Dva mesiace slobody
Keď zazvoní posledný školský zvonec, pre deti sa začína obdobie, na ktoré sa tešili celé mesiace. Dva mesiace slobody, dobrodružstiev, oddychu a nových zážitkov.
Pre mnohých rodičov sa však začína obdobie plné otázok. Kto bude s deťmi? Kam ich prihlásiť? Ako zabezpečiť program počas pracovných dní?
Je prirodzené, že rodičia hľadajú riešenia. Dnešná doba je iná ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Väčšina rodičov pracuje, starí rodičia sú neraz ešte zamestnaní alebo bývajú ďaleko. Letné tábory, športové kempy či denné aktivity preto majú svoje opodstatnenie a mnohým rodinám výrazne pomáhajú.
Nemyslím si, že sú problémom.
Skôr mám pocit, že problémom sa niekedy stáva to, že o lete rozhodujeme bez toho, aby sme sa detí opýtali, čo by vlastne chceli ony.
Pýtali sme sa ich vôbec?
Žijeme v dobe, keď chceme byť dobrými rodičmi. Doprajeme deťom vzdelanie, šport, cudzie jazyky, krúžky, výlety aj letné tábory. Niekedy však popri všetkej snahe zabudneme na tú najjednoduchšiu otázku.
Čo by si chcel počas prázdnin zažiť? Možno nás odpoveď prekvapí.
Možno dieťa netúži po ďalšom organizovanom programe. Možno chce ísť s dedkom na ryby, pomôcť starkej v záhrade, bicyklovať sa s kamarátmi, postaviť bunker na dvore alebo jednoducho zostať pár dní doma bez budíka a bez presného harmonogramu.
Deti nepotrebujú mať každú hodinu naplánovanú. Potrebujú mať priestor objavovať svet vlastným tempom.
Rodinná porada nemusí trvať hodinu
Kedysi bolo prirodzené, že sa rodina večer stretla pri jednom stole. Rozprávalo sa o tom, čo sa počas dňa udialo, čo koho potešilo, čo plánujeme cez víkend alebo ako budú vyzerať prázdniny.
Dnes máme často každý svoj mobil, svoje povinnosti a svoj program. O to viac potrebujeme vedome vytvárať priestor na obyčajný rozhovor.
Nemusí trvať dlho. Stačí sa opýtať:
Čo by si chcel toto leto zažiť?
Kam by sme mohli ísť spolu?
Čo by si sa chcel naučiť?
Na čo sa najviac tešíš?
Možno zistíme, že naše deti netúžia po ďalšej atrakcii, ale po tom, aby sme boli chvíľu iba spolu. Aby mali pocit, že ich názor je dôležitý a že aj ony môžu spolurozhodovať o tom, ako bude vyzerať leto ich rodiny.
Prázdniny nie sú súťaž
V posledných rokoch akoby sme začali súťažiť aj v tom, kto pripraví deťom bohatší program.
Jeden tábor strieda druhý, medzi nimi športové sústredenie, animačný program či ďalší výlet.
Lenže detstvo nie je projektový plán.
Aj nuda má svoje miesto. Práve v nej vzniká fantázia, nové nápady, vlastné hry a schopnosť nájsť si program bez toho, aby ho pripravil niekto iný.
Možno práve tieto chvíle učia deti samostatnosti viac než dokonale zorganizovaný deň.
Čas je dnes najvzácnejším darom
Často máme pocit, že deťom musíme niečo kúpiť, zaplatiť alebo zorganizovať. Akoby dobré detstvo záviselo od množstva zážitkov, ktoré vieme financovať.
Som presvedčený, že to najdôležitejšie sa kúpiť nedá. Spoločný obed. Večerná prechádzka. Výlet bez mobilných telefónov. Rozhovor, pri ktorom sa nikto neponáhľa.
Deti si raz nebudú pamätať, koľko stál letný tábor. Budú si pamätať, kto ich naučil chytať ryby, opekať slaninu, opravovať bicykel, zbierať hrozno vo vinohrade alebo len tak sedieť na lavičke pred domom a rozprávať sa o živote.
Práve tieto obyčajné okamihy zostávajú v pamäti najdlhšie.
Leto, na ktoré sa nezabúda
Denne sa stretávam s deťmi, rodičmi aj starými rodičmi. Vnímam, ako rýchlo sa mení svet okolo nás. O to viac si myslím, že rodina zostáva miestom, kde sa dieťa učí dôvere, úcte, zodpovednosti aj láske.
Školské prázdniny nám ponúkajú niečo, čo počas roka často chýba – čas.
Čas rozprávať sa. Čas počúvať. Čas byť spolu.
Keď sa dnes rozprávame s ľuďmi o ich detstve, málokto spomína na to, koľko aktivít mal naplánovaných. Oveľa častejšie sa vracajú k obyčajným okamihom.
Pamätajú si vôňu sena počas horúcich letných dní. Bicykel, na ktorom prešli prvé kilometre bez rodičov. Kúpanie sa v potoku či v rybníku. Rozhovory s rodičmi a starými rodičmi, ktoré sa často pretiahli až do neskorého večera. Smiech na dvore, hry s kamarátmi a pocit, že leto je nekonečné.
Práve tieto zdanlivo obyčajné chvíle vytvárajú spomienky, ktoré človek nosí v sebe celý život.
Leto netrvá večne. Ani detstvo netrvá večne.
Možno preto by sme tento rok mohli menej premýšľať nad tým, ako zaplniť deťom každý deň a viac nad tým, ako byť súčasťou ich prázdnin.
Lebo deti nepotrebujú dokonale naplánované leto.
Najviac zo všetkého potrebujú nás.
PhDr. Ing. Róbert Balkó – starosta obce Kolíňany
