...lebo ani som nechcela... ani mi to nenapadlo..jednoducho mimo mňa, a potom odpoveď bez otázky, úplne vážne, že choď..a odpoveď na odpoveď ani nestihla zaznieť...a zrazu: toto má byť môj domov na toľký čas? s tímito ľuďmi? každý jeden sa mi dlho predtým zdal - človek divný, z iného sveta...a zrazu..som v inom svete, a každy tak je...čas nad banalitami filmu, ked niekto zahrá scénu s celou armádou a hrncom sám a posediačky, kedy je ozaj do cvrku kvôli kakau a do plaču kvôli nákypu..a kedy sa z nás dejú deti po každej stránke, čas v modlitbách kontinuálnych v každej chvíle letiacej vďaky...a po nociach žmolenie neskutočne čudného ruženca, kedy sa perličky z retiazky kotúľajú...niekam hore kopcom alebo aj krížom cez kopec mimo tunela,,,ako z dákej knižky o kvantovke...no čo lepšie Bohom preniknuté spoločenstvo úplne ...si zdiaľky priblížených človekov...no fakt gorálky a gorálky...a skrz toto... všetko sa hromadilo v duši a kumulovalo nad stránkami Biblie a rozmýšľaním..ani nie rozmýšľaním..to..no tie slová, ktoré sú tam písané, veľakrát vyslovené a ešte viacej zabudnuté neprestajne ožívajú a ožívaju...a tepú v dlani strašne silno...a úplne že najväčší zázrak je ich pretavenie do niečoho krátkeho s niekým, komu to je vzdialenejšie ako mne...( čo ja som skutočne ako teplovzdušný balón od Haleyho kométy po dráhe vzdialený)..veď to, deti z tohto sveta...nešťastné, veľmi nešťastné z diaľky, bez ozajstnej rodiny bez ničoho takmer v zlobe alkoholu a...ľúbia viac. AHA AKÝ FAJNÝ STROM!!! NAOZAJ!! a všetko maluo: a vážne, hen ny, kukaj števo! ...a to len mladý dub....s veľkým potenciálom lezenia..snáď...úplne konkrétni strápení anjeli...a bežíme bežíme....večer, lebo nám je zima na petriši...hijó..!
a vraj si potom malý levík nezaslúži sladkosti...neuveriteľné! len môj jazyk je nemotorný..zlé je, že keď závisí odo mňa, tak to je ozajstná bieda...spamätávanie !!!! ti slzy a objatie hrejú ale neskutočne a našťastie potom krvácam
a zem hreje vyhrieva oohrieva, roztápa a blaží každý kúsok... prežiarená 1. tajomstvom a potom vnútri len že...čože?? prosím, môžte to zopakovať? prečo? prosím...och, no dobre...ako malý kamil ...a so slnečnicou v dlani v srdci a oku sa pozerám dívam...a slnko nikdy nie je samé..úplne..každy oblak ho chce predčiť a úplne sa to darí...spolu so slnkom a sa dívame spolu a nerozumieme a dlho nebudeme.... zázrakom sa nedá..ani rozumieť ani ich chápať...dokonca sa nedajú ani zaziť, prežiť, vstrebať ani ... . vedieť o nich, skutočne vedieť..len nejako...mať...
ako povedal Pavol..ostáva viera, nádej a láska...ale láska je najväčšia...
a tam tieto slová žili...ľudia ich žili. úplne v nádeji vo veľkej viere a teda v obyčajnej láske.
viac slov...už nemám...a neboli ani vymyslené do tejto chvíle..a keby som ich chcela vymysleiť teraz, nik by mi nerozumel...a načo takých? radšej 5 zrozumiteľných ako milión cudzích...tiež ktosi povedal...alebo objatie a krížik..na čelo a do duše... juj. no teším sa.