Mikloško ako symbol odporu, nie dokonalosti
František Mikloško nikdy nebol bezchybný politik. Jeho význam však nespočíva v bezchybnosti, ale v postoji. Stal sa symbolom občianskeho a politického odporu proti moci, ktorá v 90. rokoch systematicky oslabovala právny štát, slobodu médií a základné demokratické princípy.
Bol medzi tými, ktorí sa nebáli postaviť moci v čase, keď to nebolo pohodlné, bezpečné ani výhodné. A práve preto je nepochopenie jeho významu takým varovným signálom.
Keď o mečiarizme hovoria tí, ktorí ho nezažili
Michal Bartek má 26 rokov. To nie je problém. Problém nastáva vtedy, keď niekto, kto mečiarizmus osobne nezažil, o ňom hovorí s ľahkosťou, akoby išlo len o jeden z mnohých politických názorov.
Mečiarizmus nebol názor. Bol to spôsob vládnutia založený na strachu, lojalite a sile. Na únose, amnestiách a izolácii Slovenska. A práve proti tomuto spôsobu vládnutia stáli ľudia ako Mikloško.
Skúsenosť nie je brzda, ale kompas
Ako starosta, ktorý je vo verejnej službe viac než dvadsať rokov, nevnímam 90. roky akademicky ani nostalgicky. Pamätám si atmosféru, keď sa starostovia báli ozvať, keď sa rozhodovalo „zhora“, keď bola demokracia prekážkou a nie hodnotou.
Pre mňa preto Mikloško nie je len historická postava, ale symbol obdobia, keď sa za slušnosť, princípy a slobodu platila osobná cena.
Rovnaký tón preniká aj do komunálnej politiky
Znepokojuje ma však, že podobný tón, aký dnes počuť v parlamente, sa objavuje aj na nižších úrovniach verejného života.
V diskusiách obecných poslancov, v komunikácii mladých komunálnych politikov, v spôsobe, akým sa narába s autoritou, skúsenosťou a historickou pamäťou.
Ako keby sa vytrácal rešpekt k tým, ktorí demokraciu chránili v čase, keď bola slabá – a zároveň aj vedomie, že demokracia môže byť slabá znova.
Kritika je v poriadku. Pohŕdanie nie.
Nejde o to, či niekto s Mikloškom politicky súhlasí. Ide o mieru opovrhnutia, s akou sa dnes pošliapava vlastná historická skúsenosť.
Ak mladý politik bez znalosti kontextu relativizuje mečiarizmus a zosmiešňuje tých, ktorí sa mu postavili, nevysiela signál minulosti. Vysiela signál budúcnosti.
Demokracia potrebuje pamäť
Politika nie je len o sebavedomí, rýchlych vetách a mediálnych výstupoch. Je aj o zodpovednosti. A tá zahŕňa schopnosť rozlišovať medzi kritikou a pohŕdaním, medzi názorom a neznalosťou, medzi minulosťou, ktorú treba reflektovať, a minulosťou, ktorú nesmieme opakovať.
Nová generácia politikov je potrebná. Ale nemôže začínať tým, že spochybní hodnoty, na ktorých stojí jej vlastná sloboda.
Úcta ako minimálny morálny mandát
Úcta k tým, ktorí chránili demokraciu v čase, keď bola ohrozená, by mala byť minimálnym morálnym mandátom každého verejného činiteľa.
Bez ohľadu na vek, funkciu či úroveň politiky, na ktorej pôsobí.
PhDr. Ing. Róbert Balkó – starosta obce Kolíňany
