätám, žev škôlke bol taký chlapec, s ktorým som sa stále naháňala a žeraz som spala v škôlke tak dlho, že ma musel ocko preniesť domov (škôlkaje totiž vedľa nášho domu, takže sa veľa nenachodil). Alebo ako sa naša babkarobila škôlkarského Mikuláša a ako sme potom od nej za nejakú básničkudostávali darčeky. Toto mi asi najviac utkvelo v pamäti – babka aliasMikuláš.