Keď občan čaká na odpoveď
Ako starosta sa denne stretávam s ľuďmi, ktorí prichádzajú na obecný úrad s rôznymi problémami. Niekto rieši susedský spor, iný čaká na stavebné povolenie, ďalší chce vedieť, prečo sa ešte neopravila cesta alebo kedy sa vyrieši dlhoročný problém v jeho ulici.
Väčšina z nich odo mňa neočakáva zázraky. Ani to, že všetko vyriešim za jeden deň. Očakávajú však niečo, čo by malo byť samozrejmosťou – odpoveď.
Ak sa niečo rieši, chcú vedieť prečo. Ak sa rozhoduje, chcú rozumieť, na základe čoho. A ak sa problém nedá vyriešiť hneď, chcú aspoň cítiť, že systém funguje.
Práve pri týchto každodenných stretnutiach si čoraz viac uvedomujem jednu jednoduchú pravdu. Dôvera nevzniká iba správnym rozhodnutím. Vzniká vtedy, keď rozhodnutie príde v primeranom čase a keď mu ľudia rozumejú.
A táto myšlienka mi napadla pri dvoch tragických udalostiach, ktoré od seba delí takmer polstoročie.
Vražda medičky Ľudmily Cervanovej. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Nechcem porovnávať ich skutkové okolnosti ani právne závery. Každý prípad vznikol v inej dobe, za iných spoločenských podmienok a riešil sa podľa iných procesných pravidiel.
Spája ich však jedna otázka. Čo robí s krajinou situácia, keď sa na definitívne odpovede čaká celé roky alebo dokonca desaťročia?
Pravda potrebuje čas. Ale nie nekonečne veľa času.
Nikto rozumný neočakáva, že závažné trestné činy sa vyšetria za niekoľko týždňov. Spravodlivosť musí byť dôkladná. Musí rešpektovať práva obetí aj obvinených. Musí vychádzať z dôkazov, nie z emócií. To všetko patrí k demokratickému právnemu štátu.
Existuje však hranica, za ktorou sa čas prestáva stávať garanciou kvality a začína byť problémom.
Každý ďalší rok znamená menej svedkov. Slabšie spomienky. Zložitejšie dokazovanie. Viac pochybností. Viac otázok.
A čím menej odpovedí spoločnosť dostáva, tým viac priestoru vzniká pre dohady, domnienky a vzájomnú nedôveru. Nie preto, že by občania nechceli rešpektovať súdy. Ale preto, že prestávajú rozumieť tomu, prečo sa na pravdu čaká tak dlho.
Spravodlivosť musí byť aj presvedčivá
Demokratický štát musí vedieť svoje rozhodnutia presvedčivo vysvetliť. Právny štát totiž nestojí iba na zákonoch. Stojí predovšetkým na dôvere. Na dôvere v políciu. Na dôvere v prokuratúru. Na dôvere v súdy.
A napokon na dôvere, že spravodlivosť nebude otázkou jednej generácie.
Ak významná časť spoločnosti po mnohých rokoch stále pochybuje, nemusí to automaticky znamenať, že rozhodnutie bolo nesprávne. Je to však signál, že štát nedokázal dostatočne presvedčivo vysvetliť svoj postup alebo že samotná dĺžka konania oslabila dôveru verejnosti.
A práve dôvera je kapitál, ktorý sa buduje celé roky, no stráca sa veľmi rýchlo.
Čo ma naučila samospráva
Možno to bude znieť zvláštne, ale obecná samospráva človeka naučí veľa o fungovaní štátu. Ak občan čaká mesiace na odpoveď, nebude citovať paragrafy. Povie jednoducho: „Na úrade sa nič nedeje.“
Ak sa spor vlečie celé roky, nebude analyzovať procesné pravidlá. Povie: „Nevedia sa rozhodnúť.“
A presne takto vzniká nedôvera.Nie vždy preto, že niekto pochybil. Často preto, že občan nevidí výsledok alebo mu nikto zrozumiteľne nevysvetlil, čo sa vlastne deje.
Veľký štát funguje na rovnakom princípe ako malá obec. Aj tam občania očakávajú, že systém bude konať nielen zákonne, ale aj zrozumiteľne a bez zbytočných prieťahov.
Dve tragédie. Jedna spoločná výzva.
Nechcem hodnotiť jednotlivé rozsudky. Na to nemám ani právomoc, ani všetky poznatky. Ako občan tejto krajiny si však kladiem otázku, či sme sa za uplynulé desaťročia dokázali poučiť. Či sme vybudovali systém, v ktorom bude pravda prichádzať rýchlejšie. Či budeme vedieť vyšetrovať najzávažnejšie trestné činy tak, aby výsledok bol nielen zákonný, ale aj dôveryhodný pre verejnosť.
Pretože v opačnom prípade nevznikajú iba pochybnosti o jednotlivých prípadoch. Vznikajú pochybnosti o celom systéme. A to je pre demokraciu mimoriadne nebezpečné.
Demokracia nestojí iba na voľbách
Často hovoríme o slobodných voľbách, slobodných médiách či slobode prejavu. To všetko je dôležité. No demokracia stojí ešte na jednej nenápadnej hodnote.
Na dôvere občanov, že štát funguje. Že zákon platí pre každého. Že spravodlivosť nie je výsadou mocných ani odmenou pre trpezlivých. Že pravda nebude prichádzať až vtedy, keď sa z prípadu stane kapitola v učebnici dejepisu.
Pravda potrebuje čas. Dôvera však čakať nevie.
Od vraždy Ľudmily Cervanovej uplynulo päťdesiat rokov. Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej niekoľko rokov. Obe tragédie zostanú navždy zapísané v našich dejinách. Nie iba preto, že otriasli Slovenskom. Ale preto, že nás prinútili premýšľať nad tým, ako funguje spravodlivosť.
Nemám odpovede na všetky otázky.
Mám však jednu obavu. Ak bude štát hľadať pravdu príliš dlho, môže sa stať, že ju napokon nájde. No medzičasom stratí niečo, čo sa obnovuje oveľa ťažšie.
Dôveru svojich občanov.
A možno práve tá je tým najcennejším pilierom každého demokratického právneho štátu. Existuje staré právnické príslovie, ktoré znie: „Justice delayed is justice denied.“ V preklade: „Oneskorená spravodlivosť je odopretou spravodlivosťou.“
Nemusíme s ním súhlasiť doslova. No mali by sme sa nad ním zamyslieť. Pretože spravodlivosť nie je iba o tom, že raz príde. Spravodlivosť je aj o tom, že príde včas.
PhDr. Ing. Róbert Balkó – starosta obce Kolíňany
