Referendová sobota – vyjadrenie vlastného názoru
Referendová sobota patrí medzi dni, keď obec plní jednu zo svojich dôležitejších úloh – vytvára podmienky na slobodný výkon demokracie. Zamestnanci obecného úradu spolu so starostom v taký deň nerozhodujú o tom, ako majú občania hlasovať. Našou úlohou je zabezpečiť, aby každý mohol bez prekážok vyjadriť svoj názor.
Aj preto sa na výsledok referenda pozerám trochu inak ako politici či komentátori. Menej ma zaujíma, kto si môže pripísať politické body alebo kto utrpel porážku. Viac ma zaujíma, čo nám výsledok hovorí o stave našej spoločnosti.
Referendum zo 4. júla 2026 obsahovalo dve otázky – zrušenie doživotnej renty pre bývalého predsedu vlády a obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Obe témy vyvolávali silné emócie. Napriek tomu referendum skončilo neúspešne pre nízku účasť voličov.
Slovensko tým opäť potvrdilo jav, ktorý sa opakuje už celé desaťročia. Referendum máme zakotvené v Ústave ako jeden z najsilnejších nástrojov priamej demokracie, no v praxi ho občania využívajú len výnimočne. Takmer každé celoštátne referendum sa skončí rovnako – nízkou účasťou a neplatným výsledkom.
Mnohí povedia, že občanov témy nezaujímali. Nemyslím si, že je to také jednoduché.
Vo volebnej miestnosti vidíte niečo iné
Členovia volebnej komisie, ako aj starosta počas volebného dňa nesledujeme prieskumy ani televízne diskusie. Vidíme svojich susedov, priateľov a obyvateľov obce.
Niekto príde hlasovať hneď ráno, pretože to považuje za svoju občiansku povinnosť. Iný príde večer. A mnohí neprídu vôbec.
Aj neúčasť je v demokracii legitímnym rozhodnutím. Nemala by byť automaticky považovaná za nezáujem o verejné dianie. Často je skôr vyjadrením nedôvery, únavy alebo presvedčenia, že výsledok aj tak nič nezmení.
Práve tento pocit by mal politikov zaujímať viac ako samotné percentá účasti.
Chcel vlastne niekto úspešné referendum?
Pri sledovaní celej kampane som si položil ešte jednu otázku.
Naozaj chceli všetci politickí aktéri, aby bolo referendum úspešné?
Vládna koalícia otvorene vyzývala občanov, aby sa referenda nezúčastnili. Z jej pohľadu išlo o pochopiteľnú politickú stratégiu.
Pri opozícii však situácia pôsobila podstatne rozpačitejšie. Niektoré strany referendum podporili len symbolicky, ďalšie zostali takmer neviditeľné. Nebolo cítiť spoločnú energiu ani jednotnú mobilizáciu.
Nechcem hodnotiť motívy jednotlivých strán. Tie poznajú len ich predstavitelia. Ako občan som však mal pocit, že intenzita kampane nezodpovedala tomu, ako vážne politici o dôležitosti referenda hovorili.
A možno práve to zachytili aj voliči.
Ľudia veľmi citlivo vnímajú rozdiel medzi úprimným presvedčením a politickou taktikou. Ak nadobudnú pocit, že referendum slúži viac ako súčasť predvolebného zápasu než ako úprimná snaha vyriešiť problém, ich motivácia prísť hlasovať prirodzene klesá.
Nestačí hovoriť iba o korupcii
Korupcia, fungovanie polície či prokuratúry sú dôležité témy. Každá demokratická krajina potrebuje silné a dôveryhodné inštitúcie.
Zároveň však z dennodenného stretnutia s ľuďmi počúvam aj iné otázky.
Ľudí trápi dostupnosť zdravotnej starostlivosti, stav ciest, kvalita školstva, ceny energií, bývanie, zamestnanosť či budúcnosť mladých rodín na vidieku.
Ak chcú politické strany presvedčiť väčšinu spoločnosti, nestačí ponúkať iba boj proti korupcii alebo kritiku politických súperov. Rovnako presvedčivo musia hovoriť aj o každodenných problémoch ľudí.
Politika totiž nie je iba zápas o moc. Mala by byť predovšetkým službou občanom.
Možno nastal čas hovoriť aj o pravidlách
Výsledok referenda otvára ešte jednu dôležitú otázku.
Nie je problém aj v samotnom nastavení systému?
Slovensko patrí medzi krajiny s jednou z najprísnejších podmienok platnosti referenda. Ak sa opakovane ukazuje, že tento inštitút nedokáže naplniť svoj účel, možno nastal čas viesť odbornú a pokojne aj ústavnoprávnu diskusiu o tom, či dnešné pravidlá zodpovedajú realite 21. storočia.
Neznamená to znižovať význam referenda ani oslabovať legitimitu rozhodnutí občanov. Znamená to pýtať sa, či máme nastavený systém tak, aby bol reálne využiteľný, alebo iba formálne existoval.
Takúto diskusiu by sme však nemali viesť pod tlakom jednej konkrétnej politickej situácie. Mala by byť vecná, odborná a nadstranícka.
Demokracia sa nekončí pri urnách
Ako štatutár obce som úprimne rád za každého občana, ktorý sa zúčastní volieb alebo referenda. Nezáleží mi na tom, koho podporuje ani ako hlasuje. Dôležité je, že mu záleží na veciach verejných.
Demokracia totiž nestojí iba na výsledkoch hlasovania. Stojí na dôvere.
Ak ľudia prestanú veriť, že ich hlas dokáže niečo zmeniť, prehrávajú všetci – vláda, opozícia aj samosprávy.
Referendum zo 4. júla 2026 preto nevnímam len ako neúspešné hlasovanie o dvoch konkrétnych otázkach. Vnímam ho ako upozornenie, že medzi občanmi a politikou rastie vzdialenosť.
A možno práve jej zmenšenie bude najväčšou úlohou nasledujúcich parlamentných volieb.
Dôvera občanov sa totiž nedá vyhrať jednou kampaňou ani jedným referendom. Buduje sa poctivou prácou, úprimnosťou a schopnosťou riešiť skutočné problémy ľudí. Na tom by sa mali zhodnúť všetci – bez ohľadu na to, či sedia vo vláde, v opozícii alebo vedú svoju obec.
PhDr. Ing. Róbert Balkó – starosta obce Kolíňany
