Ako starosta, ktorý stojí na čele obce už dlhé roky, som zažil viacero vlád, reformných pokusov aj kríz. Od hospodárskych otrasov, cez pandémiu, až po energetickú krízu. Jedno sa však nemení: ak má štát fungovať, musí mať silné a stabilné samosprávy.
Územná samospráva na Slovensku prešla za posledných tridsať rokov zložitým vývojom. Reforma verejnej správy na prelome tisícročí priniesla decentralizáciu, nové kompetencie aj fiškálnu zodpovednosť. Ako starostovia a primátori sme tieto zmeny prijali, často s odvahou a bez istoty, či na ne budeme mať dostatočné zdroje. Napriek tomu samosprávy reformu ustáli a postupne sa stali nosným pilierom fungovania štátu v regiónoch.
Práve posledné roky jasne ukázali, že štát sa v krízach opieral o obce a mestá. Boli to samosprávy, ktoré zabezpečovali pomoc počas pandémie, zvládali utečeneckú vlnu aj dôsledky prudkého rastu cien energií. Robili sme to často na úkor vlastných rezerv, s plnou zodpovednosťou voči obyvateľom a bez toho, aby sme sa pýtali, či je to „naša“ alebo „štátna“ úloha.
O to viac zaráža, že namiesto posilnenia partnerského vzťahu prichádzali zo strany štátu rozhodnutia, ktoré samosprávy finančne oslabovali, často bez predchádzajúcich konzultácií. Z pohľadu praxe je pritom zrejmé, že nepredvídateľné zásahy do financovania obcí znemožňujú dlhodobé plánovanie – či už ide o opravy ciest, školy, sociálne služby alebo rozvoj verejných priestorov.
V nitrianskom regióne sa tieto výzvy prejavujú veľmi konkrétne a každodenne. Máme tu desiatky menších obcí, ktoré sa snažia zabezpečiť rovnaké služby ako väčšie mestá, no s neporovnateľne menšími rozpočtami a personálnymi kapacitami. Ako starosta v tomto regióne viem, že bez medziobecnej spolupráce by mnohé samosprávy len ťažko zvládali výkon prenesených kompetencií, školstvo či územné plánovanie. Zároveň však platí, že spolupráca musí byť systémová, nie vynútená improvizáciou alebo krízovými opatreniami zo strany štátu. Nitriansky región má silný rozvojový potenciál, no ten sa dá využiť len vtedy, ak budú mať obce stabilné a predvídateľné financovanie. Časté a neohlásené zásahy do príjmov samospráv spôsobujú, že rozvojové projekty sa odkladajú alebo rušia. To sa napokon neprejaví v tabuľkách ministerstiev, ale v kvalite života obyvateľov našich obcí. Aj preto je dôležité, aby hlas regiónov, ako je ten nitriansky, zaznieval v diskusii o reforme verejnej správy dostatočne silno.
Slovensko je zároveň krajinou s mimoriadne rozdrobenou obecnou štruktúrou. Viac než polovica obcí má menej ako tisíc obyvateľov, čo prirodzene vytvára tlak na ich finančné aj odborné kapacity. Riešením však nemá byť plošné zlučovanie obcí, ale rozumná, manažérsky riadená spolupráca, ktorá zachová miestnu identitu a zároveň prinesie efektivitu a vyššiu kvalitu služieb.
Som presvedčený, že budúcnosť verejnej správy nie je v centralizácii, ale v dôslednom uplatňovaní princípu subsidiarity – teda v tom, aby sa rozhodovalo čo najbližšie k občanom. Štát sa má sústrediť na strategické úlohy a samosprávy na každodenné potreby ľudí. Takto to funguje v moderných európskych krajinách a nevidím dôvod, prečo by to nemohlo fungovať aj u nás.
Reforma verejnej správy nebude jednoduchá a jej výsledky možno uvidia až naši nástupcovia. Napriek tomu si myslím, že teraz je správny čas hovoriť o nej otvorene, vecne a bez zbytočných emócií. Ak chceme silné regióny, kvalitné služby a dôveru občanov v štát, musíme začať tým, že dáme samosprávam stabilné miesto v systéme.
Ako starosta z nitrianskeho regiónu viem, že silná samospráva nie je problémom štátu, ale jeho riešením – a bola by chyba túto skúsenosť z regiónov opäť ignorovať.
PhDr. Ing. Róbert Balkó – starosta obce Kolíňany
