Keď sa nazývame ľuďmi, pestujme v sebe ľudskosť

Keď stratíme ľudskosť, stratíme všetko ostatné, nech by sme mali akokoľvek plné peňaženky.

Keď sa nazývame ľuďmi, pestujme v sebe ľudskosť
Ľudskosť (Zdroj: AI)
Písmo: A- | A+

Ľudskosť, empatia a láska kráčajú ruka v ruke. Každá z nich potrebuje priestor, aby mohla rásť. Ak ich však vytlačíme zo svojho života, nezmiznú len pekné slová. Začne miznúť to najcennejšie, a teda schopnosť vidieť v druhom človeka.

Akoby sa z našej spoločnosti pomaly vytrácala obyčajná ľudskosť. Namiesto nej nastupuje hnev, pohŕdanie a túžba zvíťaziť za každú cenu. Čoraz častejšie útočíme nielen na názory druhých, ale aj na ich dôstojnosť. Zabúdame, že za profilovou fotografiou, komentárom či politickým presvedčením stojí človek z mäsa a kostí, so svojimi radosťami, strachmi i bolesťami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekedy mám pocit, že sme si blahobyt pomýlili s hodnotou človeka. Že úspech meriame tým, koľko vlastníme, nie tým, koľko dobra po sebe zanecháme. A pritom práve prebytok nás môže nenápadne uspať. Keď človek prestane zápasiť o základné veci, môže začať veriť, že všetko je samozrejmosťou. Zabudne na memento mori, teda že nikto z nás tu nebude naveky a že napokon si so sebou nevezmeme ani majetok, ani moc, ani politické víťazstvá.

Často počúvame hlasné odsudzovanie drobných výdavkov obyčajných rodín. Niekto sa pohoršuje nad tým, že rodičia platia dieťaťu telefón či snažia sa dopriať mu trochu radosti. No oveľa tichšie býva, keď príde reč na systémové problémy, ktoré mnohým ľuďom berú dôstojný život. Akoby bolo jednoduchšie súdiť jednotlivca než priznať, že blahobyt niektorých býva neraz vykúpený námahou a obetou tých, ktorí ledva vyžijú.

SkryťVypnúť reklamu

Nechcem tým ukazovať prstom na jedných či druhých. Každý z nás sa občas nechá strhnúť emóciami. Každý z nás niekedy zabudne byť človekom. Možno však práve dnes potrebujeme menej víťazov sporov a viac ľudí, ktorí dokážu podať ruku. Menej nenávisti a viac odvahy počúvať. Menej posmechu a viac úcty. Pretože spoločnosť neumiera vtedy, keď sa nezhodneme. Umiera vtedy, keď sa prestaneme navzájom vnímať ako ľudia.

SkryťVypnúť reklamu

A ak sa ešte stále nazývame ľuďmi, pestujme v sebe ľudskosť. Bez nej nebude mať budúcnosť ani pravda, ani spravodlivosť, ani sloboda.

Myšlienka na záver:

Civilizácia nestojí na tom, koľko sme vybudovali ciest, budov či technológií. Stojí na tom, ako sa správame k najslabším a ako dokážeme zaobchádzať jeden s druhým. Keď stratíme ľudskosť, stratíme všetko ostatné, nech by sme mali akokoľvek plné peňaženky.

Róbert Mačej

Róbert Mačej

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  267x

Túžim byť ako sviečka. Nemyslieť na to, kedy som začal horieť a ani na to, ako dlho budem. Chcem práve teraz prinášať ľuďom svetlo a teplom svojej duše roztápať ich smútok. Zoznam autorových rubrík:  VersesSúkromnéNezaradenéZo života

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Marian Nanias

Marian Nanias

341 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu