Pre oživenie pamäte vkladám súhrnné informácie:
http://www.sme.sk/c/5006096/fico-zaluje-za-karikaturu.html
http://aktualne.atlas.sk/shooty-vyhral-fico-odskodne-za-karikaturu-nedostane/dnes/kauzy/
Ku kauze sa v spomienkach vraciam v súvislosti so sériou filmov Miloša Formana na čétéčku a jeho Ľud versus Larry Flynt, zo soboty večera 18. februára, z príležitosti životného jubilea významného režiséra českého pôvodu. A nielen. V prípade zmieneného filmu ma zaujala téma.
Podobnosť čisto náhodná, no nie náhodná. Oba príbehy (slovenský aj americký) sú pravdivé. Osoby a obsadenie nie sú vymyslené, ale reálne a živé. Predmet sporu tiež. Bola ním chrana osobnosti a osobnej integrity verejne činných osôb (Jerry Follwell - kazateľ) a Róbert Fico (verejný činiteľ - premiér vlády SR).
Ponúkam slovenský preklad českého dabingu. Prajem dobrú zábavu, poučenie a dôvod na zamyslenie.
Právny zástupca časopisu Hustler (a Larry Flynta) pred súdom (Alan Isaacman): „Jednou z vzácnych ideí tejto zeme je presvedčenie, že existuje verejná diskusia. A sloboda slova. Otázka celého sporu znie takto: Je správne, aby právo známej osobnosti na ochranu pred psychickou ujmou úplne prevážilo verejný záujem, ktorý umožňuje všetkým občanom tejto zeme vyjadriť vlastný názor? Začnime tým, že ide o paródiu na známu reklamu, ďalej tu šlo o satiru na verejného činiteľa (kazateľ Jerry Folwell). Práve on bol skutočne najlepším kandidátom na túto satiru, pretože jeho by v reklame na alkohol nečakal. Tohto človeka môžete vídať v kazatelni vždy s Bibliou v ruke, ako káže so svojím slávnym, blaženým úsmevom v tvári."
Sudca: „Ale aký verejný záujem tu popisujete? Existuje niečí verejný záujem, aby on vyzeral smiešne?"
Advokát: Áno, áno, ctihodnosť, je vo verejnom záujme, aby Jerry Folwell vyzeral smiešne rovnako, ako je vo verejnom záujme, aby Hustler vyjadril svoj názor, ktorý hovorí, že Jerry Folwell káže bludy. A časopis Hustler má právo vyjadriť svoj názor, majú právo to o ňom povedať. Pretože viedol kampaň zameranú proti tomuto časopisu, kde nabádal ľudí, aby Hustler nekupovali, v ktorej verejne prehlasoval, že otravuje myseľ Američanov. A okrem toho tvrdil, že mimomanželský sex je nemorálny tak, ako pitie alkoholu. Časopis Hustler má podľa prvého dodatku ústavy právo verejne reagovať na tieto výroky trebárs tým, že napíše: „Jerry Follwell káže bludy." Chce tým povedať: „Spľasni, nadutý balón a spadni na našu úroveň." Pripúšťam, že naša úroveň (časopisu Hustler) je nižšia, než na ktorú by väčšina chcela spadnúť (všeobecný smiech). Ospravedlňujem sa, nemal by som žartovať, ale, o to tak trochu ide."
Sudca: „Pán Isaacman, prvý dodatok ústavy nie je všetko. Rozumiete? Je to veľmi dôležitá hodnota, ale, v našej spoločnosti nie je jediná. Kde zostala hodnota, ktorá slušným ľuďom umožňuje vstup do verejného života? A služieb spoločnosti? Pravidlo, ktoré predkladáte, človeku vo verejnej funkcii, alebo verejnému činiteľovi v čomkoľvek, znemožňuje brániť seba, a dokonca aj svoju matku, pred karikatúrou pri inceste na verejnej toalete. Myslíte si, že by sa George Washington nechal zvoliť za prezidenta, keby hrozili tieto dôsledky?"
Advokát: „Zaujímavé, že ste zmienili G.W., práve nedávno som videl politickú karikatúru starú viac, než dvesto rokov: Je na nej G.W. sediaci na oslovi, ktorého vedie muž, a titulok vraví: „Tento muž vedie osla o Washingtonu."
Sudca: „To by som uniesol aj ja." (Smiech). A myslím, že George by to tiež uniesol. Ale to je na míle vzdialené spáchaniu incestu s vlastnou matkou na toalete!" (Rehot). Vy v tom nevidíte rozdiel?"
Advokát: „Ja (zamyslí sa) nie. Sudca Scalio, povedal by som, že medzi nimi rozdiel nie je. To, o čom vravíte, je záležitosť vkusu, a nie práva. A, ako ste vy sám povedali, že dohadovať sa o vkuse nemá zmysel a bez zmyslu je viesť o ňu súdny spor. A o to ide v našom prípade. Porota už rozhodla, že ide o záležitosť špatného vkusu a nie o porušenie zákona, pretože žiaden, rozumne uvažujúci človek, nemôže veriť, že Hustler chce skutočne tvrdiť, že Jerry Folwell mal styk s matkou."
Iný sudca: „Prečo ho teda Hustler zobrazil spolu s matkou?"
Advokát: „Hustler zobrazil Follwella s matkou, ako príklad ... literárnej travestie, ak chcete."
Sudca: „V akom verejnom záujme toto Hustler sleduje?"
Advokát: „V úplne rovnakom verejnom záujme, ako keď Garry Trudeau povie, že Reagan nemá mozog, alebo, že George Bush je slaboch. Vnímame tak verejných činiteľov trochu inak. Táto zem má v satirickom komentári veľmi dlhú tradíciu. A keď Jerry Folwell tu žaluje karikatúru, ktorá nikoho neosočuje, len z dôvodov psychickej ujmy, môžu sa tak súdiť aj ostatní verejní činitelia a, predstavte si súdne procesy proti ľuďom, ako Trudeau, alebo Karsten za to, čo povie vo svojom večernom talkshow. A, samozrejme, že keď ľudia kritizujú verejných činiteľov, tí prežívajú aj psychickú ujmu. To všetci vieme. To je najľahšie tvrdenie na svete, ktoré nie je možné vyvrátiť, a to vytvára nezmyselnú normu, ktorej dôsledkom je, že môžeme trestať nepríjemné výroky iných. A táto zem je založená aspoň z časti na pevnom presvedčení, že kritické prejavy sú pre zdravie našej spoločnosti životne dôležité."
Sudca: „Ďakujem, pán Isaacman."
V priebehu procesu Jerry Folwell proti Larry Flynt, na stranu Flynta, postavili sa New York Times, Združenie amerických vydavateľov novín a Asociácia amerických tlačových karikaturistov.
Súd Folwellovu žalobu, ako nedôvodnú, zamietol. Z odôvodnenia rozsudku: „Podstata prvého dodatku spočíva v rozpoznaní elementárneho významu slobodnej výmeny názorov. Otvorené vyjadrenie názoru človeka je nielen aspektom jeho osobnej slobody, ale tiež základom pre hľadanie pravdy a pre životaschopnosť spoločnosti ako celku. V diskusii o veciach verejných sú aj veci menej hodné nášho obdivu, bez rozdielu chránené Prvým dodatkom Ústavy spojených štátov."
K veci niet čo dodať. Iba sa snažím zahnať chmúrne myšlienky na hypotetickú možnosť, ak by Robán spor vyhral ako predseda vlády. Šialené čo len pomyslieť.
