Poklop sa zatvorí. Príbeh pokračuje.
Je to obyčajný okamih, ktorý každý z nás zažíva niekoľkokrát do týždňa.
Otvoríme smetnú nádobu, vhodíme odpad, zatvoríme poklop a pokračujeme vo svojich každodenných povinnostiach. Domácnosť je uprataná, odpad je preč a my máme pocit, že problém je vyriešený.
Lenže nie je.
Práve v tej chvíli sa príbeh odpadu iba začína.
Začína cesta na triediacu linku, do recyklačného závodu, na skládku alebo do zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu. Začína príbeh, ktorý už väčšina z nás nevidí, hoci sa nás všetkých týka.
Možno práve preto sa o odpadoch začíname rozprávať až vtedy, keď sa niekde plánuje nová skládka alebo spaľovňa. Akoby celý problém vznikal až tam.
Nevzniká.
Začína oveľa skôr.
Začína u každého z nás.
Odpad nie je len technická otázka
Ako starosta obce sa s témou odpadového hospodárstva stretávam prakticky každý deň.
Niekedy riešime čiernu skládku pri poľnej ceste, inokedy nesprávne vytriedený odpad, neporiadok okolo kontajnerov alebo rastúce náklady na ich vývoz.
Často počúvam otázku, prečo musia občania za odpad platiť stále viac.
Odpoveď nie je jednoduchá.
Odpad totiž nie je iba ekologická téma.
Je to ekonomika. Je to verejné zdravie. Je to kvalita prostredia, v ktorom žijeme. A napokon je to aj obraz našej spoločnosti.
Podľa toho, ako pristupujeme k odpadu, veľa prezrádzame sami o sebe.
Veľké zmeny vznikajú z malých rozhodnutí
V posledných týždňoch sa na Slovensku vedie intenzívna diskusia o výstavbe nových spaľovní.
Je to dôležitá diskusia.
Moderná spoločnosť potrebuje zariadenia, ktoré dokážu bezpečne spracovať odpad, ktorý už nemožno recyklovať.
Nemali by sme však podľahnúť predstave, že vyriešením problému je postaviť ďalšiu spaľovňu.
Rovnako ako ďalšia skládka nevyrieši príčinu vzniku odpadu.
Skutočné riešenie začína oveľa skôr. Pri našich každodenných rozhodnutiach.
Naozaj potrebujem kúpiť ďalšiu vec? Nedá sa opraviť tá, ktorú už mám? Nemôže ešte poslúžiť niekomu inému? Vytriedil som odpad správne?
Sú to jednoduché otázky. Práve z nich sa však skladajú veľké zmeny.
Najlepší odpad totiž nie je ten, ktorý skončí v spaľovni. Ani ten, ktorý skončí na skládke.
Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne.
Keď čísla hovoria za ľudí
V komunálnej politike často počúvame, že ľudia netriedia odpad, že ich návyky sa nedajú zmeniť a že všetko závisí od štátu.
Moja skúsenosť je optimistickejšia.
V Kolíňanoch sa nám za posledných šesť rokov podarilo zvýšiť úroveň vytriedenia komunálneho odpadu zo 44,33 % v roku 2020 na 77,25 % v roku 2025.
Nie je to zásluha jedného človeka. Nie je to výsledok jednej investície.
Je to výsledok systematickej práce obecného úradu, technických pracovníkov, partnerov v odpadovom hospodárstve, ale predovšetkým stoviek obyvateľov, ktorí pochopili, že správne triedenie má význam.
Za tento výsledok patrí úprimné poďakovanie všetkým.
Nie preto, že sme dosiahli pekné číslo.
Ale preto, že sme spoločne dokázali, že zmena je možná.
Potrebujeme víziu
Odpadové hospodárstvo nemožno budovať od jedného rozhodnutia k druhému.
Potrebujeme dlhodobú stratégiu.
Potrebujeme podporovať prevenciu vzniku odpadu, opätovné používanie výrobkov, kvalitné triedenie aj moderné technológie na spracovanie zvyškového odpadu.
Štát, samosprávy, firmy aj občania majú v tomto procese svoje miesto.
Ak však nebude fungovať čo i len jeden článok tejto reťaze, výsledok nebude taký, aký očakávame.
Čo po nás zostane?
Keď sa dnes zatvorí poklop smetnej nádoby, možno si ani neuvedomíme, že sme práve urobili jedno z mnohých malých rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú svet okolo nás.
Takýchto rozhodnutí robíme počas života tisíce.
Práve ony rozhodujú o tom, koľko odpadu vytvoríme, koľko peňazí zaplatíme za jeho spracovanie a v akom prostredí budú raz žiť naše deti a vnúčatá.
Často máme pocit, že všetko okolo nás nám patrí.
Pravda je však oveľa pokornejšia.
Na tomto svete nie sme naveky. Krajinu, prírodu, obce, lesy, polia, rieky, ale ani hodnoty, ktoré sme zdedili po našich predkoch, nevlastníme. Máme ich iba na určitý čas zverené. Sme ich správcami, nie vlastníkmi.
Raz ich odovzdáme ďalšej generácii.
A bude záležať len od nás, v akom stave ich odovzdáme.
Či po nás zostane krajina s rastúcim množstvom odpadu a čoraz vyššími nákladmi na jeho spracovanie.
Alebo krajina, v ktorej si ľudia uvedomujú, že zodpovednosť sa nezačína pri ministerských rozhodnutiach ani pri bráne spaľovne.
Začína doma. Pri našich každodenných rozhodnutiach.
A možno aj v tej krátkej chvíli, keď po vyhodení odpadkov zatvoríme poklop smetnej nádoby.
Pretože v tej chvíli sa náš vzťah k odpadu nekončí.
Práve vtedy sa začína.
PhDr. Ing. Róbert Balkó – starosta obce Kolíňany
