Manuál 21 pomáha vychovávať občiansky rozhľadených mladých ľudí

Ako viesť žiakov k environmentálnej či mediálnej gramotnosti a občianskemu aktivizmu?

Manuál 21 pomáha vychovávať občiansky rozhľadených mladých ľudí
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Účel a ciele Manuálu21 v kontexte participatívnych prístupov 

Dôsledky zmeny klímy a iných globálnych problémov sú už dnes priznanou súčasťou nášho každodenného života. Napriek tomu – alebo práve preto – sú čím ďalej, tým častejšie (nie len) mladí ľudia vystavovaní nepravdivým správam a hoaxom.

Stále viac sa tiež ukazuje, aký nesmierny dopad má rozvoj občianskych zručností na kvalitu spravovania vecí verejných, na rozvoj občianskej spoločnosti a na rozvoj demokracie.

Zvyšujúci sa nárok na environmentálne povedomie mladých ľudí, mediálnu gramotnosť a občiansku rozhľadenosť, v kontexte globálnych environmentálnych výziev, ktorým naša spoločnosť čelí, boli hlavnými východiskami a motiváciami pre vznik vzdelávacieho materiálu Manuál 21.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obsah Manuálu, ktorý pripravilo Centrum environmentálnych aktivít v Trenčíne, v rámci projektu Mladí reportéri pre občiansku spoločnosť, je vytvorený v spolupráci s pedagógmi, doplnený o krátke videá z dielne programu Mladí reportéri pre životné prostredie. Materiál pozostáva z nasledujúcich kapitol/tém:

 

●      Klimatická kríza (1)

●      Zero-waste (2)

●      Územné plánovanie (3)

●      Všímavý občan (4)

●      Občianska participácia (5).

Tieto témy neboli vybrané náhodne. Autori ich vybrali preto, lebo v aktuálne platnom školskom kurikule sú obsiahnuté iba veľmi okrajovo alebo vôbec nie.

V kontexte participatívnych prístupov je cieľom materiálu naučiť mladých ľudí všímať si svet okolo seba a problémy v ňom. Objavené problémy je dôležité sa snažiť s pomocou kompetentných predstaviteľov riešiť alebo na ne minimálne konštruktívne poukazovať a vhodné riešenia navrhnúť. Vzdelávanie podľa Manuálu21 prináša rozvoj dlhodobých vzťahov medzi školou, domácim prostredím žiakov a študentov, miestnou komunitou a rovnako so samosprávou, založených na participácii v témach jednotlivých kapitol.

SkryťVypnúť reklamu

Cieľovou skupinou Manuálu sú v prvom rade pedagógovia na druhom stupni základných škôl a na stredných školách, vyučujúci predmety mediálna výchova, občianska náuka, etická výchova, environmentálna výchova či globálne vzdelávanie. Jeho videá a aktivity môžu inšpirovať pri mimoškolskej činnosti (krúžky so zameraním na enviro a mediálnu tvorbu), alebo priamo aktívnych mladých ľudí pri ich vlastnej činnosti (publikovanie na sociálnych sieťach, participácia na rozhodovaní formou účasti v občianskych združeniach a iných iniciatívach). U mladých ľudí materiál rozvíja kľúčové kompetencie v oblastiach:

SkryťVypnúť reklamu

●      environmentálne povedomie,

●      mediálna gramotnosť,

●      schopnosti aktívneho občianstva.

Od roku 2021 je postupne implementovaný do vzdelávacieho procesu, v aktuálnom kontexte môžeme hovoriť o jednotkách škôl a nižších stovkách žiakov a študentov (prevažne vo veku 14-18 rokov), ktorí využili niektoré z dostupných aktivít. Implementácia prebieha v rôzne veľkých sídlach od obcí, cez okresné, až po krajské mestá. Spoločným menovateľom sú prepojenia na lokálne environmentálne, občianske a komunitné prostredie.

Dôležité piliere a ingrediencie pri implementácii Manuálu

Pre skutočne efektívne a pre žiakov prínosné implementovanie tohto vzdelávacieho materiálu do procesu vzdelávania je dobré sa naňho pozrieť ako na proces prípravy jedla. Ak by kuchár pri príprave koláča vynechal kľúčové prísady – cukor či múku – želaný výsledok by sa nedostavil. To isté platí pri Manuáli 21. Súhrnne je možné definovať niekoľko pilierov, na ktorých by úspešná implementácia mala stáť:

SkryťVypnúť reklamu

●      participatívne a komunitne nastavené prostredie školy,

●      dodržanie chronologickej postupnosti vybraných aktivít,

●      citlivý spôsob komunikácie možného neúspechu pri vybraných aktivitách,

●      technologické a technické vybavenie školy. 

Pozrime sa bližšie na jednotlivé ingrediencie. Prvou je charakter a nastavenie školy, pretože koncepcia jednotlivých aktivít neumožňuje ich plnohodnotnú realizáciu v prostrediach, ktoré nevyznávajú hodnoty rovnocenného, partnerského a participatívneho prístupu k výuke. To sa odráža na klíme v triede, pričom dobrá klíma, podporujúca kreativitu, tvorivosť a chuť žiakov napredovať, je podstatná pre napĺňanie aktivít v rámci manuálu. Facilitácia by mala zahŕňať kvalitné tímové vedenie, spoluprácu a interaktívne formy výučby.

Dodržanie chronológie aktivít má význam z hľadiska správneho pochopenia významu pojmov a termínov (dôležité to je napr. pri prvej kapitole, zameranej na klimatickú zmenu). Zakomponovať do výuky video-materiál môže byť pre žiakov zaujímavá forma motivácie. Význam treba klásť komunikácii skutočnosti, že nie každá snaha o upozornenie a riešenie problému vo svojom okolí bude končiť úspechom a netreba sa dať v tomto prípade odradiť – viac v nasledujúcej podkapitole.

Poslednou ingredienciou sú technické a technologické prostriedky. Drvivá väčšina aktivít predpokladá základné vybavenie školy audiovizuálnou technikou, umožňujúcou interakciu so vzdelávacím obsahovom v digitálnej podobe (projektor, stabilný internet).

Štruktúra Manuálu 21

Manuál 21 – voľne prístupný na webe http://www.mladireporteri.sk/manual21/ – je skonštruovaný interaktívne, mnohé aktivity sa dajú so žiakmi a študentami robiť online, všetky pracovné listy a metodiky sa dajú stiahnuť aj v editovateľnej forme. Je na pedagógoch, ako si poskladajú jednotlivé témy, či využijú všetky aktivity ako celok, či si iba niektoré aktivity vyberú a obohatia si svoj vlastný vzdelávací konštrukt.

Každá téma, obsiahnutá v Manuáli 21, začína úvodom, zoznamom dôležitých pojmov, kľúčových slov a zdrojov. Témy Manuálu 21 sú v aktuálne platnom školskom kurikule obsiahnuté v minimálnej miere alebo v niektorých prípadoch nie sú v osnovách vôbec. Preto je krátke uvedenie do týchto aktuálnych a dôležitých problémov dôležité. Napríklad v téme Územné plánovanie sú vysvetlené základné pojmy (územný plán, fázy jeho prípravy a aktualizácie, možnosti a formy účasti verejnosti na procese prípravy a schvaľovania územného plánu...) a ich význam.

Ku každej kapitole je priložený originálny 5-7 minút dlhý videofilm – rozhovor s osobnosťou, ktorá je v danej téme „doma“. Napríklad v kapitole Územné plánovanie je video natočené s Martinou Paulíkovou, dlhoročnou aktivistkou zo Zvolena a líderkou Združenia Slatinka.

Video je výborným prostriedkom na navodenie témy, vymedzenie problémov, ktorým sa môžeme venovať ďalej. Zvyčajne sa po zhliadnutí videa rozprúdi diskusia medzi žiakmi o probléme, čo je dobrý začiatok k ďalším aktivitám,“ hovorí o interaktivite študentov pri aktivitách Zuzana Dzurišinová, vyučujúca na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove.

V štruktúre jednotlivých kapitol potom nasleduje popis jednotlivých konkrétnych aktivít, ku ktorým sú priložené pracovné listy a metodické pokyny pre pedagóga. Na príklade kapitoly Územné plánovanie sú to:

-       Na čo je (dobrý) územný plán? (ppt)

-       Kde a ako hľadať územnoplánovacie informácie? (cvičenie spojené s vyhľadávaním zadaných informácií na Internete)

-       Podnet na zmenu územného plánu (cvičenie, viď príloha)

-       Verejné prerokovanie zmien a doplnkov územného plánu mesta (rolová hra)

Poslednou aktivitou v každej kapitole je potom námet na participatívno-reportérsku aktivitu (s odkazom na program Mladí reportéri pre životné prostredie / Young Reporters for the Environment: www.mladireporteri.sk, www.yre.global). Tento typ aktivity rozvíja okrem environmentálnych vedomostí a občianskych zručností aj zručnosti mediálne. Napríklad v prípade kapitoly Územné plánovanie je touto aktivitou téma Pocitovej mapy. Žiaci/študenti majú za úlohu oboznámiť sa s konceptom a zmyslom pocitových máp (www.pocitovamapa.sk), vytvoriť pocitovú mapu svojej obce, svojho miesta formou rozhovorov  s občanmi a výsledok publikovať formou reportážneho článku.

Riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť pri realizácii

Napriek tomu, že cieľom jednotlivých kapitol vzdelávacieho materiálu Manuál 21 je popri rozširovaní občianskeho, mediálneho a environmentálneho povedomia najmä motivácia, niektoré z tém by mohli v žiakoch vyvolať pocit environmentálnej úzkosti, alebo sklamania z neúspechu. Vo všeobecnosti je dobré mať na pamäti tieto riziká, ktoré sa môžu objaviť v procese realizácie jednotlivých aktivít:

●      vyvolanie environmentálnej úzkosti (kapitoly Manuálu 1 a 2),

●      sklamanie z neúspechu pri riešení problému (kapitola Manuálu 4),

●      demotivácia z nemožnosti presadiť zmenu (kapitoly Manuálu 3 a 5).

Všetkým vyššie spomenutým rizikám sa dá predísť kvalitným facilitovaním programu[1] . Taktiež zaradenie úvodného videa, ktoré pre každú kapitolu prináša konkrétny pozitívny príbeh (napr. video v kapitole 4 o všímavom občianstve žiakov z Kláštora pod Znievom), dokáže výrazne znížiť riziko demotivácie žiakov v prípade neúspechu. Jednotlivé aktivity sú postavené tak, že študentov motivujú k tomu, aby začali od seba a malými zmenami vo svojom okolí. 

V prípade úvodných videí k citlivým environmentálnym témam (kapitoly Klimatická kríza a Zero-waste) nasledujú vo videu po odborných poznatkoch o rozsahu týchto globálnych problémov vždy rady a tipy pre to, čo môžu študenti sami urobiť, aby svojou trochou zmiernili dopady zmeny klímy. Táto súčasť videa študentov motivuje a zároveň im dodá nádej, že ešte stále nie je neskoro začať konať, čím znižuje riziko vzniku klimatickej úzkosti[2] . 

Dopad na kompetencie žiakov a študentov

Manuál 21 sa zameriava na rozvoj občianskych a mediálnych kompetencii žiakov a študentov, predovšetkým v kontexte najväčších globálnych výziev, ktorým dospievajúce generácie budú čeliť (problematiky zmeny klímy a  trvalej udržateľnosti). Každá z kapitol sa prostredníctvom úvodného videa a nadväzujúcich aktivít sústredí na špecifickú oblasť environmentálnych, občianskych a mediálnych kompetencií mladých ľudí.

Kapitola 1 – Klimatická kríza

●      Rozšírenie povedomia v oblasti zmeny klímy a vysvetlenie kľúčových pojmov.

●      Inšpirovanie ku konkrétnym krokom, ktoré môže jednotlivec spraviť.

●      Schopnosť rozlišovať seriózne a bulvárne správy, nepodliehať klimatickým hoaxom.

Kapitola 2 – Zero-waste

●      Rozšírenie povedomia o odpadovej problematike.

●      Porozumenie základným metódam pre zníženie objemu odpadu (5R).

●      Identifikovanie častých mýtov o zero-waste životnom štýle.

Kapitola 3 – Územné plánovanie

●      Objavenie významu územného plánu pre podobu mesta/obce.

●      Získanie kompetencii pre aktívnu účasť v procese zmien územného plánu.

●      Vysvetlenie kľúčových pojmov, procesov a ich dôsledkov.

Kapitola 4 – Všímavý občan

●      Pochopenie, že aj veľmi mladí ľudia dokážu presadzovať zmeny.

●      Predstavenie pojmov a nástrojov občianskej participácie (Odkaz pre starostu).

●      Formulovanie a podanie žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Kapitola 5 – Občianska participácia

●      Vysvetlenie pojmu občianska participácia.

●      Osvojenie spôsobov, ako môžu mladí ľudia občiansky participovať.

●      Volebné právo, debata o vekovej hranici aktívneho volebného práva.

Dopad na školu a miestnu komunitu

Manuál 21 je výnimočný spôsobom, akým prepája vzdelávanie v škole s komunitami na lokálnej úrovni. Aktivity majú za cieľ nie len rozvíjať kompetencie mladých ľudí v spomenutých troch oblastiach, ale motivovať žiakov k uplatneniu zručností, ktoré prinesie presah zo školy do rodín, miestnej komunity či na pôdu samosprávy, napríklad aktivitami:

●      Zníženie rodinnej produkcie CO2 – úspora našej rodiny

●      Analýza domáceho smetného koša

●      Pridanie podnetov na portál Odkaz pre starostu

Aktivity učia mladých ľudí vnímať environmentálne a iné relevantné problémy vo svojom okolí a aktívne participovať na ich riešení. Tento rozmer manuálu odráža jeho prepojenie na medzinárodný vzdelávací program Mladí reportéri pre životné prostredie, v ktorom môžu žiaci a študenti formou uplatňovania metodiky 4 krokov nadobudnuté vedomosti aplikovať.

V dnešnom rýchlo sa meniacom svete hromadenie vedomostí nestačí. Tento manuál je malým príspevkom k tomu, aby sa škola stala miestom, kde vyrastajú environmentálne rozhľadení, mediálne zruční a občiansky zodpovední mladí ľudia. 

Článok vznikol v rámci projektu ERASMUS+: Participatívna environmentálna výchova v partnerstve organizácií EkoInkubátor (CZ), Centrum environmentálnych aktivít (SK), Fundacja dla Edukaciji Ekologicznej (PL) a Magyar Környezeti Nevelési Egyesület (HU).

Spoluautorom článku je Michal Mazánik.

Richard Medal

Richard Medal

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Vyštudovaný pedagóg, biológia - chémia, prioritne sa však venujem téme environmentálnej výchovy (robím programy na školách, školím pedagógov, venujem sa metodike environmentálnej výchovy. Enviro-aktivista (a riaditeľ Centra environmentálnych aktivít, o. z.), t. č. aj poslanec MsZ v Trenčíne. Okrem toho prevádzkujem eko-bio-fair obchod Malý princ v Trenčíne (ako živnostník). Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

740 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

284 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu