Žilinka mal pravdu – Haščákovo stíhanie a väzba boli nezákonné. Je §363 Trestného poriadku naozaj nepotrebný?

Akákoľvek snaha o očistu spoločnosti a očistu justície musí prebiehať výlučne zákonným spôsobom.

Žilinka mal pravdu – Haščákovo stíhanie a väzba boli nezákonné. Je §363 Trestného poriadku naozaj nepotrebný?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Žilinka mal pravdu – Haščákovo stíhanie a väzba boli nezákonné.

Je §363 Trestného poriadku naozaj nepotrebný?

 

Spochybňovanie generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, jeho  námestníka Jozefa Kanderu vo vzťahu k využívaniu §-u 363 Trestného poriadku a spochybňovanie samotného §-u 363 Trestného poriadku ako nadbytočného a zbytočného vyvrátilo samotné Ministerstvo spravodlivosti SR ešte pod vedením Márie Kolíkovej:

Štát sa ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za ujmu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním a nezákonnou väzbou - ospravedlnenie za Slovensko poskytol rezort spravodlivosti ešte pod vedením ministerky Márie Kolíkovej (SaS), ktoré 8. septembra podpísal štátny tajomník ministerstva Ondrej Dostál (SaS).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, „že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv“ – A práve uvedené konštatovanie Ministerstva spravodlivosti SR poukazuje na nutnosť zachovania inštitútu §-u 363 TP v našom právnom poriadku. Tento prípad je jedným z ukážkových príkladov toho, že §363 TP je dôležitou súčasťou prípravného konania a dokáže zamedziť nezákonnému stíhaniu osôb.

 

Predchádzajúce vyjadrenia viacerých politikov dnešnej vládnej moci ako aj samotnej bývalej ministerky Kolíkovej vo vzťahu k stíhaniu Haščáka a použitiu §363 Žilinkom sa ukázali ako nesprávne – ospravedlnenie sa Jaroslavovi Haščákovi len umocňuje nutnosť, aby niekto mohol zrušiť nezákonné rozhodnutia prokurátora a policajta v prípravnom konaní, tak ako sa to deje postupom podľa §363 TP.

SkryťVypnúť reklamu

Inštitút §-u 363 Trestného poriadku sa stal politickou témou. A to je zle – absentuje odborná diskusia. Aj ja si viem predstaviť zmenu tohto inštitútu – avšak len v tom prípade, ak bude právny poriadok obsahovať iný podobný inštitút, ktorý vie zabrániť vedeniu nezákonných trestných stíhaní.

Argument o tom, že to treba nechať na nestranné súdy je nezmyslom – a čisto politickou demagógiou - §363 Trestného poriadku možno použiť LEN v prípravnom konaní, teda vo fáze, kedy súdy nemajú právomoc rozhodovať o tom, či je trestné stíhanie zákonné alebo nie.

Ak by §363 nebol súčasťou Trestného poriadku, jediným prostriedkom na preverenie zákonnosti vznesenia obvinenia by ostala iba sťažnosť proti vzneseniu obvinenia, o ktorej však rozhoduje dozorujúci prokurátor – jeho prípadné nesprávne rozhodnutie by už obvinená osoba nemala ako rozporovať a dožadovať sa nápravy zlyhania dozorujúceho prokurátora pri rozhodnutí o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia.

SkryťVypnúť reklamu

Prax ukazuje, že aj rozhodnutia dozorujúceho prokurátora o sťažnosti obvineného v nadväznosti na uznesenie o vznesení obvinenia môžu byť nezákonné a arbitrárne, a preto Trestný poriadok obsahuje §363 ako mimoriadny opravný prostriedok v prípravnom konaní aj proti možným zlyhaniam prokuratúry pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Otázkou je teda, či dotknutá osoba má byť často aj roky nezákonne stíhaná, aby na konci dňa súd po rokoch vyriekol to, čo mohol už dávno urobiť generálny prokurátor? Pokiaľ sa nás priamo nezákonné trestné stíhanie nedotýka, je nám to jedno?

Dokonca Ústavný súd SR vydal nález, v ktorom hovorí, že ani pri rozhodovaní súdov o väzbe tieto nemôžu suplovať postavenie a zákonnom dané povinnosti a oprávnenia prokurátora – v prípravnom konaní je to výlučne prokurátor, ktorý môže posudzovať zákonnosť trestného stíhania a zákonnosť postupov polície a zákonnosť dôkazov v prípravnom konaní.

SkryťVypnúť reklamu

Do momentu začatia hlavného pojednávania na súde vo veci samej nemôže prokurátor „nahrádzať súdy“, pretože do momentu začatia konania vo veci samej na súde, súd jednoducho nemá právomoc rozhodovať o vine či nevine akejkoľvek osoby.

Všetci o ňom hovoria, málokto pozná jeho znenie, preto uvádzam znenie §-u 363 Trestného poriadku:

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, § 363 ods. 1 Trestného poriadku:

„Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.“

K uvedenému §-u 363 Trestného poriadku je nutné uviesť aj znenie §-u 230 ods. 1 Trestného poriadku:

Dozor prokurátora, § 230 ods. 1 Trestného poriadku:

„Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.“

Pre úplnosť je nutné uviesť ešte iné ustanovenie Trestného poriadku a Ústavy SR:

Ústava SR – čl. 17 ods. 1 a ods. 2: „Osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“

Základné zásady trestného konania, §2 ods. 1 Trestného poriadku: „Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.“

Generálny prokurátor (bez ohľadu na to, kto ním je) je povinný nezákonné rozhodnutie zrušiť, nie je to o tom, koho sa to týka, ale len a len o tom, či došlo k porušeniu zákona. Ak by generálny prokurátor - a opakujem, bez ohľadu na to, kto ním je - nezrušil nezákonné rozhodnutie na základe podnetu alebo z úradnej povinnosti, tým by sa generálny prokurátor spreneveril zákonu a zneužil by svoju zákonnú právomoc.

Zrušením obvinenia cez §363 Trestného poriadku generálny prokurátor nikoho NEOSLOBODZUJE – uvedené je čisté zavádzanie verejnosti, neznalosť zákona a demagógianásledne môže byť dotknutá osoba opätovne obvinená, avšak už ZÁKONNÝM spôsobom.

Ako príklad možno uviesť verejnosti známy prípad Vladimíra Pčolinského – po zrušení jeho obvinenia cez §363 TP došlo k jeho opätovnému obvineniu.

Generálny prokurátor postupom podľa §363 Trestného poriadku nemôže „zrušiť“ vyšetrovanie trestného činu. Zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní postupom podľa §363 Trestného poriadku nie je RES IUDICATA - „prekážkou rozsúdenej veci“.

V každom mediálne i politicky kritizovanom rozhodnutí generálnej prokuratúry podľa §363 Trestného poriadku sa nachádza výrok o tom, že sa „prikazuje vyšetrovateľom PZ (prokuratúre) o veci znova konať a rozhodnúť“.

Zo štatistík vyplýva, že inštitút §363 Trestného poriadku sa od roku 2010 použil priemerne približne v 80 prípadoch ročne, teda od roku 2010 vo viac ako 900 prípadoch - je viac ako 900 prípadov slabým argumentom na zachovanie inštitútu §363 Trestného poriadku?

Alebo by bolo v „poriadku“, ak by nedošlo vo viac ako 900 prípadoch k zrušeniu nezákonných rozhodnutí? Bolo by v poriadku, ak by bežnou súčasťou trestného konania boli nezákonné stíhania a nezákonné rozhodnutia?

Nie je naopak namieste iniciovať také zmeny právneho poriadku, aby došlo k minimalizovaniu pochybení zo strany OČTK v prípravnom konaní?

Akákoľvek snaha o očistu spoločnosti, očistu justície musí prebiehať výlučne zákonným spôsobom.

„Z nepráva nemôže vzniknúť právo“ - „EX INIURIA IUS NON ORITUR“

„Spravodlivosť nemá byť nikomu odoprená - „IUSTITIA NEMINI NEGANDA“

- ak spoločnosť opomenie tieto základné právne zásady, ak budeme akceptovať vedenie nezákonných trestných stíhaní, pojmy ako spravodlivosť a právny štát budú iba prázdnymi a frázami.

 

 

 

Martin Ribár

Martin Ribár

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  226x

Veľmi rád by som prostredníctvom blogov prezentoval niektoré svoje názory a postrehy. Som vyštudovaný právnik, chcel by som prezentovať svoje postrehy aj (ale nie iba) k niektorým otázkam justície, ale aj jednoducho k veciam zo života, mám po 40-tke, pár životných skúseností, mám deti, vnímam svet okolo seba, a niekedy mám pocit, že sa chcem k niektorým otázkam života či spoločnosti vyjadriť. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

44 článkov
SkryťZatvoriť reklamu